Choď na obsah Choď na menu
 


O schodoch – mojej nočnej more

Je to skutočne tak. Schody, resp. chodenie po nich, sú pre mňa v mnohých prípadoch nočnou morou.

Prečo?

Bežne sú schodiská, schody a odpočívacie plochy navrhované tak, že farebne ich tvorí jednoliaty materiál, najmä betón a drevo. Človek ako ja, ktorý vidí veľmi obmedzenie, má problémy po schodoch bezpečne chodiť. Ale iba zhora nadol. Ak idem po schodoch zdola nahor, jednotlivé schody, ich zalomenie je dobre vidieť. Tu nemám problémy ani ja. Stresujúco na mňa pôsobí, ak mám ísť po schodoch dole, a nebodaj, schodisko je nedostatočne osvetlené, alebo je súmrak a schody sú vonku. Tu vidím iba šedú alebo inofarebnú plochu. Nevidím, kde jednotlivý schod začína a končí, nevidím kde začína a kde končí oddychová plošina.

Ak idem so sprievodom, zvyčajne s manželka, tá slovne ma upozorňuje na to, kedy schody začínajú a kedy končia. Ak idem sám, musím sa pridŕžať zábradlia. Aj tak vždy šmátram nohou, kde je hrana najmä prvého a posledného schodu. Ak zábradlie nie je, tak mám problém. Nohami skúšam každý schod, a začiatok a koniec oddychovej plošiny schodiska.

Mnoho schodísk má už vyznačené najmä prvý a posledný schod. Ale viac neoznačených. Napríklad takéto schody sú Bratislave v podchodoch na Trnavskom mýte, na Hodžovom námestí, na hlavnej stanici. Neoznačené sú schody aj v mnohých úradoch a inštitúciách. A bohužiaľ, aj v zdravotníckych zariadeniach, ako je napríklad poliklinika v Ružinove. Poviete si, že môžem chodiť výťahom. Ale nie všade je výťah, resp. výťah funkčný. A pokiaľ môžem, rád chodím po vlastných nohách, teda aj po schodoch.

Tejto súvislosti, sú tiež problémy s niektorými eskalátormi. Väčšina z nich najmä v nových veľkých obchodných strediskách je dobre osvetlená, ale nájdu sa aj také, Ktoré sú osvetlené nedostatočne. Tam mám tiež problémy zistiť, kedy schod začína. Tak je to napríklad znova v podchodoch na Trnavskom mýte, alebo na Hodžovom námestí.

Píšem o tom preto, lebo si myslím, že problémy tohto typu nemám len ja, alebo podobne zrakovo hendikepovaní ľudia, ale aj väčšina starších ľudí, ktorí majú slabší zrak. A možno takéto problémy má aj mnoho ľudí mladších. len si to nechcú priznať.

Čo sa dá s problémom „schody“ robiť?

Najjednoduchším riešením je označiť prvý a posledný schod, a to nielen celého schodišťa, ale aj pred a za oddychovou plošinou. Najlepšie by bolo označiť každý schod. Takéto riešenia sú bežné napríklad Edinburghu, kde aj najluxusnejšom obchodnom dome boli schody na schodiskách dostatočne zreteľne označené. Tam som sa s neoznačenými schodmi nikde nestretol.

Ďalším riešením by mohla byť variabilnosť vo farbe jednotlivých schodov. Myslím si, že by nebolo prehreškom voči architektonickým zásadám, keby odtieň farby jednotlivých schodov bol rozdielny, napríklad jeden vchod tmavší, jeden bledší. A ja by som sa nebál ani riešenia rôznofarebnosti jednotlivých schodov. Myslím si, že by to oživilo fádnosť a šedivosť architektúry jednotlivých úžitkových priestorov. Napríklad si viem predstaviť, že pri rekonštrukcii podchodov na Trnavskom mýte by okrem výťahov a nových (samozrejme aj dobre osvetlených) exkavátorov mohli byť aj farebné schodiská.

Čo by na to povedali architekti a stavbári?

A začnú sa kompetentní, napríklad magistráty miest, poslanci miestnych zastupiteľstiev, aj Národnej rady, a najmä zodpovední správcovia a majitelia budov a verejných priestranstiev, kde sú schody, týmto zoberať? Veď označiť schody napr. Výraznou žltou páskou nestojí tak veľa.

Ján Cangár

P.S.

Chcem požiadať všetkých čitateľov tohto článku, ak môžu v riešení tohto problému pomôcť, alebo naň upozorniť kompetentných, aby prispeli k riešeniu.

Ďakujem.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
 


Archív

Kalendár
<< 08 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 19403
Mesiac: 3265
Deň: 102