Choď na obsah Choď na menu
 


5. ŠTANDARDY

5. 5. Štandardy

 Problematika štandardov dejepisného vyučovania vstúpila do popredia verejných diskusií hneď po novembri 1989. Po úprave učebných osnov dejepisu pre základné školy v roku 1990 začal Výskumný ústav pedagogický pripravovať experimentálny variant štandardov pre všetky predmety základnej školy. V tomto štádiu bol vypracovaný aj štandard pre dejepis. Treba však konštatovať, že variant štandardu, ktorý bol predložený na experimentálne overovanie, bol učiteľskou verejnosťou takmer jednoznačne odmietnutý. Príčina spočívala v tom, že v podstate kopíroval staré učebné osnovy a z hľadiska štruktúry aj staré učebnice. V čase začatia pokusného overovania štandardov, v roku 1992, už pracovala komisia pre tvorbu novej koncepcie vyučovania dejepisu a začali sa prípravné práce na tvorbe nových učebných osnov. Preto bolo experimentálne overovanie štandardov dejepisu zastavené. Poradný zbor pre dejepis, ktorý pracoval do roku 1993 pri Výskumnom ústave pedagogickom a od 1.1.1994 pri Štátnom pedagogickom ústave, prijal riešenie, že prípravné práce na tvorbe projektu zavádzania a overovania štandardov dejepisu začnú na jeseň 1994 a postup bude zosúladený s celkovým projektom tvorby a overovania štandardov pre základnú školu. Tento postup reflektuje aj harmonogram zavádzania novej koncepcie vyučovania dejepisu do základných škôl, keď od 1. septembra 1994 platia v ZŠ nové učebné osnovy a súčasne s nimi sú do 7. ročníka zavádzané nové učebnice.

 Poradný zbor pre dejepis na jeseň roku 1994 vytvoril pracovnú skupinu, ktorá má vytvoriť prvý variant štandardov. Súčasne v spolupráci s Ústredným inšpekčným centrom je zabezpečované mapovanie situácie v 7. ročníkoch ZŠ, kde sú nové učebnice, a to najmä z hľadiska realizácie nových metód a foriem práce žiakov na hodine. Približne v máji 1995 by sa mali v niekoľkých školách uskutočniť experimentálne previerky práce žiakov s dejepisnými učebnicami. Výsledky previerky by mali vytvoriť predpoklady na vypracovanie prvého variantu štandardov i štandardizovaného testu. Experimentálne overovanie štandardov sa podľa harmonogramu projektu začne v septembri 1995.

 

Učebnice

 V našej pedagogike sa zatiaľ učebnica zaraďuje medzi vyučovacie prostriedky. Učebnica je hlavným realizátorom osnov. Svojím významom pôsobí spätne na tvorbu či modifikáciu samotných osnov. Problémy teórie a praxe školských učebníc môžeme v súčasnosti považovať za celosvetový problém (Průcha, Zujev, Richaudeau). V súčasnej tvorbe európskych učebníc sa presadzuje komplexné chápanie učebnice, podľa ktorého je školská učebnica nielen informačným zdrojom obsahu vzdelania pre žiaka, ale tiež prostriedkom riadenia vyučovacieho procesu pre učiteľa. Učebnice predstavujú scenár učebného a vyučovacieho procesu (Průcha). Moderná forma učebnice sa blíži učebnému programu žiaka, vyučovaciemu programu učiteľa je scenárom učebného a vyučovacieho procesu. Jej jadro predstavuje súbor úloh, ktoré má žiak aktívne riešiť. D. D. Zujev vytýčil päť základných výskumných problémov, ktoré v rámci teórie školských učebníc treba riešiť:

1. Vymedziť rozsah vedomostí, zručností, návykov, ktoré má učebnica obsahovať v závislosti od základných didaktických, pedagogických i mentálnych faktorov detí a študentov.

2. Stanoviť spôsoby, ako sa má podávať učivo v učebniciach, vrátane vymedzenia jazyka učebnice.

3. Určiť spôsob, ako sa má ilustrovať učivo, to znamená nájsť isté spôsoby prezentácie učiva v nejazykovej forme a zákonitosti vnímania a osvojovania si takýchto informácií. Patria sem i otázky ako viesť žiaka k tomu, aby pochopil neverbálne zdroje učebných informácií a utváral si zručnosť v čítaní.

4. Tvoriť modely učebníc vrátanie riešenia nadväznosti učebnice na iné vyučovacie prostriedky učiteľa, učebné pomôcky žiakov.

5. Kriticky analyzovať a zhodnotiť cudzie teórie učebníc.

 Učebnice plnia niekoľko závažných funkcií:

 1. Informačná funkcia - spočíva na fixovaní predmetného obsahu vzdelávania a druhov činností, ktoré sa majú u žiakov sformovať v priebehu štúdia vyučovacích predmetov a na vymedzení povinného rozsahu (dávky) informácie, ktorú si musia žiaci osvojiť.

 2. Transformačná funkcia - ktorá sa realizuje zásadou primeranosti, je spätá s transformovaním, prepracovaním odborno-teoretických poznatkov, ktoré obsahuje učebnica.

 3. Systematická funkcia - orientuje žiakov na osvojenie spôsobov systému, štruktúry, množiny-objasňovanie obsahu v systémovej forme, v súbore tematických celkov.

 4. Integrujúca funkcia - zahŕňa pomoc pri výbere a osvojovaní uceleného súhrnu poznatkov, ktoré žiaci nadobudli v rôznych druhoch činností.

 5. Koordinujúca funkcia - zabezpečuje najefektívnejšie, funkčné využitie všetkých učebných prostriedkov.

 V európskom dejepisnom vyučovaní sú zastúpené tieto typy dejepisných učebníc:

1. Výkladový typ učebnice - zameriava sa na odovzdávanie informácií, na výklad, ostatné funkcie nie sú zastúpené. Treba uviesť, že tento typ učebnice z dejepisného vyučovania ustupuje.

2. Pracovný typ učebnice - je určená prevažne procesu učenia, plní metodologickú funkciu, umožňuje lepšie diferencovať učivo i postupy pri poznávaní obsahu. Tento typ učebnice zvyšuje nároky na vyučovací čas (typ pracovného vyučovania v dejepise, práca s prameňmi).

3. Výkladovo-pracovný typ učebnice - je kombináciou predchádzajúcich typov učebníc a stále viac prevažuje v Európe. Učebný obsah je postavený tak, aby nezáležalo len na jeho reprodukovaní žiakmi, ale aj na vytváraní myšlienkových procesov, ktoré vedú k schopnosti riešiť problémy v didakticko-historickej forme. Vo výkladovej časti je vydelené základné učivo, v pracovnej časti sa strieda viacero činností, žiak tu získava vedomosti z viacerých kanálov. Stavba učebnice umožňuje riadiť aktívnu činnosť žiakov, diferencovať úlohy pre slabších i nadpriemerných žiakov. Prípadná viacfarebnosť a grafická vybavenosť značne posilňujú názornú predstavu o minulosti.

 V Európe sú vytvorené konkrétne kritériá, ktoré má obsahovať moderná učebnica dejepisu. V tomto smere treba spomenúť dlhoročnú prácu Ústavu Georga Eckerta pre medzinárodný výskum učebníc (dejepisu, zemepisu, občianskej náuky) v Braunsweigu v Nemecku. Spomenieme len základné kritériá, ktoré tento ústav na základe dlhoročných analýz a komparácií vypracoval:

1. Výkladový text má vytvárať štrukturovaný didaktický systém, ktorý má podávať historický prehľad.

2. Jazyk výkladového textu sa má približovať beletristickému (novelistickému) rozprávaniu. Text má byť chudobný na hodnotenia.

3. Pre realizáciu uvedených kritérií je optimálny výkladovo-pracovný typ učebnice.

4. Tento typ svojou pracovnou časťou má zabezpečiť pravidelné pracovné vyučovanie s orientačnými fázami (práca s prameňmi). Preto jej súčasťou musí byť zbierka prameňov a úloh, jej vnútorná štruktúra má vytvárať kontradikčnú dokumentáciu. Cieľom dokumentácie je ukázať žiakom v didaktickom systéme rôznosť pohľadov, interpretácií na istú historickú skutočnosť.

 Konkrétny výstup učebníc pre 7. ročník základnej školy vychádza z týchto európskych kritérií. Predstavujú učebnice výkladovo-pracovného typu, ktoré prinášajú žiakom informácie z viacerých zdrojov, graficky vydeľujú, čo je základné a hlavné, čo rozširujúce a vedľajšie. Preto učiteľ nie je povinný prebrať vždy všetko, čo je uvedené na konkrétnej dvojstrane. Naopak, v pracovnej časti si môže vybrať to, čo zaujme žiakov alebo jeho samotného. Prvé praktické skúsenosti ukazujú v tejto oblasti problémy. Naši učitelia boli zvyknutí na typ učebnice, ktorá podávala len základné a nevyhnutné penzum informácií (podávané z jedného informačného zdroja učebnice).

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Archív

Kalendár
<< 10 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 24233
Mesiac: 2694
Deň: 127