Choď na obsah Choď na menu
 


Stav vyučovania dejepisu

   STAV VYUČOVANIADEJEPISU

 

 Úvod

  V súvislosti so spoločenskými zmenami po roku 1989 vyvstal pred slovenským školstvom celý rad otázok týkajúcich sa jeho koncepcie i obsahovej náplne vyučovania v jednotlivých typoch škôl. Ide o hľadanie ciest na zlepšenie vyučovacieho procesu, ktorý by mal zodpovedať súčasným svetovým trendom. V tomto zmysle sa ukázala potreba zvlášť dôkladných a koncepčných zmien v spoločenskovedných predmetoch.

   V dejepise sa uskutočňuje postupná a pomerne radikálna zmena v celej koncepcii vyučovania. Hlavné trendy v obsahu vyučovania dejepisu sa dotýkajú predovšetkým troch hlavných cieľov:

1. Z vyučovania dejepisu sa odstraňujú základné faktické a výkladové jednostrannosti, presadzované komunistickým režimom.

2. Presadzuje sa snaha o dosiahnutie súčasného európskeho štandardu v obsahu, didaktike i metodike vyučovania.

3. Realizuje sa koncepčná prestavba vyučovania dejepisu v základných a stredných školách, a to počnúc zásadnými zmenami učebných osnov, cez radikálnu obmenu učebnicového fondu, až po tvorbu štandardov.

 

   Komunistický režim nanútil do vyučovania dejepisu jediný a jednostranný marxistický model chápania dejín. Dejiny sa ponímali ako postupný vývin spoločnosti od jedného štádia k druhému, za hybnú silu bol označený triedny boj. Súčasne došlo k subjektivistickému výkladu jednotlivých historických období, k zamlčovaniu a skresľovaniu niektorých faktov. Mnohé jednostrannosti sa podarilo z vyučovania dejepisu odstrániť hneď po roku 1989, a to v čiastočnej úprave učebných osnov, vďaka novým, dočasným učebným textom i zvýšenému kontaktu medzi učiteľmi a odborníkmi z výskumu. Dejepis bol zbavený najkrikľavejších deformácií. Dôkladné zmena obsahu je však dlhodobý proces, ktorý súvisí s tvorbou nových učebných osnov a vydaním nových učebníc, ďalších školských textov, ale aj s výchovou učiteľov dejepisu.

   Dôležitým cieľom vo vyučovaní dejepis je dosiahnutie európskeho štandardu. V slovenských školách sa popri vyučovaní národných dejín má venovať pozornosť aj dejinám svetovým, najmä dejinám jednotlivých európskych národov a štátov. Európske dejiny treba pritom vidieť vo všetkých konotáciách k dejinnému procesu Slovákov a Slovenska. Vyučovanie dejepisu by malo viesť k posilňovaniu národného sebavedomia a hrdosti, súčasne však tiež k národnej znášanlivosti, tolerancii, k rešpektovaniu ľudských práv a poznávaniu iných národných spoločností - k uvedomelému európanstvu. Škodlivý nacionalizmus je v súčasnosti hlavným destabilizačným prvkom v Európe. Je preto dôležité uplatňovať zásadu, že vyučovanie dejepisu musí byť v súlade s výsledkami odborného historického výskumu.

   Úlohou postupne realizovanej koncepčnej prestavby vyučovania dejepisu je zmeniť historické myslenie i vedomie spoločnosti. Je nevyhnutné relativizovať historické poznanie a ukázať, že historické pravdy, predstavy i koncepcie vznikajú v procese tvorivej ľudskej práce a že sú jej výsledkom. V základných školách by sa mali žiaci zoznámiť so základnými princípmi historikovej práce, mali by mať možnosť stretnúť sa s výkladovým textom, ale aj s historickými dokumentami, aby videli, na akom základe vznikajú naše poznatky o dejinách. Veľkú úlohu majú aj regionálne dejiny. Žiaci by mali čo najviac navštevovať múzeá a pamätné historické miesta, aby sa pre nich dejiny stali predmetom čo najkonkrétnejším.

   Je nutné už v základnej škole ponúknuť rôzne alternatívne interpretácie historických udalostí. Táto požiadavka musí byť byť obligatórnou na strednej škole. A už priamo v učebniciach a učebných textoch by mali byť uvedené rôzne, aj protichodné interpretácie historickej látky. Dejepis sa má stať predmetom, v ktorom by sa dalo názorne demonštrovať dobrodružstvo poznania, na ktorom by sa žiaci učili diskutovať, argumentovať, vážiť a zvažovať argumenty druhých. Súčasne má dôležitý výchovný cieľ - prispievať ku kultúrnosti a úrovni nevyhnutného spoločenského dialógu.

   Všetky hlavné ciele koncepčnej prestavby treba realizovať súčasne a uskutočniť čo najskôr. Zložitosť úloh je však neumožňuje urobiť zásadnú zmenu vo veľmi krátkom čase. Táto úloha ostáva úlohou s dlhším časovým horizontom, ktorý však je nevyhnutné rozčleniť na časové etapy.

 

 

  

Bibliografia

 

 

Učebné osnovy

Učebné osnovy pre 5.-8. ročník ZŠ, Dejepis, schválilo MŠaV SR 12. 7. 1993 rozhodnutím 4259/93-30 s platnosťou od 1. 9. 1994

Učebné osnovy pre osemročné gymnáziá, Dejepis, schválilo MŠaV SR

Učebné osnovy pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia - dvojročné, trojročné a štvorročné, schválilo MŠ SR

 

 

 

Učebnice

Cambel,S. a kol.: Dejepis pre 3. ročník gymnázia, dočasný učebný text, SPN, Bratislava, schválené MŠ SSR 31.10.1985 pod číslom 11631

Čapek,V. a kol.: Dejepis pre 2. ročník gymnázia, SPN, Bratislava, 1986, schválilo MŠ SSR 22.5.1985 pod číslom 5797/1985-211

Čapek,V.,Michovský,V.,Skladaný,M.: Dejepis pre 1. ročník stredných odborných škôl, SPN, Bratilslava, 1984, schválilo MŠ SSR 10.5.1983 pod číslom 3758/1983-21

Čapek,V. a kol.: Dejepis pre 2. ročník gymnázia, SPN, Bratislava, 1986, schválilo MŠ SSR 22.5.1985 pod číslom 5797/1985-211

Jílek,T. a kol.: Dejepis pre 1. ročník gymnázia, SPN, Bratislava,

1984, schválilo MŠ SSR 29.4.1983 pod číslom 4910/1983-21

Kováč,D.,Lipták,Ľ.: Kapitoly z dejín pre stredné školy, SPN, Bratislava 1990 (vyšlo ako učebný text MŠMTv SSR na vyučovanie dejepisu pre stredné školy)

Kováč,D.,Kopčan,V.,Kratochvíl,V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1994, scválilo MŠaV SR 6.6.1994, číslo 2934/1994-21

Kratochvíl,V.,Cangár,J.,Kováč,D.: Metodická príručka k dejepisu pre základné školy, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1994

Michovský,V.: Dejepis, Pravek a starovek, I., II. diel, učebnica pre ZŠ, SPN, Bratislava, 1994, schválilo MŠMŠ SR 21.6.1991 pod číslom 4760/1991-20 ako učebnicu pre 5. ročník ZŠ

Tkadlečková,H.,Skladaný,M.,Kratochvíl,V.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1994, schválilo MŠaV SR 6.4.1994, číslo 1552/94-21 ako učebnicu dejepisu pre 7. ročník ZŠ a 3. ročník osemročných gymnázií

Tkadlečková,H.,Kratochvíl,V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995, schválilo MŠ SR 26.7.1995 pod číslom 4214/95-151 ako učebnicu dejepisu pre 8. ročník ZŠ

Tkadlečková,H.,Skladaný,M.,Kováč,D.,Kopčan,V.,Kratochvíl,V.: Dejepisná čítanka, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1994, schválilo MŠaV SR 1.12.1994, číslo 6224/94-211 pre 7. ročník ZŠ a 3. ročník osmeročných gymnázií

Skladaný.M.,Jílek,T.,Baďurík,J.,Butvinová,M.: Dejepis 6 pre 6. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990, schválilo MŠMTv SSR rozhodnutím č. 5891/88-30 z 24.6.1988 ako učebnicu dejepisu pre 6. ročník ZŠ, 5. vydanie

 

 

 

 

 

Ciele dejepisného vyučovania

 

   V štruktúre dejepisných cieľov vystupujú ako prvé ciele súvisiace s intelektuálnymi schopnosťami žiakov. Sú to všeobecné, perspektívne ciele, ktoré vyplývajú zo všeobecnej náuky o vyučovaní. Vytvárajú systém navzájom súvisiacich cieľových štruktúr a sú usporiadané hierarchicky. Najnižšiu úroveň predstavujú vedomosti, o stupeň vyššie stojí úroveň pochopenia. Hierarchicky vyššie stojí kategória použitia. Týmto spôsobom rozlišujeme šesť "stupňov": vedomosti, pochopenie, použitie, analýzu, syntézu a hodnotenie. Tento navzájom podmienený systém všeobecných cieľov v hierarchickom usporiadaní sa nazýva Bloomova taxonómia (BLOOM, B.S. Taxonomy of Educational Objectives, New York 1964, s. 33). Je súčasťou novej koncepcie vyučovania dejepisu v základných a stredných školách i nových učebných osnov pre základné a stredné školy.

   Bloomovej taxonómii v dejepisnom vyučovaní odpovedajú tri navzájom podmienené úrovne: v poznávacej oblasti, hodnotovej a v oblasti konania.

 

   V poznávacej oblasti sú to:

1. Základné vedomosti z oblasti historických faktov (o čase, priestore, dejoch, osobnostiach, javoch, terminológia, definície, výroky a pramene).

2. Základné schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál (vyhľadávanie prameňov, získavanie z nich poznatkov a zhromažďovanie ich k danej otázke, zaraďovanie faktov chronologicky, synchronicky, vo vzťahu k priestoru a k času, vedomie nerovnomernosti vývoja, ústne a písomné vyjadrovanie o faktoch, javoch, udalostiach, dejoch a predstavách).

3. Pokročilé vedomosti z oblasti historického systému (pojmy, súdy, úsudky, klasifikácia poznatkov, zovšeobecnenie, metodologické postupy).

4. Pokročilé schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál (pochopenie a aplikáciu poznatkov, analýzu materiálu, schopnosť a zručnosť utvárať vlastné postupy a pracovať podľa nich, schopnosť a zručnosť riešiť problém).

 

   V hodnotovej oblasti konania ciele predstavujú utváranie historického uvedomovania, záujmov, názorov a postojov, schopnosti spoločenskej a osobnej orientácie a uplatňovať svoje názory a postoje. Učiteľ dejepisu má zabezpečovať pluralitu názorov, eliminovať čierno-biele videnie a poskytovať priestor viacerým pohľadom na historické udalosti. Rovnako dôležitý je problém spoločenskej a osobnej orientácie v dejepisnom vyučovaní. Ide o pochopenie problémov sveta a života spoločnosti, v ktorej sa žije. Je to cieľ, ktorý sa označuje pojmom "objasnenie existencie". Dôležitým aspektom je tu poznávanie časovej kontextovej zviazanosti vlastnej pozície so spoločnosťou.

   Aby bolo možné uvedené cieľové zámery dosiahnuť, učebné osnovy dejepisu vyčleňujú cieľové kategórie, ktoré uzvárajú istú stratégiu vyučovacích postupov pre učiteľa a zároveň súvisia s hodnotovou oblasťou a s oblasťou konania žiakov.

 

   Ide o tieto cieľové kategórie:

1. Estetické ciele - dejepis má byť zaujímavý.

2. Teoretické ciele - dejepis má poskytovať prehľad.

3. Etické ciele - dejepis má učiť premýšľať o dobre a zle.

4. Monumentálne ciele - dejepis má inšpirovať.

5. Antikvárne ciele - dejepis má pestovať živé tradície.

6. Kritické ciele - dejepis má viesť k utváraniu kritického stanoviska.

7. Ciele politického utvárania - dejepis má politicky utvárať, uvedomovať

8. Antropologické ciele - dejepis má viesť k poznaniu seba samého.

9. Filozofické ciele - dejepis má viesť k úvahám.

   Tieto cieľové zámery majú pre učiteľa motivačnú funkciu, môžu mu pomôcť pri hľadaní alebo zostavovaní vlastnej koncepcie dejepisného vyučovania. Ich realizácia v praktickom vyučovaní utvára predpoklady na dosiahnutie dlhodobejších všeobecných cieľov, ktoré súvisia s intelektuálnymi schopnosťami žiakov.

  Ako tretie vstupujú do štruktúry cieľov nonkognitívne alebo afektívne ciele. Treba usilovať o zmenu vzťahu a najmä štýlu komunikácie, od ktorej v rozhodujúcej miere závisí vzťah žiakov k učeniu i k samotnému predmetu a odstraňovať prílišnú nadradenosť učiteľa voči žiakom. Zásadná zmena autoritatívneho hierarchického vzťahu medzi učiteľom a žiakom je dlhodobá a nemôže ju uskutočňovať len učiteľ. Tento proces ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré vyplývajú napr. zo sociálnych vzťahov v spoločnosti, z rodinnej výchovy a pod. Učiteľ by si mal zostaviť vlastnú koncepciu cieľov eliminujúcich imperatívnosť vo vyučovaní, čím môže zlepšiť efektívnosť i výsledky dejepisného vyučovania.

 

   Na zostavenie vlastnej koncepcie každého učiteľa je možné využiť tieto konkrétne ciele:

1. Oslabenie pocitu hrozby a atmosféry napätia najmä vo vyučovaní

2. Voľba výberu

3. Utváranie kultúry prekonávania ťažkostí spojených s učením

4. Rozvíjanie spolupráce so žiakmi

5. Obohatenie prostredia, v ktorom sa vyučuje

 

   Uvedené úrovne cieľových štruktúr sú istým návodom na zostavenie individuálnych cieľových zámerov. Treba ich chápať komplexne, ako navzájom podmienené a prelínajúce sa. Zároveň však úzko súvisia s cieľmi, ktoré vyplývajú zo spoločenských požiadaviek, ako napr. utváranie a formovanie kritického historického myslenia žiakov, dôsledné uplatňovanie plurality ideí, názorov a koncepcií, chápanie rôznorodosti ľudského myslenia, konania, vzťahov a jeho hodnotenia z hľadiska rozličných názorov a perspektív.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  ZÁKLADNÉ ŠKOLY

 

Analýza súčasného stavu

   Zmena filozofie dejepisného vyučovania predpokladala začať obsahovú prestavbu dejepisu ako vyučovacieho predmetu v základných školách. Hneď po novembri 1989 sa uskutočnili organizačné a administratívne kroky. V prvých mesiacoch roku 1990 boli vydané dočasných učebné texty ako náhrada za nevyhovujúce učebnice pre 7. a 8. ročník základnej školy i pre stredné školy a boli prehodnotené a úpravené učebné osnovy s platnosťou od 1.9.1990.

   V období prípravy zmien vyučovania dejepisu však neboli k dispozícii žiadne objektívne analýzy, ani názory učiteľskej verejnosti na stav vo vyučovaní dejepisu. Súčasne neboli známe ani potreby a požiadavky, ktoré by bolo treba v rámci zmien akceptovať. Preto bol v roku 1991 realizovaný dotazníkový prieskum pod názvom Vyučovanie dejepisu v základných a stredných školách. Prieskum bol celoplošný v celej SR a zohľadňoval jednak štruktúru škôl v rámci regionálneho členenia, jednak rôzne typy škôl. Ako taký bol v podstate súčasťou prvej fázy prípravy novej koncepcie vyučovania dejepisu v základných a stredných školách.

   Výsledky prieskumu poukázali na množstvo negatívnych faktorov, ktoré spôsobili nedostatočnú úroveň vo vyučovaní dejepisu v základných a stredných školách a vplývali na znižovanie záujmu o tento predmet zo strany žiakov. Okrem ideologického a politického vplyvu bola príčinou krízy dejepisu aj nevhodná štruktúra školskej dochádzky a zaradenie dejepisu do jej systému. Dosah toho sa potom prejavoval aj v pozícii dejepisu ako neobľúbeného, alebo dokonca odmietaného predmetu v základných, ale najmä v stredných odborných a učňovských školách.

    Situáciu skomplikovala aj novela školského zákona z roku 1991, ktorá zaviedla 9-ročnú povinnú školskú dochádzku, ale pri rôznych možnostiach jej absolvovania (8 rokov základnej školy a 1 rok strednej školy, resp. 9 rokov ZŠ). Negatívnym prejavom tohto trendu bolo, že sa postupne znižovala časová dotácia predmetu dejepis v stredných školách - v 4-ročných gymnáziách na 2,5 roka, resp. 3 roky dve hodiny týždenne, v 4-ročných stredných školách 2 roky dve alebo jednu hodinu týždenne a v 2- a 3-ročných stredných školách dejepis ako povinný predmet absentuje úplne.

  Prieskum dokázal, že pre učiteľov je potrebné vytvoriť priestor, aby mohli presadzovať svoje názory, poznatky i svoju interpretáciu historických faktov. Na druhej strane z toho vyplynula požiadavka vypracovať štandardy dejepisu, ktoré by mali v prvom rade určovať rozsah a štruktúru poznatkov a vedomostí z dejepisného vyučovania. Učebné osnovy v tomto kontexte vystupujú ako pedagogický dokument, ktorý je možné modifikovať až na úroveň alternatívnych variantov.

   Výsledky prieskumu slúžili ako východisko pri formovaní koncepcie vyučovania dejepisu v základných a stredných školách, pri tvorbe učebných osnov pre základné školy, osemročné gymnáziá a návrhu variantov osnov pre stredné odborné školy.

 

 

Učebné osnovy pre základnú školu

   Učebné osnovy sú v súčasnej koncepcii vzdelávacieho systému i v koncepcii dejepisného vyučovania základným pedagogickým dokumentom, ktorý aj vzhľadom na pluralitu využívania rôznych učebných pomôcok možno klasifikovať z hľadiska štrukturovania obsahu dejepisného učiva ako záväzný, respektíve povinný pedagogický dokument. Z tohto zorného uhla učebné osnovy:

 

1.Vymedzujú všeobecné ciele dejepisného vyučovania

2.Stanovujú požiadavky na základné vedomosti, schopnosti a zručnosti

3.Klasifikujú a kvalifikujú cieľové kategórie

4.Určujú obsah dejepisného učiva v jednotlivých ročníkoch v rámci tematických celkov a celkovú ročnú časovú dotáciu

 

   V rámci tejto štruktúry učebných osnov vystupuje do popredia otázka transformácie obsahu učiva do konkrétnej formy v rámci vyučovacej hodiny. Učebné osnovy ako základný pedagogický dokument neurčujú formy, metódy a prostriedky tejto transformácie. V praxi to znamená, že osnovy, ani žiadny iný dokument neurčujú učiteľovi, akým spôsobom a z akých učebníc má záväzný obsah učiva transformovať v rámci vyučovacej hodiny.

   Nová koncepcia vyučovania dejepisu a nové poňatie učebných osnov by mali viesť k prekonávaniu a prekonaniu jednostranného výberu a ponímania učiva a interpretácie historických faktov. Základnou povinnosťou učiteľa je rešpektovanie historických faktov. Pri transformovaní všeobecných cieľov dejepisného učiva do konkrétnej podoby interpretácie historických udalosti zohráva rozhodujúcu úlohu osobnosť učiteľa, jeho odborná vybavenosť, hodnotové postoje, etické a estetické kritériá i komunikačné danosti.

    Učebné osnovy a obsah dejepisného učiva v nich určenom preto treba chápať ako jednu z možných alternatív transformácie historických poznatkov, ktorá je v danej etape vývoja a v danom historicko-spoločenskom prostredí akceptovaná na základe širokého spoločenského konsenzu. Z hľadiska všeobecných cieľov ich treba ponímať ako pedagogickú stratégiu výberu a štrukturovania učiva a využívania jeho didaktických hodnôt.

   Zmyslom a poslaním dejepisného učiva je poukázať na politické dejiny ako odvekú a trvalú snahu ľudstva o lepšie usporiadanie spoločnosti. V procese politického vývoja treba chápať zmysel a poslanie politických inštitútov, ktorých úlohou bolo zabezpečovať existenčné podmienky a potreby spoločnosti, ale na druhej strane aj slobodu a suverenitu občana ako jedinca, identitu etník a skupín a vytvárať podmienky pre vzájomnú komunikáciu jednotlivých indvidualít. Históriu treba chápať ako snahu ľudstva v danej dobe a na základe dostupných vedeckých poznatkov vytvárať ekonomické podmienky na prežitie a na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. Kultúrne a náboženské dejiny treba chápať ako snahu ľudského indivídua o svoju sebarealizáciu, o vytváranie etických, kultúrnych a duchovných hodnôt a stanovovanie individuálnych hodnotových kategórií a spoločenských konvencií.

 Učebné osnovy nestanovujú základné vedomosti, schopnosti a zručnosti pre jednotlivé ročníky, resp. pre tematické celky. Obsah učiva treba ponímať ako komplex poznatkov v rámci všetkých ročníkov. Diferencovanie i z hľadiska vekových kategórií musí rešpektovať učebnica a má zabezpečiť učiteľ. Učebnice a ďalšie učebné pomôcky chápať ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. Preto základnou úlohou dejepisného vyučovania je získať základné vedomosti o historických faktoch a schopnosti a zručnosti pracovať s historickým materiálom.

   Obsah dejepisného učiva vymedzujú učebné osnovy v tematických celkoch v rámci jednotlivých ročníkov. Pritom je stanovená všeobecná časová dotácia 66 hodín pre každý ročník, čo umožňuje učiteľovi voliť individuálny prístup v plánovaní časovej dotácie pre jednotlivé témy i tematické celky i voliť vhodné tempo vyučovacieho procesu vzhľadom na mieru pochopenia nového učiva jednotlivými žiakmi.

 

5. ročník.

   Učivo je rozdelené na tri tematické celky - Pravek, Starovek (s podtémami Staroveké Grécko a Staroveký Rím) a Slovania.

  V úvode je potrebné venovať sa zoznámeniu s novým predmetom, prácu s prameňmi, s historickými pamiatkami mesta a najbližšieho regiónu i navšteve archívu a múzea.

   Pri vyučovaní Praveku treba je dôraz na prácu s archeologickým pramenným materiálom. Súčasťou migračných procesov je osvetoľovanie osídľovania jednotlivých čstí kontinentov, resp. územia Slovenska.

  Tematický celok Starovek kladie dôraz na prezentáciu poznatkov o kultúrnom prínose týchto krajín. Žiaci majú poznať život jednotlivých vrstiev staroorientálneho štátu ako určitého spôsobu organizácie života a vytvárania inštitúcií na jeho regulovanie. Dôležitá je tiež prezentácia zdokonaľovania myslenia starovekého človeka.

   Najdôležitejšia časť venovaná dejinám Grécka a Ríma - jednak pre ich neoceniteľný kultúrny prínos, jednak ich rozhodujúci význam pri formovaní demokratických princípov usporiadania spoločnosti a štátu. Dejiny Grécka a Ríma umožňujú pochopiť podstatu a zmysel formovania demokracie a slobody človeka i pozitívne hodnoty, ktoré z dejín Grécka a Ríma pre ľudstvo vzišli. Migračné procesy súvisia s problematikou osídľovania jednotlivých regiónov vznikajúcich starovekých štátov a v súvislosti s dejinami Grécka aj s procesom kolonizácie a vznikom mestských štátov.

    Tematický celok Slovania je charakterizovaný ako kontinuálny vývojový stupeň európskych dejín po rozpade Rímskej ríše a zániku jej západnej časti i ako prechodný stupeň politického a hospodárskeho vývoja, kde ešte neboli vytvorené feudálne vzťahy. Poskytuje možnosť prezentácie národných dejín na konkrétnom a reálnom historickom materiáli z regióna. V tomto poňatí sú v obsahu prezentované procesy migrácie kmeňov na európskom kontinente po rozpade Rímskej ríše a počas vzniku a formovania sa rannofeudálnych štátov.

  Obsahu učiva v 5. ročníku ZŠ má byť v celkovom kontexte dejepisného vyučovania základným kameňom formovania pozitívneho vzťahu žiaka k histórii vôbec i k národným dejinám zvlášť.

 

6. ročník.

   Obsahom učiva je obdobie stredoveku. Učivo je rozdelené proporcionálne medzi dejiny svetové, či európske a dejiny Slovenska, resp. Uhorska, teda dejiny národné, v rámci štyroch tematických celkov, pričom prvý - Život a kultúra európskeho stredoveku a tretí - Na ceste k novoveku, sú venované svetovým dejinám, a druhý a štvrtý tematický celok - Slovensko v uhorskom štáte a Slovensko v 16.a 17. storočí sú venované dejinám národným. Demonštruje sa vplyv udalostí svetového vývoja na vývoj v Uhorsku, resp. na Slovensku a väzby a determinovanosť historického vývoja územia Slovenska.

 Dôležitým faktorom je problematika špecifickosti alebo kontinuity historického vývoja Uhorska a Slovenska, ktoré bolo nedeliteľnou súčasťou tohto územia. Dejiny Uhorska boli aj dejinami Slovákov, ktorí v Uhorsku žili. Dôležité sú ekonomické vzťahy, vytvárané na báze feudálnych závislostí a sociálny a kultúrny vývoj územia obývaného Slovákmi. Z hľadiska kultúrneho vývoja je treba klásť dôraz na postavenie a úlohu cirkvi, na jej dominantné postavenie v oblasti vzdelanosti a vzdelávania, architektúry a jej mocenskú rolu v riešení politických problémov stredoveku.

   Na vnútorných vývojových súvislostiach treba ukázať protikladnosť európskeho a uhorského vývoja, alebo konfliktnosť dvoch odlišných náboženských ideológií - katolicizmu a islamu. V tomto kontexte sú prezentované aj migračné procesy, súvisiace jednak s procesmi formovania a uveňovania feudálnych vzťahov, vytvárania feudálnych štátov, ale aj ovplyvňované náboženskými konfliktami - tatarské a turecké vpády do strednej Európy, husitské hnutie, reformácia a protireformácia a p. Súčasne problematika migrácie a vysťahovalectva je zastúpená v téme Zámorské objavy a pri vyučovaní problemaitky osídľovania územia Ameriky, ale aj Afriky a Austrálie.

 Pozornosť je tiež venovaná otázkam každodenného života človeka v období feudalizmu ako doby rozkvetu architektúry, rozvoja obchodu, budovania základov vzdelávacích systémov, či rozvoja mnohých centier na území dnešného Slovenska. Učivo 6. ročníka by malo položiť základy formovania pozitívneho vzťahu k národným dejinám, vytvoriť predpoklady pre pochopenie historického vývoja vlastného regióna žiaka na kvalitatívne vyššej úrovni a malo by motivovať pokusy o hľadanie vlastných koreňov.

 

7. ročník.

   Obsah učiva je rozdelený do piatich tematických celkov. Premeny spoločnosti v 17. a 18. storočí a Francúzska revolúcia a cisárstvo sú venované svetovým dejinám, Osvietenské reformy, Vytváranie moderného slovenského národa a Slovensko po revolúcii a za dualizmu sú orientované na problematiku národných dejín. Dôraz je kladený na národné dejiny. Obdobie európskeho osvietenstva nadväzuje na obdobné učivo slovenských dejín, problematika formovania európskych parlamentných demokracií determinuje politický vývoj po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

  Charakter obsahu predpokladá značný podiel politických dejín v učive. Práve demonštrovaním politického vývoja vyspelej západnej Európy, najmä Anglicka, Francúzska, ale aj USA, fomovaním základných politických slobôd a bojom za ľudské práva je argumentom proti reálnemu zaostávaniu vývoja v Uhorsku, a teda relativity slovenských snáh o konštituovanie vlastného národa i potlačovaniu politických a občianskych slobôd. Tento odstredivý vývoj v Uhorsku je dominantou politického vývoja v druhej polovici 19. storočia. Bez dôkladného pochopenia politického vývoja v Európe a Uhorsku v 19. storočí nie je možné pochopiť vývoj nasledujúci - včlenenie Slovenska do spoločného štátu v roku 1918, či jeho snahy o osamostatnenie v roku 1939 i v roku 1993.

   Procesy formovania národných štátov v Európe a v Amerike, ako aj snahy Slovákov o národnú identifikáciu ovplyvňovali aj migračné procesy v jednotlivých štátoch, determninovali vzťahy medzi národnosťami a etnikami a v konečnom dôsledku spôsobovali aj vysťahovalectvo - najmä v na prelome 19. a 20.storočia.

 

   Učivo 7. ročníka motivujúce aj množstvom osobností, ktoré v procese historického vývoja mali slovenské korene, alebo sa jednoznačne stavali do slovenských národných pozícií. Na živote osobností politickej, kultúrnej, sociálnej, osvetovej, vedeckej orientácie je možné dokumentovať duchovné hodnoty, bohatstvo národa, jeho vzdelanostnú kvalitu a intelektuálne schopnosti.

 

 8. ročník

   Učivo 8. ročníka je rozdelené do šiestich tematických celkov. Svetovým dejinám je venovaná tretia časť - Druhá svetová vojna a piata časť - Svet po druhej svetovej vojne. Národným dejinám sú venované celky Slovensko a prvá svetová vojna, Slovensko v ČSR, Slovenský štát a Slovensko v obnovenej ČSR v rokoch 1945 - 1993. Postavenie Slovenska po roku 1918 nie je možné izolovať od vzťahov k Česku, resp. Čechom. Dejiny Slovenska v jednotlivých etapách historického vývoja ČSR sú hlavným leitmotívom obsahu učiva 8. ročníka. Je to determinované jeho pozíciou pred rokom 1918, resp. v Uhorsku, mocensko-politickou situáciou v Európe po roku 1918, resp. sveta po roku 1945 a snahami, ambíciami a očakávaniami politických subjektov na Slovensku po roku 1989.

   Obdobie po roku 1918 je poznačené výraznými negáciami ľudského rodu - dve svetové vojny, genocídy národov, atómové nebezbečenstvo, rasová nenávisť, totalitné systémy, devastácia prírody, migračné procesy a vysťahovalectvo v masovom meradle - to sú fakty, v hodnotení ktorých treba pristupovať aj z pozície etických princípov. Etický, morálny rozmer prístupu k hodnoteniu historických udalostí 20. storočia má zohrávať vo vyučovaní dejepisu rozhodujúcu úlohu.

   K interpretácii celého učiva 8. ročníka - aj rokov 1918, aj Slovenského štátu, aj vývoja po roku 1945, ale aj k otázkam menšín, Romov - je nutné pristupovať z pluralitných pozícií. Prostriedkom k vytváraniu vlastného kritického postoja a všeobecnej hodnotovej orientácie vo vyučovaní nemajú byť len učebnice, ale najmä rôzny historicko-dokumentačný materiál - napríklad tlač, dokumentárny film, televízia.

  Veľmi dôležitým činiteľom pri vytváraní obrazu o živote človeka 20. storočia je oboznamovanie žiakov s každodenným životom, s formovaním životného štýlu, so sociálnym a kultúrnym vývojom, pričom je potrebné poukazovať aj negatívne stránky tohto vývoja. V tomto ponímaní dejepisné vyučovanie je významným a dôležitým činiteľom pri vytváraní profilu žiakovej osobnosti a zakladá východiskové pozície pre budúce postoje, schopnosti a vedomosti žiaka ako dospelého jedinca.

   Celkove možno učebné osnovy dejepisu pre základnú školu charakterizovať ako rámcové. Svojou filozofiou akceptujú potrebné zmeny, ktoré sa v politickom a aj vzdelávacom systéme udiali na Slovensku po roku 1989, harmonizujú s vývojovými tendenciami vyučovania dejepisu vo vyspelých krajinách Európy a garantujú určitú a dostatočnú úroveň poznatkov o svete a o histórii vlastného národa. Sú dokumentom pre učiteľa a majú byť vodítkom pri transformácii poznatkov súčasnej historiografie do výchovnovzdelávacieho procesu v základnej škole.

 

 

Učebnice pre základné školy.

   Názory učiteľov, ktoré vyplynuli s prieskumu na obsah dejepisného učiva, hlavné princípy novej koncepcie vyučovania dejepisu a zásady učebných osnov v plnej miere akceptoval víťazný projekt tvorby učebníc dejepisu pre základné školy, ktorý predložilo vydavateľstvo Orbis Pictus Istropolitana. V súlade s novými osnovami je tu daná možnosť učiteľovi variabilne pristupovať k modifikácii učebného obsahu, stanovovania proporcionality medzi národnými a svetovými dejinami na základe vlastných predstáv a prezentovania vlastných vedomostí, ale aj interpretácie faktov.

   Projekt tvorby účebníc dejepisu pre základné školy, ktorý sa postupne realizuje od septembra 1994, vychádza z európskych kritérií. Ide o učebnice výkladovo-pracovného typu, ktoré prinášajú žiakom informácie z viacerých zdrojov, graficky vydeľujú, čo je základné a hlavné, čo rozširujúce a vedľajšie. Preto učiteľ nie je povinný prebrať vždy všetko, čo je uvedené na konkrétnej dvojstrane. Naopak, v pracovnej časti si môže vybrať to, čo zaujme žiakov alebo jeho samotného. v tejto oblasti problémy. Súčasťou nového radu učebníc sú aj dejepisné čítanky a pracovné zošity. K 31.12.1995 bol stav vydavania učebníc pre ZŠ nasledovný:

5. ročník: príprava rukopisov (mali by byť k 1.9.1997)

6. ročník: svetové dejiny - v tlači (mali by byť v školách v marci 1996) slovenské dejiny - v rukopise (mali by byť k 1.9.1996)

- čítanka - v rukopise (pravdepodobne v roku 1997)

7. ročník: kompletne na školách (svetové dejiny, slovenské dejiny, dejepisná čítanka, pracovny zošit)

8. ročník: svetové dejiny - na školách           slovenské dejiny - v recenznom pokračovaní (mali by byť k 1.9.1996)  čítanka - v rukopise (pravdepodobne v roku 1997)

 

   Vzhľadom na vyššie uvedené fakty o stave vydávania učebníc je možné v súčasnosti kvalifikovane posúdiť zastúpenie problematiky ľudských práv, migračných procesov a vysťahovalectva len na vzorke učebníc, ktoré sú v základných školách.

 

Učebnice 7. ročníka

   V učebnici svetových dejín je problematika ľudských práv zastúpená v tematickom celku Európa na prahu veľkých zmien (vznik parlamentarizmu v Anglicku), v kapitole Vek svetla, venovanej osvietenstvu, ďalej v celku Francúzska a americká revolúcia a v časti Počiatky modernej Európy pri formovaní parlamentných demokracií. V učebnici je k problematike okrem faktografie uvedených množstvo úryvkov dobových dokumentov (Bill of Rights, More, Collbert, francúzski encyklopedisti, Jefferson, Lincoln, Garibaldi a p.).

   Problematika migrácie a vysťahovalectva je v učebnici zastúpená proporcionálne, a to vzhľadom na obsah jednotlivých tém - to zamená že v rámci formovania národných štátov i priebehu revolučných procesov, ako aj pri konštituovaní USA prebiehali aj migračné procesy. V súvislosti so vznikom USA sú na str. 32 uvedené aj fakty o vysťahovalectve .

    V učebnici slovenských dejín je uvedená problematika zastúpená v celku Vek osvietenstva, ďalej osobitne v kapitole Uhorskí jakobíni a v celkoch Slovenská jar a Čas nádejí a sklamaní. Učebnica tak isto obsahuje množstvo úryvkov dobových dokumentov (Bel - Notície, školský poriadok z roku 1774, urbár dediny Soľ, Kollár, Jozef II, program Tajnej spoločnosti refarmátorov v Uhorsku, O postavení a povahe uhorského sedlickeho stavu, Štúr, Žiadosti slovenského národa, Memorandum slovenského národa, a p.).

  Migračným pohybom je venovaná kapitola Cesta Slovákov na juh a vysťahovalectvu kapitola Do sveta.

   Problematike ľudských práv, migrácie a vysťahovalectva sú venované aj úryvky literárnych diel a dokumentov v Dejepisnej čítanke. Je tu úryvok diela J.J.Rouseaua O príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, článok O človeku z dielka Poučná knižočka človeka a občana od I.Martinovicsa. Vysťahovalectvom sa zaoberá poviedka J.G.Tajovského Dvanásť duší.

 

Učebnice 8. ročníka

   Základné školy majú k dispozícii učebnicu svetových dejín. Vzhľadom na obsah učiva 8. ročníka, ktorý je venovaný dvom svetovým vojnám, ako aj procesom po nich, je problematika ľudských práv, ale aj migrácie a vysťahovaectva zastúpená proporcionálne v každom tematickom celku. Sú tu články venované totalitným systémom, holokaustu, problematike kolonializmu, spomínajú sa tu mená a udalosti súvisiace s bojom za ľudské práva v druhej polovici 20. storčia (železná opona, disent, problémy civilizácie a p.). Okrem faktografického materiálu obsahuje učebnica tiež množstvo dokumentačného materiálu (Wilsonových 14 bodov, Deklarácia Dočasnej vlády Ruska, úryvky z nemeckých rasových zákonov, citáty politikov, politické zásady z postupimskej konferencie, Churchilov prejav vo Fultone, Thákur, KEBS Helsinky, list Ensteina a p.).

 

 

 

   Záver

 

 

   Zavádzanie novej koncepcie vyučovania dejepisu do základných škôl, najmä v súvislosti s realizáciu projektu učebníc, ktoré, ako už bolo spomenuté, dosahujú špičkové európske parametre a vzbudzujú aj v zahraničí jednoznačné pozitívne ohlasy, bohužiaľ naráža na neadekvátne a nekompetentné politické tlaky. Pôvodný plán projektu rátal s tým, že k 1. septembru 1995 bude na školách učebnica svetových dejín pre 8. ročník, v januári 1996 učebnica slovenských dejín pre 8. ročník i učebnice pre 6. ročník. Známe diskusie práve okolo učebnice svetových dejín pre 8. ročník realizáciu projektu pozastavilo, čo sa odráža v časovom sklze zavádzania učebníc do praxe. Súčasne sa skomplikoval schvaľovací proces, keď okrem schválených recenzentov (pre každú učebnicu historik, dvaja učitelia a psychológ) posudzuje rukopis každej učebnice aj komisia pri Štátnom pedagogickom ústave, kde majú rozhodujúce slovo a prevahu zástupcovia Historického odboru Matice slovenskej. Množtvo nenáležitých, mnohokrát neodborných a nedidaktických pripomienok celý schvaľovací proces komplikujú, čo môže zapríčiniť ešte väčší sklz, než je v súčasnosti. V tejto súvislosti sa ukazuje, že zrejme najproblémovejším textom budú dejiny Slovenska pre 8. ročník, najmä v súvislosti so známym postojom Matice slovenskej k Slovenskému štátu, či k ďalším tzv. problémovým témam (vzťah k Maďarom, Čechom, nacionalizmus).

   Z hľadiska zastúpenia pretratkovanej problematiky ľudských práv, migrácie a vysťahovalectva v obsahu dejepisného vyučovania v základných školch je možné konštatovať, že jednak učebné osnovy, ale tiež nové učebnice, ktoré sú školám k dispozícii, adekvátne akceptujú európske kritériá. Predmetné témy sú v obsahu učebníc zastúpené dostatočne, pričom ich didaktické spracovanie je na vysokej úrovni. Je možné zodpodne predpokladať, že vzhľadom na gesciu celého projektu riaditeľom Ústavu historických vied SAV Dušanom Kováčom, ako aj na autorské zloženie budú aj ostatné učebnice projektu na rovnakej úrovni, či už z hľadiska obsahu, alebo didaktickej a metodickej úrovne.

   V súvislosti s problematikou migrácie, najmä z hľadiska jej vzťahu k osídľovaniu územia Slovenska, je hodno spomenúť ešte jednu významnú skutočnosť. Na základe posledných skúseností v oblasti vzdelávacej politiky štátu zameranej na menšiny je Slovensko akceptované aj štátmi Rady Európy ako krajina, ktorej skúsenosti, ale aj výsledky môžu pomôcť ostatnej Európe ako gestor pri hľadaní ciest a metodiky riešenia týchto otázok. Závery seminára Lokálne dejiny a menšiny, ktorý v rámci projektu Rady Európy "Demokracia, ľudské práva a menšiny: výchovnovzdelávacie a kultúrne aspekty" bol zameraný na rómsku menšinu, dokumentovali, že sú možné riešenia týchto otázok.

   Na seminári bola Slovenskom prezentovaná aj publikácia Arne Manna Vybrané kapitoly z rómskych dejín ako možná forma zakomponovania problematiky národnostných menšín do vyučovania dejepisu. Bolo by potrebné, aby po vhodnom didaktickom a výtvarnom spracovaní bola zaradená do radu doplnkových učebných textov dejepisu pre všetky typy škôl. Súčasne je zaradenie do fondu učebníc pre základné škly by mohlo vytvoriť vhodný precedens pre tvorbu doplnokých učebných textov podobného charakteru, ktoré by mapovali ďalšie národnostné a etnické skupiny, žijúce na území Slovenska, ale aj ďalšie okruhy a problémy.

 

 

 

Odporúčania

 

   Z hľadiska zabezpečenia realizácie pretraktovanej problematiky ľudských práv, migrácie a vysťahovalectva do obsahu vyučovania dejepisu v základných školách nie je potrebné uskutočniť radikálne zmeny. V tomto smere by bolo vhodné

1. Pokračovať v zavádzaní novej koncepcie vyučovania dejepisu.

2. Urýchliť proces relizácie projektu učebníc vydavateľstva Orbis pictus Istropolitana a eliminovať zbytočné politické a didakticky nekompetentné zásahy do schvaľovacieho procesu učebných textov.

3. Realizovať uvedený projekt učebníc kompletne, tak ako bol v konkurze schválený, t.z. aj s dejepisnými čítankami a pracovnými zošitmi pre každý ročník ZŠ.

4. Vypracovať, schváliť a realizovať koncepciu vydávania doplnkových učebných textov na báze tematických zošitov, ako aj súborov máp a dejepisných atlasov.

5. Zabezpečiť vydávanie metodických materiálov pre učiteľov k vybraným okruhom problémov ľudských práv a demokracie.

6. Vypísať konkurzy na alternatívne učebnice dejepisu pre základné školy.

 

 

 

STREDNÉ ŠKOLY

 

   OSEMROČNÉ GYMNÁZIÁ

 

 

Ciele

   Dejepisné vyučovanie v osemročnom gymnáziu vychádza z tendencie, ktorá spočíva v uplatňovaní plurality ideí a koncepcií vedúcich k humanizácii a demokratickému chápaniu dejín. Predpokladom tejto tendencie je pochopenie rôznorodosti ľudského myslenia, konania, vzťahov a jeho hodnotenia z hľadiska rozličných názorov a perspektív.

   Vyučovanie dejepisu predstavuje vývoj ľudskej spoločnosti predovšetkým z aspektu konajúcich osôb či skupín ľudí a tiež cez pohľad na dôležité formy života v jednotlivých historických obdobiach.

   Všeobecným cieľom je vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, na základe ktorého by boli schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej žijú, ako aj jej postavenie v Európe a zároveŇ si uvedomovať potrebu mierového spolunažívania všetkých národov.

   Tento všeobecný cieľ sa ďalej špecifikuje v štruktúre cieľov v širšom kontexte, vo vzťahoch nadradenosti a podradenosti v istej hierarchii, v ktorej dosiahnutie jedného cieľa je základom pre dosiahnutie cieľa ďalšieho.

 Z hľadiska perspektívy dosiahnutia vzdelávacích cieľov, ktoré sa realizujú v dlhšom časovom horizonte, vystupujú ako prvé tie ciele, ktoré súvisia s rozvojom intelektuálnych schopností, rozvíjaním porozumenia a poznávacích potrieb žiakov, so schopnosťou vecnej a kritickej analýzy a zovšeobecnenia historick´ch poznatkov vyúsťujúcej do schopnosti logického myslenia vo vzťahoch a súvislostiach.

 

 

Obsah

   Obsah dejepisného vyučovania tvorí poznatkový okruh, najmä z európskych a národných dejín a kľúčové udalosti zo svetových dejín, nevyhnutných pre pochopenie historického vývoja nášho národa a európskeho kontinentu.

   Určujúcim znakomusporiadania obsahu v prvých štyroch ročníkoch je geneticko-chronologický princíp a synchrónne preberanie národných i svetových dejín. Preto v prvých štyroch ročníkoch je obsah, ale aj didaktické ciele a prostriedky, identický s osnovaním v základnej škole. V nasledujúcich dvoch ročníkoch tvoria učebný obsah nosné témy zo svetových i národných dejín od staroveku po súčasnosť a ich usporiadanie je tematické.

 

   Ide o tieto prierezové témy:

1. Grécky svet a aténska demokracia

2. Rím - mestský štát a problém svetovej ríše

3. Slovania a prvé slovanské štáty

4. Reformácia a protireformácia ako politický a kultúrny problém

5. Slováci v habsburskej monarchii

6. Európania objavujú a dobýjajú svet, problémy kolonializmu a imperializmu

7. Zmeny na mape Európy od Franskej ríše po súčasnosť

8. Prvá a druhá svetová vojna ako hlavný problém 20. storočia

9. Slovensko v prvej ČSR

10. Slovenský štát a Slovenské národné povstanie

11. Slovensko po druhej svetovej vojne

12. Globálne problémy sveta po druhej svetovej vojne

   Štruktúra učebných osnov pre prvé štyry ročníky osmeročného gymnázia je rámcová a má vytvoriť základné predpoklady pre geneticko-chronologické a tematické vyučovanie ako aj pre synchrónne vyučovanie svetových a národných dejín. Dôraz je kladený na národné dejiny, z didaktického hľadiska je preferovaná práca s rôznymi druhmi prameňov (pracovné vyučovanie), návšteva múzeí, organizovanie exkurzií. Úlohou je preberať nielen politické, hospodárske, ale aj sociálne, náboženské a kultúrne dejíny, pričom je dôraz je tiež kladený na vyučovanie regionálnych dejín. V kompetencii učiteľa je časová dotácia pre jednotlivé tematické celky.

 Pri koncipovaní tematických celkov tematického osnovania sa neberie do úvahy doposiaľ tradične zaužívané cyklické osnovanie. Takto koncipované učebné osnovy predpokladajú aj vyššiu úroveň psychosomatickej vyspelosti žiakov. Vo vyšších ročníkoch gymnázia nastupuje kvalitatívne nový spôsob práce. Prevažuje štruktúrne spracovanie učiva, ktoré vedie k prehlbovaniu historick´ch poznatkov, ktoré si doteraz osvojili. Náročnejšie spracovanie učiva si vyžaduje schopnosť abstrakcie a zovšeobecnenia na základe logického myslenia vo vzťahoch a súvislostiach. Učebný obsah  nastoľuje otázky a problémy, ktoré vedú k diskusii, polemike a hodnoteniu historick´ch udalostí. Témy tematického osnovania plnia funkciu základného učiva. Vnútorné členenie jednotlivých tém na čiastkové podtémy je návrhom, odporúčaním.

 

  Analýza súčasného stavu

   Témy tematického osnovania v učebných osnovách osemročných gymnázií ako témy prierezové vo vysokej miere akceptujú problematiku ľudských práv. Celý prvý tematický celok je venovaný tejto problematike apriori, pričom z hľadiska didaktického, ale tiež politologického podtémy Vývoj aténskej demokracie a Atény a Sparta - porovnanie spoločenského zriadenia vytvárajú predpoklady na analýzu daného problému. Ďalším celkom, ktorý sa systémovo zaoberá problémom demokracie a ľudských práv, je téma Reformácia a protireformácia ako politický a kultúrny problém, kde ide o postavenie cirkvi v spoločnosti stredoveku a otázky s tým súvisiace - humanizmus, renesanciu, reformáciu a protireformáciu. Z novších dejín je otázkam demokracie venovaný celok Prvá a druhá svetová vojna ako hlavný problém 20. storočia, kde tiež ide i historickú analýzu a porovnávanie, pričom jedna podtéma je venovaná problematike diktatúry ako prejavu politickej a morálnej krízy spoločnosti. A v konečnom dôsledku sa problematike ľudských práv venuje aj posledná téma Globálne problémy ľudstva po druhej svetovej vojne.

   V tejto téme budú prezentované aj otázky migračných procesov a najmä novodobého vysťahovalectva. Ale týmito otázkami sa zaoberajú aj ďalšie témy - Rím - mestský štát a problém svetovej ríše, odbodbie sťahovania národov a prvých slovanských štátov, celok Európania objavujú a dobýjajú svet, problémy kolonializmu a imperializmu. Prierezová je téma Zmeny na mape Európy od Franskej ríše po súčasnosť.

   Je samozrejmé, že otázkam ľudských práv, ale aj migrácie a vysťahovalectva sa venujú témy zamerané na dejiny Slovenska - Slováci v habsburgskej monarchii, Slovensko v prvej ČSR, Slovenský štát a Slovenské národné povstanie a Slovensko po druhej svetovej vojne.

   Vzhľadom na charakter i obsah tematického osnovania sú vytvorené predpoklady pre analyticko-syntetické spracovanie problematiky aj v učebných textoch. V súčasnom období Ministerstvo školstva pripravuje vypísanie konkurzu na tvorbu tematických zošitov k tematickému osnovaniu, takže je predpoklad, že k 1.9.1997, kedy tematické osnovanie začne byť vo vyučovaní osmeročných gymnízií aktuálne, budú k dispozícii aj vhodné učebné texty.

 

 

 

   ŠTVORROČNÉ GYMNÁZIÁ

Súčasný stav

   Ak keď po roku 1989 došlo vo vyučovaní dejepisu v štvoročných gymnáziách k určitým čiastkovým zmenám, je situácia na tomto type škôl najkritickejšia. Nová koncepcia vyučovania dejepisu predpokladala, že po schválení učebných osnov pre základné školy budú vypracované nové osnovy pre štvorročné gymnáziá. Vzhľadom na to, že v roku 1994 bolo potrebné riešiť aktuálny problém osemročných gymnázií ako nového typu škôl, bolo vypracovanie osnov pre štvorročné gymnázia časovo posunuté.

   Ako druhý, a najdôležiteší problém však je neujasnenosť štátnej školskej politiky v ohľade časovej dotácie pre dejepis na tomto type školy. Prílišnou orientáciou na technické a prírodovedné disciplíny došlo k dosť podstanému zníženiu dotácie pre dejepis v učebných plánoch aj gymnázií (Otázkami stredných odborných škôl sa budeme venovať ďalej.) V súčasnosti je táto dotácia 2 hodiny týždenne 2 roky a 1 hodina týždenne 1 rok (vo štvrtom ročníku dejepis ako predmet nie je, je len nepovinne voliteľný dejepisný seminár). V niektorých gymnáziách je situácia ešte horšia, pričom v nikde nie je dejepis ako povinný predmet 4 roky.

 Táto nepriaznivá situácia neumožňuje vypracovať nové učebné osnovy. Odborná učiteľská verejnosť, ale aj časť politickej reprezentácie a verejnosti, ako aj jednoznačné skúsenosti zo zahraničia, kde je v mnohých vyspelých demokratických krajinách dejepis postavený do role hlavného predmetu, a dokonca sa z neho aj povinne maturuje, požaduje jednoznačné zvýšenie časovej dotácie. Táto požiadavka je logická aj z hľadiska orientácie absolventov gymnázií o vysokoškolské štúdium, kde je značný záujem o humanitné vzdelávanie (právo, filozofické a pedagogické fakulty), a teda úplné stredoškolské dejepisné vzdelanie je nevyhnutné.

   Problematika učebných plánov stredných škôl, a teda aj úprava učebných plánov aj štvoročných gymnázií má byť riešená k 1.9.1996. Predmetová komisie dejepisu požaduje pre dejepis povinne 2-hodinovú časovú dotáciu počas troch rokov štúdia a dva roky dejepisný seminár ako voliteľný predmet (v 3. a 4. ročníku).

   Pri zvýšenej časovej dotácii budú učebné osnovy kombinované, kde 3 roky povinného štúdia bude chronologicko-tematické osnovanie (pravek, starovek, stredovek, novovek) a pre dejepisný seminár bude platiť tematické osnovanie, ktoré platí pre osemročné gymnáziá. To znamená, že tam budú využité aj tematické zošity. Pre chronologicko-tematické osnovanie bude treba vypísať konkurz na nové účebnice, ktoré budú akceptovať jednak novú koncepciu vyučovania dejepisu, ale aj európsky štandard pre tento typ škôl - kde musí mať dominantné postavenie práca s pramenným materiálom a pluralita názorov. Je predpoklad, že po schválení učebných osnov v roku 1996 by prvé učbnice mohli byť k dispozícii k 1.9.1997

 

 

 

   STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY

 

Súčasný stav

   Postavenie dejepisu na stredných odborných školách (kde patria aj dvoj-, troj- a štvorročné učňovské školy) sa po roku 1989 dostalo do najhoršieho postavenia zo všetkých typov škôl. Na väčšine dvoj- a tojročných škôl sa dejepis nevyučuje ani ako nepovinný voliteľný predmet. Výrazne absentuje aj na štvorročných odborných školách, a to aj napriek tomu, že aj mnoho absolventov maturitného štvročného štúdia na odbornej škole má záujem študovať na vysokej škole humanitného zamerania. Negatívne trendy smerom k postaveniu dejepisu potvrdila aj nová koncepcia stredných odborných škôl, ktorá bola vypracovaná v roku 1994 a korá tak isto s dejepisom ako učebným predmetom nepočítala.

 Napriek tomuto, nanajvýš negatívnemu postaveniu dejepisu na stredných odborných školách predmetová komisia dejepisi pri Štátnom pedagogickom ústave vypracovala niekoľko variantov učebných osnov pre jednotlivé druhy stredných škôl, ktoré boli predložené v roku 1994 na verejnú diskusiu a v roku 1995 na Ministerstvo školstva SR, kde boli v novembri 1995 schválené. Súčasne bol vypísný aj konkurz na nové učebnice. Nové učebné osnovy by mali platiť od 1.9.996, pričom je ale nevhnutné upraviť aj učebné plány, kde musí byť dejepis zaradený ako povinný predmet v zmysle jednotlivých variantov učebných osnov:

a) dvojročné učebné odbory - 1 hodina týždenne 1 rok - variant A,B a C,

b) trojročné učebné odbory - 2 hodiny týždenne 1 rok - jeden variant,

c) štvorročné učebné odbory - 2 hodiny týždenne 2 roky - jeden variant.

 

 

 

 Ciele

   Ciele dejepisného vyučovania v stredných školách tak, ako sú definované v nových učebných osnovách, vychádzajú z celkovej koncepcie vyučovania dejepisu. Úlohou dejepisného vyučovania je formovať historické a národné povedomie, viesť k porozumeniu medzi národmi, sprístupňovať všeľudské hodnoty a princípy humanizmu a demokracie. Prezentuje sa ochrana hodnôt ľudskej civilizácie, aktívny prístup k spoločenskému dianiu a chápanie rôznosti ľudského myslenia a konania. V neposlednom rade je to získanie kladného vzťahu k svojej budúcej profesii.

 

Obsah

Dvojročné učebné odbory

Variant A

   Obsah učiva variantu A je zameraný na národné dejiny v kontexte s dejinami svetovými. Je koncipovaný náročnejšie. Vymedzuje ho 15 širšie ponímaných tém, z ktorých má učiteľ vybrať 8, pričom sa do úvahy berú dejiny regiónu alebo odboru, ktorý žiaci študujú.

   Problematika demokracie a ľudských práv je obsiahnutá v úvodnej téme Význam histórie pre jednotlivca a ľudstvo, v 5. téme Slovenské národné obrodenie, osobnosti národného života a vývoj slovenského národného hnutia v druhej polévici 19. storočia, ďalej v 9. téme Autoritatívne a diktátorské režimy, 12. téme Proti fašizmu, v 13. téme Povojnový vývoj v ČSR, charakteristika 40-tych a 50-tych rokov (stalinizmus), a najmä v posledných dvoch témach - Charakteristika povojnového vývoja vo svete ("studená vojna", OSN, Helsinky, Charta 77, perestrojka a p.) a Pokus o reformu socializmu v roku 1968, osobnosť A,Dubčeka, cesta k slovenskej štátnosti.

   Problemtika migrácie a vysťahovalectva je zahrnutá do tém Slovensko na úsvite dejín (osídľovanie, sťahovanie národov), Slovensko súčasťou Uhorska (hospodársky systém, baníctvo, kolonizácia), Slovensko v rukách Habsburgovcov (Turci, protihabsburské povstania, protireformácia), ďalej do tém súvisiacich s postavením Slovenska v prvej ČSR (vznik ČSR, postavenie národností v ČSR, hospodárstvo), ako aj tém, zameraných na problematiku druhej svetovej vojny a obojom proti fašizmu a oslobodením ČSR.

 

 

 

Variant B

   Obsahu učiva je menej náročný, tiež so zreteľom na národné dejiny. Učiteľ si môže z 15 tém vybrať tiež 8 a prepojiť ich s regionálnymi dejinami, resp. odboru, ktorý žiaci študujú.

   Problematika demokracie a ľudských práv je obsahom učiva v 6. téme Naši predkovia pod jarmom nevoľníctva (protifeudálny odboj), v téme súvisiacej s problematikou slovenského národného obrodenia v 19. storočí, v téme Medzinárodná situácia pred druhou svetovou vojnou, príčiny rozbitia ČSR (fašizmus, nacizmus, boľševizmus, stalinizmus), ďalej v téme bezprostredne súvisiacej s vojnou (vyhladzovanie Židov, chrarakter Slovenského štátu) i v poslednej téme zameranej na vývoj po vojne (stalinizmus, normalizácia, rok 1989 a 1993).

   Migračnými procesmi a vysťahovalectvom sa zaoberajú témy súvisiace s príchodom Slovanov na naše územie, téma Vznik a význam miest na Slovensku (osídľovanie, kolonizácia), obdobie tureckej prítomnosti, ale tiež témy súvisiace s hodpodárskym vývojom na konce 19. a v prvej polivici 20. storočia (veda a technika a jej vplyv na civilizáciu, hospodárska, sociálna, národnostná a kultúrna úroveň Slovenska v prvej ČSR), ako aj procesmi v období druhej svetovej vojny a po nej.

 

Variant C

   Obsah učiva tvorí 18 široko koncipovaných tém, z ktorý učiteľ má prebrať 10. Témy sú zamerané najmä na svetové dejiny.

    Problematika demokracie a ľudských práv je obsiahnutá tiež vo viacerých témach. V 1. téme Korene európskej civilizácie ide najmä o aténsku demokraciu, druhá téma je orientovaná na problematiku kresťanstva a úlohu cirkvi vo feudalizme. S ňou úzko súvisí aj 6. téma Vznik reformného hnutia v cirkvi. Ére buržoáznych revolúcií sú venované témy číslo 9 (Európa) a 11 (Uhorsko). Štrnásta téma je orientovaná problematike fašizmu, nacizmu a stalinizmu. S predmetnou problematikou súvisí aj obsah celkov, venovaných druhej svetvej vojne (témy 15 a 16), ako aj téma číslo 17 (bloky po vojne, "studená vojna, stalinizmus, normalizácia). Posledná téma Zrútenie "železnej" opony, vznik slovenskej štátnosti je tejto problematike venovaná najviac - sú tu otázky súvisiace s OSN, Helsinkami, Chrata 77, perestrojka i revolúcie v roku 1989).

  Migračné pohyby a vysťahovalectvo sú obsahom učiva tiež v niekoľkých témach. Migračné procesy sú súčasťou témy Prvé štátne útvary na našom území, ale aj v téme Vznik a význam stredovekých miest. Výrazne o tejto problematike hovorí téma Objavné cesty Európanov a vznik kolonializmu. Vysťahovalectvom sa zaoberá téma súvisiaca s charakterom prvej ČSR. Procesmi migracie a vysťahovalectva sa zaoberajú aj témy venované druhej svetovej vojne a svetovému vývoju po roku 1945.

 

 

Trojročné učebné odbory

   Obsah učiva tvorí 20 tematických celkov, ktorých časovú dotáciu si určuje učiteľ. Určená je iba ročná dotácia - 66 hodín.

  Otázkam demokracie a ľudských práv je venovaná hneď prvá téma Význam histórie pre jednotlivca a ľudstvo (najmä aspekt vytvárania pluralitných názorov na historické udalosti a osobnosti). Témy č. 2 až 5 sú venované aj problematike migrácie (sťahovenie národov, osídľovanie, kolonizácia, Tatari a Turci, formovanie národných štátov, zámorské objavy, kolonializmus a neookolonializmus, problémy štátov tzv. tretieho sveta, vznik miest, remesiel, hospodársky rozvoj). Témy 6 až 9 sú orientované na problematiku zrodu demokratických spoločností v 19. storočí (USA, Francúzsko, rok 1848, slovenské národné snahy), ako aj na otázky súvisiace s 1. svetovou vojnou (národnosolobodzovacie hnutie, Slováci za vojny, vznik ČSR). Nasledujúce dve témy - Postavenie Československa v medzivojnovom období a Príčiny vzniku totalitných systémov v Taliansku, Nemecku a Rusku sa venujú ako otázkam demokracie a ľudských práv (politický systém v ČSR, fašizmus, nacionalizmus, boľševizmus, stalinizmus), tak aj migráciu a najmä vysťahovalectvom (hospodársky vývoj medzi dvoma vojnami, migračné procesy z hľadiska nacionalizmu). Téma číslo 13 je prierezová a výsostne venovaná otázkam stalinizmu (politika Stalina, kult osboností, Chruščov, Brežnev, udalosti 1968, normalizácia, gerontokracia). Ďalšie tri témy (14,15,16) sú venované druhej svetovej vojne a protifašistickému odboju. Oboma predmetnými otázkami (demokracia, migrácia a vysťahovalectvo) sa zaoberá aj téma Vývoj v Československu v rokoch 1945-48 (voľby, odsun Nemcov, február 1948, politický vývoj). Prierezové sú posledné tri témy, pričom téma Rozbor a porovnanie udalostí v rokoch 1948, 1968 a 1989 je zamerané na analýzu javov, vzťahov a súvislostí, a téma Svet po druhej svetovej vojne je venovaná globálnym problémom (OSN, "studená vojna", krízy - Kórea, Kuba, Vietnam, apartheid, Afganistan, Juhoslávia, Helsinky, ľudské práva, Charta 77, zrútenie totalitných systémov v strednej a východnej Európe - až po vznik Nemecka a SR). Posledná téma je venovaná kultúrnym dejinám ľudstva od staroveku až po súčasnosť.

 

Štvorročné SOŠ a SOU

   Obsah učiva je rozdelený do dvoch ročníkov pri časovej dotácii 66 hodín ročne. Tvrorí ho v každom ročníku 9 široko koncipovaných tematických celkov.

   Problematike demokracie a ľudských práv sú v prvom ročníku venované celky zo staroveku

(aténska demokracia, kresťanstvo), stredoveku (humanizmus a renesancia, reformácia a protireformácia, protihabsburské povstania), novoveku (osvietenstvo, vznik USA, revolúcie v 18. storočí, formovanie slovenského národa). V druhom ročníku sú to celky druhej polovice 19. storočia (Bachov absolutizmus, Nemecko a Taliansko, kolonializmus) a celky venované vývoju v 20. storočí (1. a 2. svetová vojna, medzivojnový vývoj, ČSR, Slovenský štát a SNP, vývoj po 2. svetovej vojne - bloky, sovietizácia východnej Európy, krízy, "oteplenie," pád komunistických režimov, Slovensko v rokoch 1945-1993).

   Migračným procesom a vysťahovalectu je v prvom ročníku venované obdobie vzniku starovekých štátov, formovanie feudálnych štátov, osídľovanie, kolonizácia, ale aj tatarské a turecké vpády za feudalizmu, a zmeny na mape sveta po objavení Ameriky, resp. v Európe po viedenskom kongrese. V druhom ročníku je týmto otázkam venovaný tematický celok Zmeny v druhej polovici 19. storočia (kolonializmus, vysťahovalectvo), celky venované obom vojnám (Balkán, Versailleský systém, Mníchov, Viedenská arbitráž, Jalta, Postupim, sféry vplyvu). Tejto problematike sa venujú aj posledné dva celky, ktoré charakterizujú vývoj po druhej svetovej vojne (zmeny vo svete a Európe, integrácia západnej Európy, Stredný a Ďaleký východ, odsun Nemcov, menšiny na Slovensku, federácia).

Charakteristika učebníc pre stredné školy

 

   V zmysle toho, čo sme pri honotení situácie vo vyučovaní dejepisu na stredných školách už uviedli, negatíva, pretrvávajúce v obsahu učiva, ktorý definujú učebné osnovy pred roku 1989, aj keď čistočne upravené, sa vypuklo odrážajú v učebnicovom fonde. Po roku 1989 nebola pre stredné školy vydaná ani jedna nová učebnica - s výnimkou učebníc pre 8 - ročné gymnázium, ktoré sú ale v podstate učebnicami pre základnú školu. V roku 1990 síce vyšli Kapitoly z dejín pre stredné školy (autori D.Kováč Ľ.Lipták), ale vzhľadom na obsah (sú venované rokom 1914 - 1948), ale aj malý rozsah (79 strán), iba čiastočne pomohli riešiť situáciu najmä v súvislosti a ideologizáciou obsahu vtedajších učebníc. Tento stav je zapríčinený aj tým, že nová koncepcia dejepisu sa do praxe zavádza len pomaly a postupne, pričom tvorba učebných osnov a následne aj učebých textov je časovo náročný proces a vydávanie nových učebníc vzhľadom na postupnú obmenu celého učebnicového fondu pre všetky školy i predmety je finančne nesmierne náročné. Okrem toho sa na Slovensku prejavuje výrazná absencia kvalitných, odborne aj didakticky kompetentných autorov, ktorí by vedeli napísať učebnice porovnateľné s európskym štandardom.

  Učebnice, ktoré sa v súčasnoti používajú na stredných školách, problematiku demokracie a ľudských práv buď úplne vynechávajú, alebo k nej pristupujú z ideologických koministických pozícií. Javy a procesy súvisiace s vývojom demokracie sú v učebniciach aj v celkoch, kde by to bolo potrebné analyzovať širšie (napr. aténska demokracia, buržoázne revolúcie, národné hnutie na Slovensku, vývoj v 20. storočí), pomínané len okrajovo, marginálne. Jediným pozitívom je uverejnenie úryvkov dokumentov - Patent Jozefa II. o zrušení nevoľníctva v Uhorsku, Z vyhlásenia nezávislosti Spojených štátov, Deklarácia práv človeka a občana (Francúzsko 1791) a Žiadosti slovenského národa v učebnici pre 2. ročník gymnázií a Preambula Charty OSN v učebnici 3. ročníka gymnázií.

   O niečo viac priestoru venujú učebnice pre stredné školy otázkam migrácie, čo však súvisí s osídľovaním území, vznikom štátov a miest, kolonizáciou území v stredoveku i kolonializmom v novoveku, aj dôsledkami politických a ekonomických procesov na migráciu a vysťahovalectvo (Biela Hora 1620, zámorské objavy, vojny, hospodárske krízy).

 Pomerne najkomplexnejšie sa otázkam demokracie, ľudských práv, migrácie a vysťahovalectva venujú spomínaná učebnica Vybrané kapitoly z dejín. V každej kapitole sú určitým spôsobom analyzované politické deje z hľadiska cieľov a spôsobu ich realizácie - odboj Slovákov v prvej svetovej vojne, česko-slovenské vzťahy, Clevlandská a Pitsburská dohoda, légie, Washintonská deklarácia, parlamentná demokracia v ČSR, národnostné zloženie, vysťahovalectvo v ČSR, versaillský systém, režimy v Rusku, Taliansku, Nemecku, 2. svetová vojna, protifašistický odboj, Slovenská republika 1939-1945 (paolitický systém, teória "menšieho zla", židovská otázka, SNP), presídľovanie Nemcov, maďarská otázka, voľby 1946. V závere učebnice sú profily niektorých osobností (Masaryk, Štefánik, Hodža, Šrobár, Beneš, Hlinka, Tiso, Gottwald), resp. uryvky dokumentov (Pitsburská dohoda, Washingtonská deklarácia, reč F.Jurigu 19.10.1918, Martinská deklarácia z roku 1918, Tajný dodatkový protokol k zmluve o neútočení medzi Nemeckou ríšou a ZSSR z 23.8.1939).

 

 

 

 

 

  Odporúčania

 

   Súčasné problémy dejepisného vyučovania v stredných školách, vzhľadom na ich zásadný charakter, nemôžno riešiť realizovaním nejakých čistkových projektov - terbárs vydávaním doplnkovej literatúry. Vzhľadom na stav riešenia problematiky základných pedagogických domkumentov, predovšetkým učebných plánov a učebných osnov, by bolo vydávanie napríklad tematických štúdijných textov k problematike ľudských práv alebo vysťahovalectva predbiehaním zásadných riešení, nekoncepčným krokom, ale aj mrhaním finančných prostriedkov. Z týchto dôvodov by bolo účinnejšie akceptovať nasledovné kroky a návrhy:

1. Doriešiť časovú dotáciu v učebných plánoch pre všetky typy stredných škôl, a to v zmysle požiadaviek odbornej učiteľskej verejnosti, podľa skúseností s európskych krajín a v rámci európskeho štandardu, ako aj v intenciách politických proklamácií vlády a parlamentu vo vzťahu k posilňovaniu vedomia slovenskej štátnosti. Nové učebné plány s posilnenou časovou dotáciou pre dejepis by mali platiť od 1.9.1996.

2. Vypracovať a schváliť nové učebné osnovy pre 4-ročné gymnáziá, a to s platnosťou od 1.9.1996.

3. Uzatvoriť konkurzy na učebnice pre stredné odborné a učňovské školy tak, aby prvé učebnice boli k dispozícii k 1.9.1997.

4. Vypísať a uzatvoriť konkurzy na tvorbu tematických zošitov pre tematické osnovanie, ktoré by mohli byť využiteľné na všetkých typoch stredných škôl, a to tak, aby prvé zošity mohli byť k dispozícií od 1.1.1997. V tomto smere využiť aj možnosti prekladu učebných textov podobného charakteru zo zahraničia.

5. Vytvoriť koncepciu postupného rozširovania škály titulov a tém pre vydávanie tematických zošitov, aby sa vytvoril priestor pre široku pluralitu vyučovania dejepisu na stredných školách aj na báze alternatívnych učebných textov.

6. Vypracovať a realizovať koncepciu vydávania doplnkových učebných pomôcok, najmä dejepisných máp a atlasov, a to v súlade so štruktúrou a obsahom učiva v učebných osnovách (chronologické a tematické osnovanie), ako aj súborov prameňov (písomných, obrazových), ktoré budú obsahovať aj didaktický aparát na ich analýzu.

7. Začať ihneď vydávať bibliografické prehľady historickej literatúry a prameňov podľa zavedenej periodizácie (pravek, starovek, stredovek, novovek).

8. Na pomoc učiteľom dejepisu na stredných školách začať vydávať metodické materiály (aj preklady zo zahraničia) o práci s prameňmi na vyučovaní dejepisu.

 

 

 

 

ZÁVER

 

  Vyššie uvedená analýza stavu vyučovania dejepisu v základných a stredných školách z pohľadu začlenenia problematiky demokracie, ľudských práv, migrácie a vysťahovalecta, i procesmi s ňou viac či menej súviasicimi ukázala, že v dejepise, ako predmete, ktorý bol do roku 1989 hádam najviac postihnutý politickými, ideologickými, ale aj didaktickými a metodickými deformáciami, sa uskutočňuje zásadná a principiálna odborno-didakticka prestavba. Koncepcia stanovila kritériá a vytýčila ciele, ktoré sú porovnateľné s európskym štandardom, ba mnohokrát v relizačnej fáze (viď vyšlé učebnice pre základné školy) sú nadštandartné. Proces zavádzania koncepcie do praxe bol a je častokrát brzdený nekompetentnými záahmi. Ale ukazuje sa, že je nezvrátiteľný, pretože v súčasných pomeroch nemá na Slovensku alternatívu. Otvorenosť a variabilnosť jednotlivých krokov a častí kovencepcie umožňuje už dnes vytvárať široký priestor pre odbornú, diaktickú i metodickú pluralitu vyučovania dejepis. V tomto zmysle možno celkom oprávnene konštatovať, že množiny rôznych čiastkových problémov, súvisiacich s vývojom ľudského myslenia, pozitívami a negatívami civilizácie, a teda aj pretraktovanými problémami demokracie, ľudských práv, migrácie a vysťahovalectva, sú v obsahu dejepisného učiva tak, ako ho koncipuje nová koncepcia, zastúpené v zodpovedajúcej miere. Varietu možností začlennenia ďalších čiastkových problémov a tém umožní systém tematického osnovania a tematických zošitov. Z hľadiska pohľadu na začlenenie predmetu dejepis do celkového kontextu obsahu vzdelávania v základných a stredých školách je reálne konštatovanie, že práve v dejepise, zatiaľ snáď ako v jedinom predmete, existuje ucelená a dlhodobá koncepcia, pričom práve jej zavádzanie vytvára predpoklady pre systémové zmeny v základných a stredných školách už v blízkej budúcnosti, resp. ako v prvom predmete.

Bratislava 32. januára 1996

 

 

© Mgr. Ján Cangár

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Archív

Kalendár
<< 08 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 19403
Mesiac: 3265
Deň: 102