Choď na obsah Choď na menu
 


KAM KRÁČA SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO?

KAM KRÁČA SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO?

Zhodou okolností vývoj udalostí posledných týždňov, resp. dní po 13. februári ako keby determinovali niektoré čiastkové odpovede na vyššie položenú otázku. Demisia ministrov vlády za KDH a následné vyhlásenie predčasných parlamentných volieb formulovali prvú z množných odpovedí kam kráča slovenské školstvo. Znie:“ ukáže sa po voľbách. A túto odpoveď nedokáže spochybniť ani neskoro prichádzajúca iniciatíva bývalého ministra školstva predložiť do Národnej rady SR a na verejnú diskusiu návrh základného legislatívneho dokumentu Milénia, akým je Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Na tieto kroky už je neskoro preto, lebo jednak zrejme pred voľbami už v parlamente nebude politická vôľa na prijatie tohto zákona, jednak verejná diskusia mala prebehnúť ešte pred tým, než návrh zákona nadobudol paragrafovú podobu. A diskusia sa mala venovať tomu, čo by mal zákon najmä riešiť: ako bude prebiehať obsahová reforma školstva, akú podobu bude mať kurikulárna transformácia.

 

Zmeny po roku 1990

Po roku 1989 aj vo výchove a vzdelávaní odborná a učiteľská presadzovala tendenciu zásadných a radikálnych zmien, a to všetkého a okamžite. Pritom sa často nekriticky preberali, ba až kopírovali systémy najmä krajín západnej Európy a USA. Tento trend sa postupne spomalil a pod vplyvom nejasných výsledkov a nedohľadných pozitívnych zmien  začala opäť narastať apatia a pasivita učiteľskej verejnosti. Proces hľadania optimálnych foriem a metód transformácie vzdelávacieho systému postupne prechádzal do zámerov vytvoriť koncepcie dlhodobejšieho charakteru, ktoré by postihli všetky oblasti a štruktúry výchovy a vzdelávania.

Aj keď sa neustále objavovali tendencie posudzovať náš vzdelávací systém ako dobrý, každá nová vládna garnitúra po roku 1989 pripravovala svoj vlastný program transformácie školstva (Duch školy, Konštantín, strategické zámery, Milénium...), pričom sa vždy začínalo akoby od znova, bez pokusov nadviazať na predchádzajúce projekty. Najväčším výdobytkom zmien po roku 1989 bolo získanie slobody, demokratického režimu, otvorenie sa svetu. všetky školy sa odideologizovali. Systém sa otvoril konkurenčnému súťaženiu, vznikli neštátne – súkromné, cirkevné školy. Školy získali právnu subjektivitu, uskutočnil sa postupný prechod na deväťročnú základnú školu, rozširovala sa sieť 8-ročných gymnázií, vytvoril sa variabilný, priepustný systém stredného odborného školstva prepojený s trhom práce. Školy majú možnosť  modifikovať UP a UO, redukoval sa obsah učebných osnov a zaviedol sa vyšší počet voliteľných predmetov. Je vyčlenené základné učivo. Postupne bol zavádzaný bilingválny systém vyučovania a posilnila sa výučba cudzích jazykov, vznikli nové učebné a študijné odbory, alternatívne školy a alternatívne vzdelávacie programy, vydávajú sa  alternatívne učebnice, uplatňuje sa systém slovného hodnotenia žiakov, zmeny nastali aj v špeciálnom školstve a špeciálno–pedagogickom poradenstve. Realizuje sa nový model maturitnej skúšky, vytvorila sa nezávislá školská inšpekcia. Postupne sa pozitívne mení aj postavenie a status učiteľov, vypracoval sa program ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov: Slovensko bolo prijaté do IEA – Medzinárodnej asociácie  pre meranie  a hodnotenie vzdelávacích výsledkov,  aktívne sa zúčastňuje  v projektoch TIMSS, CE, SITES.

Vysoké školy  získali  akademické práva a slobody, boli zriadené nové vysoké školy, prijal sa zákon o poskytovaní pôžičiek študentom. Záujem o štúdium na vysokých školách rastie, najvyšší nárast zaznamenal počet poslucháčov ostatných spoločenských vied, na druhej strane výrazne poklesol počet študentov najmä technických vied.

V protiklade s pozitívami bol nepriaznivý vývoj v súvislosti s celkovým demografickým vývojom po roku 1989, ktorý sa odrazil aj vo vývoji počtu žiakov a absolventov všetkých škôl. Badateľne poklesol počet žiakov vstupujúcich do 1.ročníka základných škôl i celkový počet žiakov v základných školách, čo následne vplývalo aj na počet absolventov stredných a vysokých škôl.

Školské reformy prebiehajú komparácii a konfrontácii s vývojom a úrovňou výchovy a vzdelávania najmä s krajinami s rozvinutým, efektívnym, kvalitným školstvom, ale aj s krajinami, ktoré majú podobné tradície, geopolitické a iné podmienky. Porovnávanie, zovšeobecňovanie, vedomý, ale i spontánny prenos zahraničných skúseností často ovplyvňujú a slovenské školstvo. Hodnota dobrých skúseností z iných školských sústav je nevyčísliteľná. Krajiny, ktoré poznajú a uvedomujú si cenu pedagogických skúseností, budujú silné vedeckovýskumné pracoviská komparatívnych pedagogických výskumov.

 

Milénium

Po neúspešnom pokuse zaviesť do praxe programovo a štrukturálne prepracovanú reformu školstva pod názvom „Konštantín“ a nekoncepčných legislatívno-administratívnych avantúrach s politickým podtextom Mečiarovej ministerky školstva Slavkovskej nová vláda, ktorá vznikla po voľbách 1998, vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že považuje výchovu  a vzdelávanie  za jednu  zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít, pričom vzdelávanie má byť zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska a ovplyvniť postavenie Slovenska v Európe a zabezpečiť všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie každého občana. Vláda sa zaviazala vytvoriť a schváliť dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania. na najbližších 15-20 rokov a v nadväznosti na koncepciu pripraviť nový školský zákon (zákon o výchove a vzdelávaní).

Takouto koncepciu sa stal projekt Milénium.

 Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov načrtol ľudskú spoločnosť formovanú na základe humánno – tvorivej výchovy pre nové  tisícročie. Program nadviazal na materiály vzťahujúce sa k vývoju slovenského školstva od roku 1989 a vychádzal z analýz obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a  štátoch OECD.

Program vymedzil hlavné priority transformácie školstva, ktoré majú rešpektovať a realizovať aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku:

  • prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti
  • reagovanie na explóziu informácií
  • prechod z primárnej a sekundárnej sféry ekonomiky do terciárnej sféry
  • akceptovanie globalizácie sveta
  • zmenu filozofie výchovy a vzdelávania – od tradičného poňatia  výchovy a vzdelávania prejsť k tvorivo – humanistickej koncepcii.

Realizácia týchto trendov predpokladá zmenu obsahu výchovy a vzdelávania (kurikulárna transformácia), ktorá by mala posilniť komunikačné, personálne a interpersonálne schopnosti. Príprava pedagogických pracovníkov, učiteľov vyžaduje zmeny metód, spôsobov a technológie vzdelávania, výchovy a riadenia týchto procesov. Predpokladá decentralizáciu riadenia školstva. Nevyhnutné je zabezpečenie práce s modernými informačnými technológiami, do primárnej a sekundárnej sféry vzdelávania je potrebné zaradiť problematiku komplexného programu výchovy k zdraviu. Výchova a vzdelávanie majú formovať občiansku spoločnosť. Školský systém musí zabezpečiť právo slobodnej voľby vzdelávacej cesty,  účasti občanov, rodičov, komunity na riadení škôl.

Základnými princípmi výchovy a vzdelávania majú byť:

  • celoživotné vzdelávanie,
  • európska dimenzia vo vzdelávaní,
  • zabezpečenie rovností šancí,
  • humanizácia a kvality
  • efektívne využívanie zdrojov,
  • demokratické a efektívne riadenie a profesionálna personálna politika.

Základné princípy programu Milénium boli konkretizované v  krokoch a nástrojoch realizácie. Mnohé z nich sa uskutočnili. Decentralizácia riadenia školstva funguje v praxi, aj keď je ešte veľa nejasností v kompetenciách jednotlivých subjektov, management v školstve aj v miestnych samosprávach nedosahuje potrebné profesionálne kvality, neznížil sa počet školských úradníkov. Uskutočnila sa reforma financovania, finančné prostriedky sú rozdeľované transparentnejšie, ale sa nezvýšili štátne dotácie do školstva chýbajú peniaze pre materské školy, kluby, základné umelecké školy a podobne. Financovanie školstva je poddimenzované, výdavky na školstvo a vedu tvoria iba 3, 7% HDP. Podľa analýzy PISA zo 60 krajín dávame spolu s Mexikom na hlavu žiaka najmenej peňazí. Aj keď sa povinná školská dochádzka  predĺžila znovu na 10 rokov, priemerná dĺžka  školskej dochádzky (vzdelávania)  absolventov  škôl, ktorí končili  štúdium v roku 1996  je v EÚ 17,4 roka. Čo je menej  o 2,7 roka ako je priemer v EÚ.

Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Iba 70,68 % učiteľov ZŠ a 68,96 % učiteľov SŠ spĺňa kvalifikačné požiadavky. V špeciálnych školách je to len 46,65 %. Až 34,78 % vyučovacích hodín v základných a stredných školách odučia nekvalifikovaní učitelia. Kvalifikovanosť vyučovania  anglického jazyka  na  ZŠ je len 52,86 %, nemeckého jazyka 58,78 %. Učiteľov, ktorí odchádzajú do dôchodku, nemá kto nahradiť. ročne prichádza do škôl iba 5,5 % nových učiteľov. Mnohí učitelia majú ešte ďalšie zamestnanie. Neposilňuje sa výchovná zložka, naopak, likvidujú sa školské zariadenia, rušia sa školské výchovné zariadenia, kluby detí a mládeže, centrá voľného času  Stúpa počet žiakov v triedach vzhľadom na normatívy, žiaci sa učia z predimenzovaných a často zastaraných učebníc. Dobiehame svet v počte počítačov na žiaka, ale ich využitie je nedostatočné.

Na gymnáziách u nás študuje  v porovnaní so štátmi EÚ len žiakov 16, 8 %. Ostatní maturujú na SOU a SOŠ. Málo systémovým riešením sú gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré obmedzujú rovnosť šancí, spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu, žiakov segregujú, čím negatívne ovplyvňujú kvalitu vzdelávania na ZŠ. Majú aj negatívny dopad na kvalitu  vzdelávacieho systému ako celku. Osemročných gymnáziá by mali existovať v nižšom počte  ako výberové školy s možnosťou prestupovania žiakov na iné školy. Nedostatočné je prepojenie SOU a SOŠ s hospodárskou sférou. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva nie je dostatočná len. Počet maturantov je nízky (69,1 %)  vo vyspelých  krajinách je TO okolo 80 %. Prijímanie maturantov na vysoké školy je pod priemerom krajín EÚ,  ale aj vyspelých krajín sveta. Realizuje sa nová koncepcia maturitnej skúšky prebiehajú monitoringy deviatakov ako pokus na zavedenia širšieho hodnotenie škôl, ich hodnotenie kvality.

Urobila sa reforma vysokého školstva, ale fakulty stratili právnu subjektivitu, čo je to úplne opačný trend ako v „malom“ školstve. Okrem Islandu máme v Európe najviac vysokých škôl na počet obyvateľstva. Akreditačná komisia nestíha akreditovať školy a študijné programy. Následkom je nedostatočný počet pedagógov značne sa znížila ich kvalita - na mnohých vysokých školách aj základné predmety učia magistri, niektoré odbory garantujú tzv. „lietajúci profesori“. Na mnohých vysokých školách prevažujú externí študenti. Za posledných 5 rokov stúpol 2,5 krát počet vysokoškolských profesorov, ale publikačná činnosť sa nezvýšila. Vznik súkromných vysokých škôl odčerpáva najlepších učiteľov zo štátnych škôl.

Ale, neurobilo sa nič v obsahovej úprave, v kurikulárnej transformácii.

Mnohé kroky zamerané na odstraňovanie problémov vo výchove a vzdelávaní sú realizované v kooperácii s rôznymi partnermi v zahraničí. Členstvo Slovenska v Európskej únii umožňuje financovať aj rôzne vzdelávacie projekty z prostriedkov Európskej únie – prostredníctvom projektov PHARE a aj cez štrukturálne fondy. Napriek tomu výsledky merania PISA i závery inšpekcií ukazujú, že v rámci EÚ klesáme do podpriemeru. Naši žiaci zlyhavajú najmä v gramotnosti v zmysle interpretácie a hodnotenia prečítaného a zlyhali ešte viac v riešení problémov. rozbor príčin. Prostredníctvom vzdelávania rozvíjame nižšie poznávacie funkcie, najmä pamäť (v pamäťových testoch sme priemerní), ale nerozvíjame dostatočne hodnotiace, kritické myslenie a tvorivosť a s nimi spojené nonkognitívne funkcie, akými sú sebavedomie, zvedavosť, autoregulácia.

Nedostatky v kurikule (obsah učiva a vyučovacie postupy) sú veľmi závažné. Značná časť mládeže opúšťa školu  s vedomosťami a zručnosťami, schopnosťami a postojmi, ktoré  nie sú  dostatočne využiteľné na trhu práce. Táto časť mládeže rozširuje rady nezamestnaných a frustrovaných občanov. Explózia informácií a technológií zapríčinili predimenzovanie osnov a učebníc. Učebné osnovy neobsahujú explicitne vyjadrené základné  učivo ani nie je jasné a jednoznačne čo má byť merateľným  výsledkom osvojenia si  učiva, jeho obsah znemožňuje vnútornú diferenciáciu žiakov. Absentuje objektivizácia merania a hodnotenia výsledkov výchovy a vzdelávania. Práce na kurikulárnej transformácii sa doteraz ani nezačali, a to napriek tomu že zmena obsahu výchovy a vzdelávania je najdôležitejšou súčasťou schváleného Národného programu výchovy a vzdelávania (Milénia).

 

Európsky kvalifikačný rámec

Jedným z významných limitov pre tvorbu nového obsahu výchovy a vzdelávania, teda pre definovanie základných cieľov kurikulárnej transformácie, by mali byť odporúčania Európskej únie, kde prebiehajú diskusie o konštituovaní európskeho kvalifikačného rámca. V priebehu posledných štyroch rokov bola vytvorená sústava referenčných bodov na zabezpečovanie kvality systémov celoživotného poradenstva v oblasti vzdelávania. Berlínska konferencia ministrov EÚ v septembri 2003 v rámci bolonského procesu vyzvala členské štáty, aby vyvinuli preklenujúci rámec kvalifikácií. Odporúčania ministrov školstva krajín Európskej únie z februára a decembra 2004 i stretnutie predsedov vlád krajín Európskej únie v marci 2005 požadovali vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca. Vzdelávanie a odborná príprava sa definuje priorita rozvoja Európskeho kvalifikačného rámca, ktorý by mohol fungovať ako spoločný základ, ktorý by umožňoval a podporoval transparentnosť, prenos a uznávanie kvalifikácií a zručností v Európe. V máji 2005 bol schválený materiál, v ktorom sa konštatuje, že je dôležité „...zabezpečiť komplementárnosť medzi preklenujúcim rámcom pre oblasť vysokoškolského vzdelávania v Európe a navrhovaným širším kvalifikačným rámcom pre celoživotné vzdelávanie, ktorý bude zahŕňať všeobecné vzdelávanie ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu, ktorý sa teraz rozvíja v Európskej únii, ako aj v zúčastnených krajinách“[1]. Kvalifikačné rámce sa zaviedli v mnohých krajinách a sektoroch v Európe i mimo nej (OECD 2003, 2004).

Európsky kvalifikačný rámec má byť metarámcom  - má usmerňovať a informovať o vývoji vzdelávania a odbornej prípravy na úrovni štátu a sektora, umožniť vzájomnú komunikáciu a rozvinúť transparentnosť na európskej úrovni pre uznávanie kvalifikácií a podporovať sústavu nástrojov, spoločných zásad a postupov. Spôsob prepojenia kvalifikácií s Európskym kvalifikačným rámcom v každom štáte musia určiť štátne orgány. Bolo by optimálne, keby každý štát vytvoril jeden národný kvalifikačný rámec a definoval jeho prepojenie s Európskym kvalifikačným rámcom. Každá krajina má sama osvedčovať zlučiteľnosť svojich vlastných kvalifikácií s Európskym kvalifikačným rámcom. Medzi základné princípy fungovania Európskeho i národných kvalifikačných rámcov je akceptovanie individuálnych nárokov, dobrovoľných rozhodnutí jednotlivca. rovnaký prístup s spravodlivé zaobchádzanie i rešpektované súkromia a práva jednotlivca. Systémy a prístupy k identifikácii a uznávaniu neformálneho a informálneho vzdelávania by mali obsahovať primerané mechanizmy zabezpečovania kvality, mali jednotlivcom poskytovať vedenie, poradenstvo a informácie o vzdelávacích  systémoch a prístupoch k nim. Postupy hodnotenia vzdelávania by mali byť nestranné a vylučujúce konflikt záujmov. Zabezpečená by mala byť aj profesionálna kvalifikácia osôb, ktoré budú hodnotenie vykonávať.

 

Europass a Ploteus

Mechanizmami prenosu a akumulovania kreditov a rámcom transparentnosti kvalifikácií by mali byť Europass a databáza príležitostí na vzdelávanie Ploteus. Integrovaný jednoduchý a funkčný systém prenosu a kumulovania kreditov zavádzaný na báze dobrovoľnosti by mal praktický význam pre jednotlivcov, poskytovateľov formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a odbornej prípravy, orgány pre uznávanie kvalifikácií a iné príslušné orgány. Mal by obsahovať opis kvalifikácií znalostí,  zručností a kompetencií. zabezpečiť prepojenie vzdelávacích jednotiek. Jednotlivec by si mohol nechať posúdiť a uznať svoje znalosti,  zručnosti a kompetencie vtedy, keď to potrebuje. Systém by mal umožňiť rôzne metódy posudzovania výsledkov vzdelávania.

V januári 2005 bol zavedený rámec pre Europass, ktorý spája všetky európske dokumenty podporujúce transparentnosť kvalifikácií a umožňuje jednotlivým občanom predložiť svoje výsledky vzdelávania vzdelávacím inštitúciám a zamestnávateľom. Obsahuje zložky Europass životopis a Europass jazykové portfólio, ktoré si môže jednotlivec vypracovať sám., Europass doplnok k osvedčeniu, Europass doplnok k diplomu a Europass mobilita musia vypracovať a vydať kompetentné organizácie. Tieto dokumenty budú sprístupnia vo viac než 20 jazykoch.

Databáza príležitostí na vzdelávanie Ploteus má za cieľ pomáhať študentom, osobám hľadajúcim prácu, pracovníkom, rodičom, kariérnym poradcom a učiteľom vyhľadať informácie o vzdelávaní a odbornej príprave a o príležitostiach na vzdelanie v Európe (webovské stránky univerzít a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, databázy škôl a kurzov odbornej prípravy a vzdelávania dospelých). Obsahuje opisy a vysvetlenia rôznych systémov vzdelávania v európskych krajinách[2]. vytváranie prepojení medzi národnými a sektorovými systémami a rámcami.

Určiť prepojenie kvalifikácie v príslušnom štáte s Európskym kvalifikačným rámcom je úlohou národných orgánov. V najbližšom období by každý štát mal zaviesť postup, ktorého výsledkom bude prepojenie jeho existujúcich kvalifikačných štruktúr a systémov s Európskym kvalifikačným rámcom.

 

Zásady kurikulárnej transformácie

Ako sa konštatuje v Miléniu, v súlade s trendom v EÚ, teda dnes aj v súlade s cieľmi a zásadami Európskeho kvalifikačného rámca je nutné v rámci obsahovej reformy výchovy a vzdelávania definovať štátne kurikulum, ktoré bude obsahovať všeobecné ciele vzdelávania, základné učivo, záväzné cieľové požiadavky na výkon žiakov – štandardy, spôsoby overovania dosahovania štandardov a modelové vzdelávacie programy. Druhou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania má byť školské kurikulum, t.z. vlastné programy škôl ktoré zabezpečia zodpovednosť, slobodu, profesionalitu a flexibilitu  škôl. Gesčným orgánom s relevantným i kompetenciami by mala byť Národnú kurikulárna rada, ktorá by mala  fungovať ako tzv. „malá"“akreditačná komisia. Jej úlohou by bolo hodnotenie a akreditácia vzdelávacích  štandardov a programov.

Európska dimenzia vzdelávania deklaruje ako zásadné princípy vzdelávanie v cudzích jazykoch, informačné technológie, výchovu k demokratickému občianstvu, humanite a k rešpektovaniu uznávaniu ľudských práv a slobôd. Milénium navrhuje zabezpečiť realizáciu týchto princípov aj zmenou pedagogických, didaktických a metodických postupov prostredníctvom integrované prístupu k vzdelávaniu (zlučovanie príbuzných vyučovacích predmetov), medzipredmetových vzťahov. Vedomostí a zručností musia tvoriť najmä zovšeobecnené pojmy, vzťahy, princípy, zákony, teórie a všeobecné spôsoby činností. Príprava na povolanie sa musí stať dominantou súčasťou celoživotného vzdelávania s otvoreným trhom pracovných síl.

Objektívnym nástrojom hodnotenia a merania kvality výchovy a vzdelávania musia byť národné výkonové štandardy vedomostí a kompetencií, ktoré budú akceptovať dohodnuté úrovne Európskeho kvalifikačného rámca. Ich konštrukcia by mala byť nastavená tak aby pôsobili ako nástroje merania výkonov v každom predmete, ako štandard pre každý kľúčový rok vzdelávacej cesty (prechod na 2. stupeň ZŠ, ukončenie základného vzdelania, ukončenie strednej školy resp. maturita, ukončenie VŠ) i ako mierka hodnotenia úrovne výchovy a vzdelávania. Používanie národných štandardov na meranie výchovy a vzdelávania je dôležité aj z hľadiska medzinárodných perspektív; medzinárodné testovanie môže sprehľadniť a zobjektivizovať vzdelávacie výsledky, zvýšiť spoluprácu a mobilitu.

Štandardy by mali definovať základné učivo ako poznatky potrebné pre bežný život každého jednotlivca, ako základ pre ďalšie učivo aj ako poznatky úplne nové, doposiaľ nezahrnuté do učebných osnov (t.z. najnovšie informácie vedných disciplín, techniky, ekonomiky, spoločenských vzťahov). Rozširujúce učivo je prehĺbením alebo rozšírením základného učiva, učivo o regióne, ktoré možno zostaviť z rôznych vedných disciplín, (techniky, občianskej či právnej problematiky) tak, že každé tvorí jeden súvislý tematický celok, pričom tieto celky svojou náročnosťou a rozsahom zodpovedajú veku a schopnostiam žiakov. Výber tematických celkov závisí od školy, jej programu. Odborné vzdelávanie a príprava má pomáhať študentom pri prechode zo škôl do zamestnania; má sa prispôsobovať individuálnym potrebám jednotlivcov, zabezpečovať rovnosť prípravy žiakov a študentov na život v spoločnosti, na zásadu  učiť sa učiť; pripraviť ich na celoživotné vzdelávanie a praktickú a funkčnú aplikáciu ich vedomostí

Tieto zásady, jednotlivé zložky a komponenty obsahovej prestavby výchovy a vzdelávania by mali reflektovať to, čo je okrem iného aj cieľom i obsahom návrhu na vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca. Ten navrhuje a presne popisuje osem úrovní pre znalosti a zručností a osobných a profesionálnych kompetencií (samostatnosť a zodpovednosť, postoj k  vzdelávaniu sa, komunikačné a sociálne kompetencie, profesijné a odborné kompetencie), pričom stanovuje aj osem rôznych kľúčových kompetencií: komunikovanie v materinskom jazyku, komunikovanie v inom jazyku, základné kompetencie v oblasti matematiky, vedy a technológie, digitálna zručnosť, schopnosť učiť sa, interpersonálne a občianske kompetencie, podnikateľstvo a kultúra prejavu.

Európsky kvalifikačný rámec súčasne navrhuje aj to, k čomu by mala smerovať obsahová prestavba výchovy a vzdelávania v SR, teda aj to, čo by mal podrobnejšie definovať zákon o výchove a vzdelávaní:

1.Čo je vzdelávanie: Vzdelávanie je kumulatívny postup, pri ktorom jednotlivci postupne prijímajú stále zložitejšie a abstraktnejšie entity alebo získavajú zručnosti  a širšie kompetencie.

2.Kde ho možno dosiahnuť: Ako informálne (pri činnostiach vo voľnom čase) alebo formálne (vo vzdelávacích zariadeniach kam patria aj pracoviská).

3.Čo má vzdelávanie poskytovať: Znalostí, zručností alebo schopností, ktoré jednotlivec dosiahol alebo je schopný preukázať po dokončení vzdelávacieho procesu.

4.Čo majú definovať profily absolventov: Výsledky vzdelávania sú definície toho, čo má študent na konci vzdelávacieho procesu vedieť, čomu má rozumieť, a čo má dokázať.

5.Čo má byť súčasťou kompetencií: poznávacie kompetencie (používanie teórie a konceptov ako aj neformálnych znalostí), funkčné kompetencie (zručnosti a know-how pre prácu v danej oblasti práce, učenia alebo sociálnej činnosti), osobnostná kompetencia (know-how potrebné na správanie v určitej situácii ) a etická kompetencia (osvojenie si osobných a profesionálnych hodnôt).

6.Čo je kvalifikácia: Stanovenie určeného štandardu znalostí, zručností a širších kompetencií potvrdených postupom hodnotenia alebo úspešným dokončením štúdia, t.z. oficiálne uznanie hodnoty na trhu pracovných síl a pri ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

7.Na čo slúži kvalifikačný rámec: Sústava kritérií pre dosiahnuté úrovne vzdelania stanovená implicitne v samotnom opise kvalifikácie, alebo explicitne vo forme sústavy deskriptorov jednotlivých úrovní. Môže pokrývať všetky možné výsledky a trajektórie vzdelávania  alebo vymedzovať určitý sektor (formálne vzdelávanie, vzdelávanie a odborná príprava dospelých skupina povolaní).

8.Prečo je potrebný metarámec: Je to prostriedok vytvárania súvislosti jedného kvalifikačného rámca s inými, jednej kvalifikácie s inými za účelom vytvárania dôveru pri porovnávaní kvalifikácií v rôznych krajinách a sektoroch.

 

Úrovne kvalifikačného rámca

Európsky kvalifikačný rámec prostredníctvom popisu ôsmych kvalifikačných úrovní je kompatibilný s jednotlivými úrovňami ISCED (medzinárodná štandardná klasifikácia UNESCO, ktorá slúži na prezentáciu stupňov vzdelania jednotlivých štátoch ako aj medzinárodne). Z hľadiska stanovenia zlomových etáp výchovy a vzdelávania sú aj pre kurikulárnu transformáciu potrebné najmä úrovne 1 – 6.

Úroveň 1: definuje primárne a základné vzdelávanie a začiatok vzdelávacej dráhy a základ gramotnosti. V podstate definuje požiadavky na základné všeobecné znalosti a zručností a schopnosti.Kvalifikácie nie sú špecifické pre konkrétne povolanie nekvalifikovanými osobami.

Úroveň 2: Ide o úplné základné povinné vzdelanie ako prípravy na vyššie sekundárne vzdelávanie. Vyžadujú sa základné všeobecné znalosti, zručnosti a jednoduchšie veľmi konkrétne kompetencie. Osobné a profesionálne kompetencie vyžadujú čiastočnú zodpovednosť za zlepšovanie svojich pracovných a študijných, písomnú a ústnu komunikuje na jednoduchej úrovni, prispôsobenie rôznym sociálnym prostrediam, riešenie problémov pomocou poskytnutých informácií. Považuje za všeobecnú prípravu na prácu a štúdium zameraných na získanie kvalifikácie a za prístup k nekvalifikovanému zamestnaniu.

Úroveň 3: Ide o všeobecné odborné (profesné) vzdelanie bez maturity. Vyžaduje sa všeobecné znalosti a praktické a základné teoretické znalosti v špecifickej oblasti, zodpovednosť za svoje vlastné vzdelávanie ovládanie. Osobné a profesionálne kompetencie vyžadujú nezávislosť pri práci a štúdiu, zodpovednosť za vlastné  správanie sa a vnímanie svojej sociálnej roly  zohľadňovanie sociálnych otázok. Ide o formálne vzdelávanie pre trh práce a kvalifikáciu a všeobecné vzdelanie a zručnosti vhodné pre mnohé pracovné miesta.

Úroveň 4: Ide o vzdelanie ukončené maturitou. Vyžaduje významné praktické a teoretické znalosti a zručnosti v špecifickej oblasti, schopnosť uplatňovať odborné znalosti, zručnosti a kompetencie, schopnosť riešiť úlohy samostatne a dozerať na iných, samostatnosť skúsenosti s praxou v práci alebo pri štúdiu v bežných aj výnimočných situáciách, využívanie praktických a teoretických znalostí špecifických pre danú oblasť, strategické prístupy k úlohám, špecializované znalosti a využívanie odborných zdrojov informácií. V rámci osobných a profesionálnych kompetencií ide kreatívne aktivity (návrhy na zlepšenie výsledkov, čiastočná zodpovednosť za odbornú prípravu iných, samostatnosť, aktívna účasť  na  písomnej a ústnej komunikácii v neznámych situáciách , dôležité je pochopenie svojej sociálnej role, riešenie problémov integrovaním informácií. Kvalifikácia sa používa aj ako vstup k vysokoškolskému vzdelávaniu.

Úroveň 5:  Ide o nadstavbové stredoškolské vzdelávanie, bakalárske univerzitné a neuniverzitné vzdelávanie. Vyžadujú sa  široké teoretické a praktické znalosti, vrátane znalostí významných pre osobitnú oblasť vzdelávania alebo povolania. schopnosť uplatňovať znalosti a zručnosti pri vyvíjaní strategických riešení konkrétnych problémov. zručnosti poskytujú základ pre samostatné vzdelávanie a riadenia ľudí a projektov. Osobné a profesionálne kompetencie predpokladajú  samostatnú tvorbu a kreatívnosť riadení pri projektov, kontrolu vlastných výkony i výkonov iných, organizovanie a riadenie vzdelávania. Kompetencie vyžadujú Vyjadrovanie osobného svetonázoru, závery na základe znalosti príslušných sociálnych a etických otázok. Kvalifikácia vyžaduje ukončené stredoškolské vzdelanie, a súvisí s „krátkym cyklom“ vysokoškolského vzdelávania ( rámci prvého cyklu) kvalifikácií v rámci, ktorý sa vyvinul v bolonskom procese). Dosiahnutie kvalifikácie poskytuje prístup k programom vysokoškolského vzdelávania na úrovni 6  k vysoko kvalifikovanej práci  alebo k postupu v kariére na základe zlepšeného uznania pracovných schopností.

Úroveň 6. Ide o ukončené vysokoškolské magisterské štúdium. Vyžaduje podrobné teoretické a praktické znalosti, zručnosti a kompetencie súvisiace s oblasťou vzdelávania alebo práce, znalosti pri formovaní a obhajovaní argumentov, pri riešení úloh tvorbe úsudkov. Zohľadňuje sociálne a etické otázky, v vzdelávanie rieši, profesionálny prístup k práci v zložitom prostredí pri aplikácii teoretických a praktických znalosti a porozumenie teóriám a princípom. Osobné a profesionálne kompetencie vyžadujú zodpovednosť za riadenie v oblasti administratívy, zdrojov a riadenia skupiny, kreatívny pri tvorbe projektov a iniciatívny v procese riadenia. Vyžaduje sa vyhodnocovanie vlastných vzdelávacích potrieb, komunikáciu s odborníkmi i laikmi o ideách, úlohách a riešeniach, pričom sa akceptuje osobný svetonázor prejavujúci sa solidaritou voči iným. Vzdelávanie je často vysoko špecializované. prebieha v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. Je prvým cyklom kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania v rámci bolonskom procese a  vstupnou kvalifikáciou pre kariéru v odbornej a riadiacej práci.

Úroveň 7 a 8 sa týka druhého stupňa terciálneho vzdelávania – doktorandského štúdia (PhD.) a úrovne profesor vysokej školy.

Pre kurikulárnu transformáciu by mali byť konkretizované na naše podmienky a deskriptory pre všetkých osem úrovní. Ale z hľadiska stanovenia zlomových úrovní je potrebné špecifikovať cieľové požiadavky a definovať požiadavky na vedomosti, znalosti a kompetencie pre úroveň základného vzdelania (kde by bolo kompatibilné k Európskej únii potrebné prijať zásadu 10 ročnej školskej dochádzky), pre stredoškolské nematuritné a maturitné vzdelávanie a pre magisterský stupeň vysokoškolského štúdia.

 

Čo po voľbách

Výzvy v oblasti vzdelávania v 21. storočí musia zodpovedať novým potrebám a zabezpečiť, že národné vzdelávacie systémy budú stavané na podpore permanentného zvyšovania kvality. Nestačí len deklarovať, že budujeme vzdelanostnú spoločnosť, je treba realizovať zásadné reformy, a to aj s veľkorysým uvoľnením finančných prostriedkov. Je zrejmé, že tempo zmien sa bude zrýchľovať, pretože vedomosti a zručnosti budú rýchlo starnú. Globalizácia v pracovnom trhu, obchode i života, požiadavky na konkurencieschopnosti, ale aj národnú prosperitu, zamestnateľnosť a kvalita života - to sú výzvy pre kurikulárne reformy. Reforma, ako to deklaruje aj Milénium, musí akceptovať európske trendy a dohody. Európsky kvalifikačný rámec je manuálom ale aj výzvou do diskusie: manuálom k tomu, čo chceme a ako prostredníctvom reformy docieliť, ako sa chceme v oblasti výchovy a vzdelávania etablovať na európskom, ale aj svetovom trhu práce; ale tiež výzvou o náš aktívny príspevok k formulovania princípov ľudskej dimenzie výchovy a vzdelávania – ako štátu s dlhoročnou multietnickou a multikultúrnou dimenziou, ako štátu so skúsenosťou deformovania a potláčania ľudských práv a slobôd (najmä v kontinuite so súčasnými diskusiami o výhrade svedomia i o o slobode médií a názoru prezentovaného v nich - kauza dánskych karikatúr). Výchova a vzdelávanie patrí medzi kontraverzné oblasti: vyžaduje veľa peňazí a pozitívne výsledky zmien sú v nedohľadne. A najmä reformy týkajúce sa obsahu výchovy a vzdelávania sa nedajú merať volebnými obdobiami. Je nevyhnutná celospoločenská dohoda.

Slovensko prešlo kus cesty. Prijalo Milénium ako zásadnú filozofiu pre kreovanie svojej vzdelanostnej úrovne. Po voľbách bude otázkou vlády a politických elít, ale aj aktérov procesu výchovy a vzdelávania dohodnúť sa na tom, aký chceme byť v spoločenstve štátov v Európskej únii. Milénium i Európsky kvalifikačný rámec dávajú k tejto diskusii dostatočné odborné stimuly.

23. 02. 2006

© PaedDr. Ján Cangár, 2006

 

 


[1] „Oblasť vysokoškolského vzdelávania v Európe – dosahovanie cieľov“. Komuniké konferencie európskych ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, Bergen, 19. – 20. mája 2005

[2] Možno sa tu odvolať aj na portály s podobnými informáciami o príležitostiach na vzdelanie a pracovných príležitostiach, napríklad portál ERACAREERS pre výskumníkov (http://europa.eu.int/eracareers).

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Archív

Kalendár
<< 12 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 30386
Mesiac: 3550
Deň: 101