Choď na obsah Choď na menu
 


školstvo 2000 - 2. časť

02-trendy.jpg2. Trendy vývoja v rokoch 1990 - 1997

Celkový demografický vývoj  pred rokom 1989, resp. v rokoch 1970-1990 sa odrazil aj vo vývoji počtu žiakov a absolventov všetkých škôl (Tabuľka č. 4). Na jednej strane je trend vývoja v rokoch 1970 - 1997 v základných školách klesajúci - pokles žiakov o 112 955, čo je takmer 15%, a končiacich žiakov o 14 553, pri stredných a vysokých školách, ako aj žiakov a absolventov spolu je badateľný nárast: na stredných školách o  88 138 žiakov, čo je 37,4%, (absolventi - + 27 879), ale predovšetkým na vysokých školách - nárast  o 47 278 poslucháčov, čo je 119% (tak isto aj absolventov o 4 496). Počet všetkých žiakov a študentov vzrástol o  2,17% a počet absolventov o takmer 20%. Tento vývoj sa premietol aj do vývoja počtu žiakov podľa druhov škôl. 

 

Podiel žiakov jednotlivých druhov škôl na celkovom počte žiakov v %:

 

 

G

SOŠ

SOU

1993    

64,2

6,3

10,4

13,9

5,5

1996

61,3

7,4

11,4

12,7

7,3

 

Tabuľka číslo 5 poukazuje na podiel dievčat na počet študentov a absolventov stredných a vysokých škôl. S výnimkou roku 1994 sa počet dievčat i absolventiek na gymnáziách pohybuje v okolí hodnoty 60%. O niečo vyšší je počet žiačok na stredných odborných školách a v rokoch 1996-1997 i počet absolventiek - od 61,1 do 63,9%. Až na hranici 70% je počet absolventiek stredných odborných škôl v rokoch 1993-1995, čo pravdepodobne súvisí so vznikom dievčenských odborných škôl (viď Tabuľku č. 6). Počet dievčat i absolventiek stredných učňovských škôl sa pohybuje okolo hodnoty 1/3 žiakov a absolventov. týchto škôl. Podiel študentiek vysokých škôl sa pohybuje okolo hodnoty 47% a podiel absolventiek je nad 50%. Celkový trend podielu dievčat na celkovej populácii žiakov a študentov i na počte absolventov sa pohybuje okolo hodnoty 50%. 

Počet študentov vysokých škôl v roku 1996 vzrástol o 65,7% oproti roku 1993. Za rovnaké obdobie sa však počet absolventov takmer nezmenil - v roku 1993 ich bolo 10 330, v roku 1996 10 620 (Tabuľka č. 7). Najvyšší nárast zaznamenal počet poslucháčov ostatných spoločenských vied, kde sú zahrnuté aj právnické fakulty - zo 14,2% všetkých študentov VŠ v roku 1993 na 22,4% v roku 1996. Výrazný pokles nastal u študentov technických vied  - z 34,6% na 29,1% - a lekárskych a farmaceutických vied - zo 7,5% na 4,8%. O necelé dve percentá vzrástol počet poslucháčov vied ekonomických. Ostatné odbory štúdia na vysokých školách výraznejšie zmeny nezaznamenali.

 

 

 

Veková skupina pripadajúca do úvahy pre vstup do 1.ročníka SŠ[1]

 

Rok

1992

1997

2000

2002

Počet

95 891

59 332

87 526

81 370

Index v %

100

61,87

91,28

84,86

 

Počet žiakov stredných škôl okrem nižších ročníkov 6- a 8- ročných SŠ[2]:

 

Rok

1992

1997

2002 -

Počet

380 438

330 134

311 851

Index v %

100

86,78

81,97

 

Podiel žiakov jednotlivých druhov škôl na celkovom počte žiakov v %:

 

 

G

SOŠ

SOU

1998    

59,6

7,6

11,6

12,7

8,5

 

Trendy vývoja počtu absolventov škôl v  %:

 

Rok

Základné školy

Stredné školy

Vysoké školy

Spolu

1993

100

100

100

100

1998

92,72

95,26

143,53

96,27

 

Z demografického hľadiska od roku 1990 badať klesajúcu tendenciu populačného vývoja. Počet obyvateľov Slovenska v roku 1997 bol 5 378 900[3], čo je určitý nárast oproti roku 1970, ale prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov klesol z 7,3 obyvateľov v roku 1975 na 1,7 obyvateľov v roku 1995.[4]Populačný vývoj nebol z hľadiska regiónov rovnomerný. Progresívnu populačnú štruktúru s vysokou pôrodnosťou a najvyšším prirodzeným prírastkom majú okresy najviac dotknuté negatívami transformačných procesov.

V rokoch 1989-90 nastal zvrat v trvalom raste zamestnanosti a vo zvyšovaní úrovne ekonomickej aktivity obyvateľstva. Po roku 1991 začala klesať miera ekonomickej aktivity obyvateľstva vo veku 15 - 64 rokov. V priebehu rokov 1992-1993 za znížil počet pracovníkov hospodárstva SR, pričom výrazne klesal počet pracovníkov vo verejnom sektore. Miera využívania ľudských zdrojov poklesla zo 77,5% v roku 1989 na 61,4% v roku 1996, zamestnanosť za toto obdobie poklesla zo 74% na 58,2%.[5]Ani v roku 1997 sa zamestnanosť v hospodárstve SR na rozdiel od rastu HDP nevyvíjala podľa prognóz. Podľa údajov došlo k poklesu o približne 6,5 tisíca pracovníkov.[6]

Zamestnanosť vekovej skupiny 15 - 19 ročných mala klesajúcu tendenciu a klesla aj miera ekonomickej aktivity. Súčasne rástla zamestnanosť a ekonomická aktivita skupín 20-24 ročných a 25-29 ročných, teda absolventov stredných a vysokých škôl. Pritom miera ekonomickej aktivity skupiny 25-29 ročných dosiahla v roku 1996 až 90 %, kým miera ekonomickej aktivity všetkých zamestnaných v SR dosiahla len 61,4%. Tieto trendy potvrdzujú aj údaje o zamestnanosti podľa vzdelanostnej štruktúry. Klesajúcu tendenciu prejavujú údaje o zamestnanosti pracovníkov so základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez maturity, počet zamestnaných so stredoškolským vzdelaním s maturitou stúpal. Súčasne klesá počet nezamestnaných v rokoch u skupín so stredným vzdelaním bez maturity, učňovským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním; u ostatných skupín nezamestnanosť stúpa. Ako negatívny jav však treba považovať pokles zamestnaných s vysokoškolským vzdelaním o 1,7%.[7]

Vysoké percento nezamestnaných tvoria osoby, ktoré ešte nemali zamestnanie a vážnym problémom je nezamestnanosť absolventov škôl. Nik ich nechce zamestnať, lebo nemajú prax, ale prax nemajú, pretože sa nemajú kde zamestnať. Medzi základné príčiny nezamestnanosti absolventov patrí zánik predchádzajúceho centrálno-direktívneho systému distribúcie pracovných síl, odtrhnutosť výchovno-vzdelávacej sústavy od potrieb praxe, keď absolventi disponujú súhrnom vedomostí a poznatkov len ako základu pre získanie kvalifikačných predpokladov. Za hendikep sa považuje absencia praktických skúseností a odbornej praxe a kumulácia životných štartov - pracovného a manželského

Zo štrukturálneho hľadiska najväčšiu skupinu nezamestnaných tvorili absolventi technických odborov - 50% a spoločenských vied -  20% (údaje k 30.9.1996).[8]Osobitným problémom je zamestnanosť mladistvých, ktorí skončili školskú dochádzku a nemajú žiadnu profesnú kvalifikáciu. Ženy tvorili 51,2%, Rómovia 14,3% všetkých nezamestnaných (v roku 1994 sa ich podiel sa priblížil k 50% hranici).[9]


[1]Beňo,M. a kol.: Slovenská škola na prahu 3. tisícročia, ÚIP Bratislava 1997, str. 248

[2]Beňo,M. a kol.: Slovenská škola na prahu 3. tisícročia, ÚIP Bratislava 1997, str. 247

[3]Tamtiež, str. 457

[4]Systém zabezpečovania regionálnej politiky v podmienkach nového územného a správneho usporiadania SR, ÚSRSVT, Bratislava 1996 

[5]Dlhodobá stratégia ekonomického rozvoja SR, 5. Politika zamestnanosti ako faktor hospodárskeho rozvoja SR,EÚ Bratislava 1995

[6]Tamtiež

[7]Prameň: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

[8]Dlhodobá stratégia ekonomického rozvoja SR, 5. Politika zamestnanosti ako faktor hospodárskeho rozvoja SR,EÚ Bratislava 1995

[9]Tamtiež

 
 


Archív

Kalendár
<< 09 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 21945
Mesiac: 2146
Deň: 101