Choď na obsah Choď na menu
 


LITERÁRNA VÝCHOVA

6. 12. 2017

Charakteristika chápania literárnej výchovy  v základnej škole

V literárnej výchove na základnej škole sa žiaci zoznamujú so súborom diel slovenskej i svetovej literatúry, ktorá svojou štruktúrou i spôsobom tematizácie sveta zodpovedá dosiahnutému stupňu i fyzickému vývinu žiakov. Výber ukážok i celých diel je založený na dôslednom rešpektovaní kritéria vekuprimeranosti (ontogenetických možností dieťaťa) textov i spôsobov narábania s nimi a súčasne na dôslednom rešpektovaní tých poznatkov, ktoré o literatúre pre deti a mládež a o detskom čitateľovi získala literárna veda, estetika, psychológia, etika i pedagogika.

 Umelecká literatúra je len jedným z viacerých spôsobov tematizovania sveta i jedným z viacerých typov ľudskej tvorivosti. S týmito ostatnými spôsobmi a typmi nestojí v ostrom konkurenčnom vzťahu, ale jestvuje medzi nimi komplementárny vzťah a vzájomná súhra odlišností. Preto treba výchovu k literatúre a k čítaniu spájať aj s upozorňovaním na tieto fakty.

Základné princípy vyučovania literatúry

1. Čítanie a literárna výchova ako integrálna súčasť vyučovania materinského jazyka na základnej škole je samostatný vyučovací predmet. Fenomén integrácie je ponímaný ako metodický fenomén, podmienený konkrétnou situáciou učiteľa a vyučovacieho procesu.

2. Časová dotácia zostáva nezmenená:

Na I. stupni základnej školy

ročník 1. 2. 3. 4.

počet hodín 5 5 4 4

Na II. stupni základnej školy tvorí časová dotácia minimálne 40 % ročnej časovej dotácie pre materinský jazyk a literatúru.

3. Čítanie a literárna výchova na I. stupni základnej školy vedie žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov a okrem orientácie na knihu aj k pozitívnemu prijímaniu kultúry. Literárna výchova na II. stupni základnej školy vedie žiakov k získavaniu pozitívneho vzťahu k literatúre i kultúre s cieľom vzbudiť v nich záujem o čítanie.

4. Základným princípom osnovania na I. stupni je tematicko - žánrové osnovanie, ktoré umožňuje vnútropredmetovú, umeleckú a viacpredmetovú integráciu. Na II. stupni je to druhovo - žánrové osnovanie, pričom jednotliví autori ani ich diela by nemali byť žiakom vnucované. Zásadou výberu autora a diela je prirodzený záujem čitateľa.

5. Literatúra je prezentovaná ako estetický fenomén i ako kultúrny artefakt, pričom však plní aj funkciu výchovného predmetu.

6. Čitateľskú zručnosti a návyky tvoria predpoklady ďalšieho literárneho vzdelávania.

7. Na I. stupni základnej školy sa literárna výchova orientuje na mechanizmus neúmyselného učenia, neskôr prechádza špirálovite k osvojovaniu literárno - teoretických pojmov a základov literárneho vzdelania (od regiónu k národnej a inonárodnej literatúre).

8.Východiskom literárneho vzdelania je literárny text (čítanka, časopisy, mimočítanková literatúra). Literárna výchova učí k orientácii nielen na knihu, ale aj na auditívne a vizuálne druhy umenia.

9. Piaty ročník základnej školy je chápaný ako organický prechod z mladšieho čitateľského veku do stredného čitateľského veku, čomu zodpovedá aj obsah vyučovania literárnej výchovy v 5. ročníku. Súčasne osnovy vyučovania slovenského jazyka počítajú aj s deviatym ročníkom ako súčasťou základného vzdelania.

10. Organizačná stránka vyučovania literárnej výchovy na základnej škole smeruje k odčleňovaniu od jazykovej zložky a ku konštituovaniu literárnej výchovy ako samostatného vyučovacieho predmetu.

11. Novokoncipovaný obsah vyučovania literárnej výchovy v základnej škole si vyžaduje zásadnú zmenu učebníc, učebných pomôcok, ale aj práce učiteľa na hodinách literatúry a literárnej výchovy.

 

1.Výchovné a didaktické ciele

Vo vyučovaní literárnej výchovy dominuje chápanie umeleckej literatúry ako estetického fenoménu, pričom estetickosť vysvetľuje ako nejednoznačné nastoľovanie životných situácií človeka. Dieťa žije vo svete rovnako ako dospelí, zdieľa s nimi svet a dostáva sa do rozmanitých situácií, v ktorých sa otvára množstvo potencionalít na riešenie. Žánre intencionálnej (primárne pre dieťa písanej) literatúry pre deti a mládež i literatúry neintencionálnej (pre deti nepísanej, avšak nimi čítanej) tematizujú životné situácie dieťaťu primeraným spôsobom. Pozornosť žiaka je orientovaná práve na fakt, že krása literatúry a zážitok z jej čítania vychádza z otvorenosti diela, z možnosti, ktoré poskytuje pre fantáziu, pre také emócie ako je strach o toho druhého (princeznú, zajatého bojovníka), radosť z víťazstva nad protivníkom, pocit vykonaného hrdinského činu, prežitie vlastnej zaľúbenosti cez príbeh iného (literárnej postavy, lyrického subjektu).

Estetický rozmer (nelineárnosť, nejednoznačnosť, otvorenosť pre tvorivosť žiaka - čitateľa) je súčasťou aj samej literárnej výchovy, a to práve akceptovaním principiálnej otvorenosti diela, t.j. upozornením žiaka na to, že dielo môže interpretovať na základe vlastného pochopenia, vlastného zážitku.

Cieľom literárnej výchovy je preto pochopenie umeleckej literatúry ako nejednoznačného, otvoreného (pre fantáziu, vlastný prístup i pre odmietnutie) pohľadu na svet, resp. jeho zobrazenia.

 Pri napĺňaní výchovných cieľov literárnej výchovy sú rešpektované tieto výchovné zásady:

a) pluralita ídeí

b) humanizácia, demokratické chápanie kultúry a literatúry

c) multirozdielnosť, rôznorodosť ľudského myslenia, konania,  vzťahov a hodnôt

d) formovanie kultúrneho vedomia, literárneho, estetického a

 mravného cítenia

e) funkcia histórie človeka, spoločnosti, myslenia, vlastných

 dejín, prostredia, vzťahov, súvislostí

Obsahom literárnej výchovy je súbor umeleckých ukážok a diel zo slovenskej a svetovej literatúry, ktorý zodpovedá ontogenetickým možnostiam žiakov - čitateľov. Východiskom usporiadania a členenia súboru je fakt, že orientačnými bodmi pre "pohyb" dieťaťa na "území" literatúry sú signály, vyrastajúce priamo z literárnych textov, signály, ktoré mu umožňujú diferencovať medzi poéziou a prózou, riekankou a baladou, rozprávkou a poviedkou zo života súčasných detí. Skúsenosti žiaka na I. stupni ZŠ zo stretnutia s literatúrou sú z rodiny a z predškolskej výchovy (zo sprostredkovania dospelých a z masmédií). Žánrové povedomie síce existuje, silnejšie je však tematické. Na I. stupni žiak získa žánrovú orientáciu. Skúsenosti žiaka vstupujúceho na druhý stupeň ZŠ sa opierajú o druhovo - žánrové kritériá. Práve ony tvoria základný usporiadajúci princíp diel, ktoré sú obsahom literárnej výchovy. Súčasne sa však aj precizujú schopnosti chronologického (časového) rozlišovania javov. Na I. stupni ZŠ sa budujú základy literárneho vzdelania (nie systémovo). Na II. stupni ZŠ sa začína s prípravou na literárno-historické vnímanie systému umeleckej literatúry. Literárno-historické obdobia, ich označenia, periodizácia, no najmä estetické charakteristiky však presahujú možnosti chápania žiaka na základnej škole, literárnu výchovu zabstraktňujú a formalizujú. Preto sa s literárnou históriou začína až na strednej škole. Literárno-historický rozmer obsahu literárnej výchovy je ponúkaný na úrovni, na ktorej sa žiaci základnej školy pohybujú, na ktorej literatúru vnímajú a vyberajú si z nej.

Didaktické ciele sú orientované na činnosti žiakov, ktoré tvoria predpoklad pre príjem literárneho textu - čitateľskú zručnosť, pochopenie a porozumenie čítaného textu v podobe primeranej veku žiaka. Súčasne sa však prezentuje aj systém vedomostí o literatúre - základné identifikačné znaky druhov a žánrov a elementárne charakteristiky literatúry ako umeleckého druhu. Literárna výchova tak isto poskytuje literárno-historické fakty - prehľady o autoroch textov v jednotlivých žánroch, časové podoby žánrov (ich literárnohistorický príbeh) a základné poznatky o iných druhoch umenia (divadlo, film, rozhlasová a televízna tvorba, videotvorba a p.) Významnou zložkou vyučovacieho procesu je aktualizácia poznatkov o literatúre na základe externých kultúrnych podnetov - publikovanie nového diela v recipovanej literatúre, výstavy ilustrácií, besedy s autormi, porovnávanie adaptácií diela s dielom samým.

Pri koncipovaní obsahu literárnej výchovy sú v záujme vytvorenia vzťahu dieťaťa - žiaka k literatúre ponúkané žánre literatúry, ktoré sú mu blízke. V oblasti literárnej teórie sa kladie dôraz na minimálne rozlišovacie znaky - charakteristiky, podľa ktorých sa dieťa môže vo "svojej" literatúre orientovať, rozlišovať jeden typ textu od druhého, a teda vyberať si v literárnej produkcii. V oblasti literárnej histórie sa postupuje tak, aby žiak mal možnosť spoznať tvorcov, ktorí mu túto zaujímavú a zrozumiteľnú literatúru písali a píšu.

Súčasne literárna výchova umožňuje spoznať aj proces vzniku literárneho diela, zoznamovať žiaka s tým, že básne, rozprávky, divadelné hry písali a píšu spisovatelia, že rozprávky dávno vymýšľali ľudia, ktorých nepoznáme a že ich pre nás sprístupnili zberatelia.

Literárna výchova smeruje k poznaniu, že literatúra je zaujímavá, a preto, aby sme sa s jej obsahom mohli zoznámiť, treba vedieť dobre čítať. Súčasne žiak spoznáva, že o prečítanom možno zaujímavo rozprávať, že každé rozprávanie o tom istom diele môže byť iné, že sa text môže, ale aj nemusí páčiť. Žiakov tiež zoznamuje s výrobným procesom knihy, cestou, ktorú dielo prejde od spisovateľa až k čitateľovi, so systémom tvorby vlastnej knižnice žiaka, s knižničným systémom. A konečne vedie žiakov k vlastným literárnym pokusom.

 Literárna výchova súčasne upozorňuje na možnosť transformovania literárneho diela do iných spôsobov umeleckého zobrazovania - do filmu, televíznej či rozhlasovej inscenácie, divadelnej hry alebo videopríbehu. Takto koncipovaná literárna výchova vedie k poznaniu prepojenosti a dopĺňania sa jednotlivých umeleckých druhov, umožňuje porovnávať, vedie k úsiliu spoznať jednotlivé varianty toho istého a stimuluje záujem o kultúru.

 Zabezpečenie didaktických cieľov vo vyučovacom procese je dosiahnuté dodržiavaním a aplikovaním týchto didaktických zásad:

a) názornosť a primeranosť

b) komunikatívna funkcia

c) rozvoj intelektuálnych schopností

d) porozumenie a poznávanie

e) vecná a kritická analýza

f) logické myslenie a myslenie v súvislostiach

g) rozvoj schopností a zručností:

 - práca s knihou, literárnymi slovníkmi a náučnou

 literatúrou

 - rozvoj čítania - uvedomelého

 - estetického

 - umelecký prednes

 - čítanie ilustrácií

 - chápanie vzťahov literatúry a ostatných foriem umenia

 - práca s poznámkovým aparátom, pracovným zošitom,

 bibliografiou, orientácia v knižnici

 - literárno-historické súvislosti

 - rozdielnosť literárneho vývinu, formovanie národnej

 literatúry

 - klasifikácia literárnych faktov, ich usporiadanie

 a prezentácia

 - ústne a písomné vyjadrovanie o prečítanom diele,

 samostatné zápisy a poznámky

 - vystúpenie pred triedou so svojou interpretáciou

 

2.Estetická funkcia

 Literatúra je špecifický druh zobrazenia a poznávania sveta. Ponúka čitateľovi nielen intelektuálne, ale aj emotívne poznanie. Ponúka čitateľovi prosociálne modely správania sa, prostredníctvom básnického jazyka odkrývanie reálneho sveta v jeho jedinečnosti i protirečeniach, umožňuje mu ho vidieť nevšedne. Preto je dôležité uplatňovať v literárnej výchove zážitkové modely osvojovania si literárneho textu (tvorivá dramatika, hry, prepojenosť na iné druhy umenia a p.).

Čítanie a literárna výchova v sebe obsahuje aj esteticko - výchovné zameranie, ktorého súčasťou sú interpretačné a vyjadrovacie schopnosti a hodnotiace súdy. Žiaka treba viesť k tomu, aby na základe vlastného zážitku, pochopenia a poznania vyslovil vlastný názor.

K vlastnému názoru je potrebná aj istá vedomosť z literárnej teórie. Na I. stupni a treba vyhnúť memorovaniu poučiek, je potrebné použiť mechanizmus neúmyselného učenia - jednoducho dostať systematicky do povedomia žiaka literárno-teoretické pojmy a ich obsah.

Na hodinách literárnej výchovy vedieme žiakov k estetickému vnímaniu sveta, k spoznaniu jeho mnohoznačnosti, mnohostrannosti, otvorenosti pre naše riešenia, pre náš prístup, pre našu vnímavosť a tvorivosť - teda k spoznania jeho krásy. V takomto prístupe je kódovaný aj etický rozmer estetickej funkcie literárnej výchovy, pretože pochopením otvorenosti sveta je možné pestovať toleranciu u žiaka, schopnosť vypočuť názor toho druhého i poznanie, že v literatúre tematizované ľudské situácie nie sú ničím iným než bohatou varietou rozmanitných ľudských osudov a ľudských vzťahov.

Literárna výchova umožňuje žiakovi orientovať sa v systéme literatúry, zoznamuje ho s faktom, že umelecká literatúra je jedným zo spôsobov estetického spracovania sveta.

Estetická funkcia literárnej výchovy je naplnená pri rešpektovaní nasledovných kritérií:

a) literatúra je zaujímavá, pocitovo i rozumovo príťažlivá,  fascinuje, stavia na zážitkovosti

b) literatúra učí premýšľať o dobre a zle, vytvára hodnotové  kritériá

c) literatúra inšpiruje v pozitívnom i negatívnom zmysle  a vzbudzuje záujme o čítanie umeleckých diel

d) literatúra udržuje živé tradície a učí zachovávať hodnoty  minulých generácií

f) literatúra formuje estetické, umelecké, kritické  a sociálne myslenie

g) literatúra pomáha poznať seba samého

h) literatúra vedie k úvahám o zmysle života, o úlohe  človeka, o kráse, o zodpovednosti, tolerancii  a spolupatričnosti a pomáha hľadať vlastné odpovede

i) literatúra poskytuje prehľad o dielach, literárnych  druhoch, žánroch a žánrových formách, pripravuje žiaka na neskoršie vnímanie literárno-historického procesu základnými informáciami o autoroch a čase vzniku  literárnych diel.

 

3.Teoretické východiská

Literatúra vedie k chápaniu multikultúrnych vzťahov a súvislostí. Vytvára intelektuálne predpoklady k chápaniu iných kultúr, rôznych systémov hodnôt, morálnych a estetických kategórií. V tomto smere je založená na princípe plurality názorov a tolerancie k iným názorom. Škola prostredníctvom aj literárnej výchovy spoluvytvára základ komunikačných schopností. Pomáha formovať kultúrne vzťahy človeka k ľuďom a svetu, pomáha vytvárať hodnotové postoje. Má pomáhať chápať hmotnú a duchovnú kultúru národa a formovať literárne vedomie - vytváranie osobnostného vzťahu k literatúre, vzbudzovanie záujmu o ňu, o knihy a o čítanie, formovať etické a estetické cítenie. Prostredníctvom literatúry sa žiak učí chápať svet, v ktorom žije, a jeho časové podoby.

Vyučovanie literatúry sa orientuje na pozitívnu motiváciu žiaka s cieľom vypestovať uňho schopnosť rozumieť estetickému obrazu sveta, uchovať si ho v pamäti. Základný psychologický efekt novokoncipovanej literárnej výchovy je v tom, že pozitívne formuje sebavedomie dieťaťa, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy a akceptuje ich ako vážne a dôležité.

Vyučovanie literatúry je tak založené na zásade vekuprimeranosti obsahu vyučovania, čím sa vytvárajú predpoklady pre aktivizáciu žiaka na hodine, jeho pozitívnu motiváciu vo vzťahu k predmetu vyučovania i k zobrazovanému svetu.

 

4.Metodické postupy

Zmena výchovných a didaktických cieľov a rešpektovanie príslušných a vhodných výchovných a didaktických princípov a zásad, ako aj posilnenie estetickej funkcie literárnej výchovy na základnej škole vyžaduje zásadným spôsobom zmeniť postavenie literárnej výchovy ako predmetu. Aj keď z hľadiska svojej úlohy zostáva literárna výchova integrálnou súčasťou vyučovania materinského jazyka, vzhľadom na obsah a výchovnú, didaktickú a najmä estetickú funkciu konštituuje s do pozície samostatného vyučovacieho predmetu.

Na I stupni ZŠ je dotácia hodín na čítanie a literárnu výchovu v podobe zložky určená optimálne a zostáva nezmenená. Navyše, keďže spravidla všetky predmety učí jeden učiteľ, je v jeho kompetencii výmena alebo kumulácia hodín do blokov.

Na druhom stupni ZŠ integrovanosť do spoločného celku s jazykovým vyučovaním a slohovou výchovou spočíva v nemennosti časovej dotácie 5 hodín týždenne, pričom časovú dotáciu jazykovej výchovy i literárnej výchovy je možné modifikovať individuálne pri rešpektovaní minimálne 40% celoročnej časovej dotácie pre literárnu výchovu.

Toto nové postavenie literárnej výchovy vyžaduje aj inovovať metodické postupy pri realizácii výchovnovzdelávacích cieľov vo vyučovacom procese. Vyučovanie literárnej výchovy rešpektuje osobnosť a individualitu žiaka, jeho záujmy, životnú filozofiu i hodnotovú orientáciu, ale aj psychologické predpoklady a danosti a jedine na základe ich poznania a uznávania volí metodické postupy a formy oboznamovania s literatúrou. Najdôležitejšia v tomto smere je motivačná funkcia literatúry, teda aby žiak získal k nej pozitívny vzťah, aby sa jej začal pravidelne venovať, aby sústavne a rád čítal, chodil do knižnice alebo si kupoval knižky sám.

Súčasne na každej hodine motivuje žiakov k estetickému precíteniu počutého či prečítaného textu, k umeleckému zážitku z literatúry a až potom aplikovať poznávacie činitele.

Metodické postupy by preto pri transformácii výchovných, didaktických a estetických cieľov mali prihliadať na tieto formálne znaky metodického prístupu:

a) prečítaniu textu s porozumením

b) precítenie, vedomosť

c) uvedomenie si obsahu a zmyslu

d) schopnosť reprodukovať čitateľský zážitok

e) aplikácia, inšpirácia, využitie

d) analýza - rozbor literárneho diela nasmerovaný na prehĺbenie čitateľských zážitkov

e) syntéza - porovnanie prvkov v diele

 - porovnanie diel

 - vyvodenie vzťahov, súvislostí, generalizácia a

 rozlišovanie

f) hodnotenie - posudzovanie podľa vlastných kritérií,  interpretácia, hodnotové kategórie a rebríčky

Uskutočnenie krokov sa zabezpečuje prostredníctvom rôznych foriem ako sú učiť sa počúvať, skúmať slová a významy, ich konfrontácia so skutočnosťou, analýza a kritické hodnotenie rôznych textov, analýza vlastných tvrdení i tvrdení druhých rôzne formy čítania (rýchlo a správne, rôznymi spôsobmi, informatívne čítanie, zážitkové čítanie), učiť sa klásť otázky, vysvetľovať, argumentovať vlastný názor, rozvoj výslovnosti, dramatizácia literárnych diel, prednes a pod.

Realizácia novej koncepcie vyučovania literárnej výchovy vyžaduje aj inováciu základných učebných pomôcok. Preto by do základného vybavenia žiaka mali patriť okrem učebníc aj pracovné listy, antológie, ale najmä účelovo vyrobené video a audiokazety obsahovo zamerané na jednotlivé ročníky.

 

5. Hodnotenie žiakov

 Nová koncepcia literárnej výchovy je založená na chápaní umeleckej literatúry ako estetického predmetu. Výsledkom literárno-výchovného pôsobenia školy má byť schopnosť zážitkového čítania žiaka. Dochádza k oddeleniu literárnej zložky predmetu slovenský jazyk a literatúra od jazykove zložky a literárna výchova sa konštituuje ako samostatný vyučovací predmet. V tejto súvislosti sa problematizuje doterajší, tradičný spôsob hodnotenia žiakov na hodinách literárnej výchovy. Estetický zážitok je príliš individuálny fenomén, aby bolo možné objektívne ho hodnotiť - určovať jeho kvalitu prostredníctvom stupnice známok či bodov. Postupne bude preto prechádzať k zmenám hodnotenia práce žiaka s umeleckou literatúrou.

V literárnej výchove je možné hodnotiť čitateľskú aktivitu žiaka, schopnosť orientovať sa v umeleckej literatúre (vyberať si z nej), teda poznatky , ktoré tento výber uľahčujú (schopnosť identifikovať umelecký druh a žáner i poznať časť autorov "svojej" literatúry), schopnosť interpretovať vlastné pocity z prečítaného (písomne i ústne). Je to teda časť poznatkov, ktoré možno objektivizovať v podobe známky a súčasne sú pocity, zážitky, emócie u každého iné, autentické,len ťažko spochybniteľné, ktoré hodnotiť nemožno.

Literárna výchova na základnej škole ako samostatný predmet sa preto postupne bude musieť vzdať tradičného skúšania - memorovania poznatkov o literatúre a autoroch a viac sa bude musieť spoľahnúť na rozhovor, čitateľskú besedu, na rôzne formy didaktických hier, ktoré môžu poskytovať zasvätené informácie o ponúkaných knihách, na pôsobenie žiakov v školských knižniciach, na pokusy o dramatizáciu prečítaného, na rozhovor o rozdieloch medzi knihou a jej filmovou podobou, na spoločné zoznamovanie sa s textami populárnej piesne. Preto bude potrebné pristúpiť ak prehodnoteniu metód a spôsobov klasifikovania žiakov na hodinách literárnej výchovy.

 

6.Princípy štrukturovania osnov

Na I. stupni ZŠ osnovanie učiva je tematicko - žánrové s možnosťou jeho medzipredmetového integrovania. Tematickosť je chápaná nielen vnútroliterárne, ale aj viacpredmetovo a širšie.

Na II. stupni ZŠ v zmysle tejto koncepcie literárnej výchovy vytvorené nové učebné osnovy literárnej výchovy rešpektujú základný princíp - druhovo - žánrové a tematické osnovanie.

Z hľadiska obsahového zamerania sú osnovy koncipované podľa tematických celkov, v ktorých sú proporcionálne zastúpené lyrické, epické i dramatické druhy a žánre, tematicky zamerané na príslušnú vekovú kategóriu so záberom na autorov a diela slovenskej a svetovej literatúry. Súčasne je na príslušné druhy a žánre zameraná aj literárna teória.

Kritéria osnovania:

1.Povinné: * ročná časová dotácia literárnej výchovy - percentuálne a s minimálnym povinným počtom  hodín

* tematické okruhy - žánre, ktoré treba prebrať v  príslušnom ročníku

* ciele, ktoré treba vo vyučovaní dosiahnuť  (t.z.vymedzenie základného učiva)

2.Výberové: * diela a autori v príslušnom tematickom okruhu  (učiteľ sa má orientovať aj na autorov regiónu)

* spoločná mimočítanková literatúra založená na  výbere žiakov a učiteľov zo širšej ponuky,  ktorá sa uvedie v metodickej príručke alebo  v odborných časopisoch

* formy a metódy dosahovania cieľov

* štruktúra a spôsob plánovania (možnosť  vyučovania v blokoch, voľnosť rozvrhovania v

 rámci vyučovania slovenského jazyka ako celku)

3.Odporučené: * učebnice, pracovné zošity, ďalšie učebné  pomôcky

 

6.Prepojenie s jazykovou zložkou

 Pri transformovaní novej koncepcie vyučovania literárnej výchovy na základnej škole do nových osnov je zabezpečená koordinácia s cieľmi jazykového vyučovania, prepojenie so slohovým vyučovaním z hľadiska foriem, využívanie literárnych textov - ukážok - pri vyučovaní jazykovej zložky a slohu i aplikácia poznatkov z gramatiky a štylistiky v rozbore literárneho diela

 

7.Medzipredmetové vzťahy

 Z hľadiska aplikovania novej koncepcie vyučovania literárnej výchovy i nových osnov do riadenia vyučovacieho procesu je možné vytvárať obsahové i formálne prepojenia obsahu, metód a foriem vyučovania literárnej výchovy s ďalšími najmä estetickými a výchovnými predmetmi - výtvarnou, hudobnou a etickou výchovou. Súčasne je možné vytvárať podmienky k možnosti spájania hodín Hv,Vv a Lv do tzv. integrovaných hodín. Z ostatných predmetov je potrebné koordinovať vyučovanie literárnej výchovy najmä z hľadiska výberu ukážok s dejepisným vyučovaním - využívanie dejepisných čítaniek na hodinách literárnej výchovy.

Celý materiál si mužete stiahnuť KONCEPCIA SJ A LV.pdf

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.