Choď na obsah Choď na menu
 


LITERATÚRA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH

8. 11. 2017

 Skúsenosti s doterajším spôsobom vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra i analýzy jeho výsledkov aj na úrovni stredných škôl dokazujú, že súčasný model vyučovania a platné učebné osnovy sú nevyhovujúce. Neakceptujú ani súčasný stav vedeckých poznatkov, ani európske kritéria na didaktické stvárnenie problematiky. Proklamované ciele vyučovania materinského jazyka sa v existujúcich podmienkach stredných škôl dajú realizovať len čiastočne. Doteraz uskutočnené zmeny a úpravy platných osnov neprispeli k ich skvalitneniu, znamenali len čiastkové retušovanie ideologických nánosov minulosti, resp. vytvorili zdanie plurality vo výbere učiva. Tieto zmeny v konečnom dôsledku iba konzervovali pôvodný model.

 Z hľadiska zložiek predmetu najkomplikovanejšia je situácia v literárnej zložke. Vplyv video- a audiotechniky, nápor braku vo všetkých formách umenia a kultúry, dehonestujú postavenie literatúry a knihy ako takej. Nevhodný je aj systém vyučovania literárnej výchovy na školách. Prevláda množstvo teórie, balastu, literatúra nie je ponímaná ako estetický fenomén, málo sa prezentuje etický aspekt a pozitívne pôsobenie, neakceptuje sa žiak ako čitateľ. Žiakom sa vnucujú proti ich záujmom spisovatelia i knihy. Vyučovanie literatúry ignoruje prítomnosť videokultúry, ktorej negatívne pôsobenie by sa malo eliminovať vhodnou ponukou umelecky akceptovateľnej produkcie filmov. Vo vyučovaní literatúry je tiež tabuizovaný vplyv populárnej hudby, najmä jej rockovej a beatovej časti. Pod vplyvom týchto negatívnych tendencií sa objavuje v poslednom období jeden veľmi vážny problém: pod vplyvom oslabovania čitateľských schopností detí v ZŠ sa z časti populácie najmä učňovskej mládeže stávajú čitateľskí analfabeti.

 Nevhodné sú didaktické a metodické postupy, zlé sú osnovy a absolútne nevyhovujúce učebnice a učebné pomôcky.

 V konečnom dôsledku sa dá konštatovať, že po roku 1989 rezort školstva v riešení problémov vyučovania slovenského jazyka a literatúry neurobil nič, že oproti iným predmetom vývoj koncepčného riešenia zaostáva napríklad za dejepisom najmenej o 5 rokov.

 O potrebe zásadných a pozitívnych zmien sa zatiaľ len hovorí. Nevyhnutnosť a potrebu zásadne zmeniť súčasný model vyučovania slovenského jazyka a literatúry na všetkých typoch základných a stredných škôl potvrdzujú názory a stanoviská popredných jazykovedcov, literárnovedných odborníkov, metodikov, učiteľov i absolventov škôl.

 Súčasná koncepcia vyučovania literatúry na stredných školách

nevyhovuje najmä z týchto dôvodov:

1. Už v základnej škole nie je vytvorený dostatočný časový priestor a podmienky na zdokonaľovanie techniky čítania a písania žiakov. Preto veľká časť žiakov prechádza na druhý stupeň základnej školy s veľmi slabými alebo nedostatočnými čitateľskými schopnosťami, čo sa v konečnej miera odráža negatívne aj pri schopnosti absorbovať úspešne obsah učiva II. stupňa a čo v konečnej miere negatívne ovplyvňuje vzťah k literatúre na strednej škole..

2. Obsah učiva i osnovy literárnej výchovy na všetkých typoch škôl vytvára negatívny vzťah žiakov k čítaniu ako takému a k literatúre vôbec.

3. Štruktúra učiva, tematické celky a výber ukážok literárnych textov aj v stredoškolských učebniciach vnucujú žiakom predstavy o nezáživnosti a nezaujímavosti literatúry ako druhu umenia a na druhej strane nepriamo dehonestujú vkus a hodnotové kritéria žiakov.

4. Učivo literárnej výchovy je predimenzované množstvom textov, literárnovedných poučiek a mnohokrát ešte aj ideologických nánosov. Neumožňuje žiakom ani učiteľom o literárnom diele premýšľať, diskutovať, prežívať ho.

5. Absencia vhodného a dostatočného prepojenia literárnej výchovy s inými formami umeleckej tvorby, najmä však spojenie s filmovým umením a televíznou tvorbou, sa zvlášť v poslednom období negatívne odráža v širokej verejnosti preferovaním brakovej filmovej a videotvorby.

6. Spôsob hodnotenia a klasifikovania literatúry dehonestuje estetickú funkciu literárnej výchovy.

7. Koncepcia vyučovania literatúry stvárnená v učebných osnovách pri svojom prísne chronologickom osnovaní síce zohľadňuje širokú ponuku autorov a diel v rámci literárno-historických období, ale neakceptuje mylienkovú a tvorčiu pluralitu stvárňovania rozmanitých tém počas literárno-historického vývoja.

8. Absentuje tvorba nových, obsahovo i didakticky zaujímavých a podnetných učebníc, aj alternatívnych učebných textov.

 Po období určitého tápania vznikla v roku 1994 na pôde Štátneho pedagogického ústavu pracovná skupina, ktorá sa podujala vypracovať návrhu novej koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných a stredných školách, ktorej súčasťou mali byť aj princípy riešenia problematiky vyučovania slovenského jazyka a literatúry v stredných školách. Cieľom koncepcie bolo predložiť učiteľskej aj ostatnej širokej verejnosti systém zásadných a základných zmien vyučovania slovenského jazyka a literatúry.

 Komisia navrhla vypracovať a schváliť nové učebné osnovy slovenského jazyka i literatúry pre stredné školy, a to zvlášť pre gymnáziá (štvorročné i osemročné), zvlášť pre stredné odborné školy s maturitou a zvlášť pre odborné a učňovské školy jedno-, dvoj- a trojročné, s termínom december 1995.

 Súčasťou návrhu novej koncepcie boli aj Základné princípy vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných a stredných školách. Pre stredné školy boli stanovené nasledovné princípy:

1. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovacie predmety v základnej a strednej škole majú v systéme školského vzdelávania aj naďalej dominantné a centrálne postavenie.

2. Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry v strednej škole má byť cyklickým vyvrcholením vzdelávania v jazykovej, štylistickej i literárnej zložke. Má vychádzať z komunikačných a čitateľských zručností a zo vzťahu k slovenskému jazyku a k umeleckej literatúre, ktoré žiak získal na základnom stupni vzdelávania.

3. Úlohou vyučovania slovenského jazyka a literatúry v strednej škole má byť kvalitatívne vysoká úroveň písomného a ústneho prejavu študenta, schopnosť samostatnej a presvedčivej argumentácie.

4. V jazykovej a štylistickej zložke je obsah vyučovania slovenského jazyka orientovaný na jednotlivé zložky jazykovedy a štylistiky z hľadiska teórie i na dejiny jazyka.

5. V literárnej zložke sa žiaci zoznamujú s literárno -historickým procesom od najstarších čias po súčasnosť. Preto sa mení osnovanie učiva na literárno-historické s cieľom dať žiakom základy literárnej histórie i literárnej teórie (gymnáziá), resp. vychovať zo žiakov kultúrnych čitateľov a konzumentov kultúry a umenia. Pritom východiskom k poznávaniu národnej i svetovej literatúry je literárne dielo, jeho analýza a interpretácia.

6. Zmenou koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných a stredných školách smerom ku komunikatívnemu a integrovanému vyučovaniu je potrebné zmeniť formy a metódy vyučovania.

7. Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka a literatúry si vyžaduje zásadnú zmenu obsahu, formy i zloženie učebníc a ďalších učebných pomôcok pre vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Do kategórie základných učebných pomôcok pre vyučovanie literatúry na základnej a strednej škole je nevyhnutné začleniť videotvorbu, účelovo zameranú na obsah literárnej výchovy.

 Návrh novej koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry bol po viacnásobnej širokej oponentúre schválený v Ústavnej rade Štátneho pedagogického ústavu v decembri roku 1994. Nato boli Ministerstvom školstva SR schválené nové učebné osnovy predmetov Slovenský jazyk a Čítanie a literárna výchova pre základnú školu a v prvých mesiacoch roku 1995 bol vypísaný konkurz na učebnice pre základnú školu.

 Predpokladalo sa, že rok 1995 bude rokom dopracovávania koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry pre všetky typy stredných škôl. Ale vplyvom nekoncepčného prístupu Ministerstva školstva SR k zavádzaniu koncepcie i pri realizácii konkurzov na učebnice, ale aj pod vplyvom alibistického postoja Štátneho pedagogického ústavu k celkovej problematike slovenského jazyka, kde existovala opozičná skupina, ktorá nechcela a nechce zmeny navrhované koncepciou akceptovať, zavádzanie koncepcie stagnuje. V súčasnom období učebné osnovy literatúry pre stredné školy vypracováva skupina, ktorá je voči novej koncepcii v opozícii a v ktorej sú zastúpení autori súčasnej koncepcie vyučovania literatúry, rep. doteraz platných a používaných osnov a učebníc. Preto je otázne, akú podobu budú mať nové učebné osnovy a či prejdú verejnou diskusiou, nakoľko termín ich predloženia na schváleniu MŠ SR je marec-apríl 1996.

Celý príspevo na stiahnutie vo formáte PDF LITERATÚRA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH.pdf

Bartislava 31. januára 1996

 © Mgr.Ján Cangár

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.