Choď na obsah Choď na menu
 


5. Dôsledky nesystémových riešení

4. 1. 2018

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 sa hlásilo k Rómom 89.920 osôb, čo je podobne ako v roku 1991, približne štvrtina rómskej populácie na Slovensku[1]. Rómske obyvateľstvo žijúce v osadách v roku 1999 predstavovalo 2,4 % z populácie[2].Táto štatistika nereprezentuje skutočný počet občanov rómskej národnosti, čo má niekoľko dôvodov: napr. mnoho Rómov sa hlási k iným národnostiam, ako slovenskej či maďarskej. Podľa demografického popisu rómskej populácie sa počet príslušníkov rómskej národnostnej menšiny odhaduje na 379.200, z toho 139.833 rómskych detí mladších ako 14 rokov. Rómčinu za svoj materinský jazyk označilo 77 269 osôb. Na druhej strane viaceré reálne prepočty odborníkov, ktoré zohľadňujú špecifiká reprodukčného správania a z neho vyplývajúci rast rómskej populácie hovoria pre rok 2002 o maximálnom počte 390 000 Rómov, s najväčšou pravdepodobnosťou to však bolo len 370 000 – 375 000, čo predstavuje necelých 7 % populácie Slovenska. Predpokladá sa, že počet Rómov sa bude naďalej zvyšovať a okolo roku 2020 prekročí polmiliónovú hranicu (9,5 % populácie Slovenska). [3] Najväčšia koncentrácia obyvateľov rómskej národnosti je vo východoslovenskom regióne, najmä v okresoch Spišská Nová Ves, Košice - vidiek, Poprad, ďalej Stará Ľubovňa, Rožňava, Bardejov. Ich podiel na počte všetkého obyvateľstva sa pohybuje približne medzi 4,1 % (Bardejov) až 7,9 % (Spišská Nová Ves)[4]. Experti sa v tejto oblasti prikláňajú k hypotéze, že najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim neprihlásenie sa k svojej národnosti, je kríza rómskej národnej a etnickej identity, spôsobená rokmi asimilácie a vnímanie rómstva ako pečate menejcennosti.

Polovicu zo 7 až 8 miliónov Rómov Európy tvoria deti v školskom veku. Podľa výsledkov prieskumu o úrovni vzdelania rómskych detí 30 až 40% detí nenavštevuje školu pravidelne, 50% nebolo v škole nikdy; malé percento pokračuje v štúdiu na strednej škole. Deti dosahujú slabé výsledky v čítaní a písaní. 54% dospelých Rómov Európy sú analfabeti. Niekde je to 80 až 100%[5]. Slovenské zdroje uvádzajú, že pokiaľ nerómske obyvateľstvo má priemer 1,51 dieťaťa na rodinu, rómske 4,2.[6]

Odhady o počtoch obyvateľov rómskej národnosti hovoria, že až 43,6% z počtu 380 000 Rómov sú deti do 14 rokov.[7] Situácia rómskej populácie predovšetkým v oblasti vzdelávania je alarmujúca. V školskom roku 1999/2000 školskú úspešnosť v SR nedosiahlo 16.203. 8.948 týchto žiakov malo rómsky (55,22%)[8]. Približne 50% 15-ročných rómskych žiakov opakovalo ročník základnej školy alebo ukončili svoje vzdelanie na špeciálnej škole pre mentálne postihnuté deti. V školskom roku 2000/2001 bol celkový počet žiakov stredných odborných škôl 194.614, z čoho 242 bolo rómskej národnosti. Pomer Rómov, ktorí dosiahli vyššie ako základné vzdelanie je len 6%. Problém je, že i tí, ktorí dosiahli základné vzdelanie, nepokračujú v štúdiu na stredných školách, stredných odborných školách či učilištiach. Väčšina sa po ukončení 10-ročnej povinnej školskej dochádzky zaregistruje na úrade práce.

Celková situácia vo vzdelávaní rómskych detí je charakterizovaná nepravidelnou školskou dochádzkou, vysokým podielom rómskych detí v špeciálnych školách, zvyšovaním počtu analfabetov, nedostatočnou úrovňou základných funkcií gramotnosti (čítanie a písanie), predčasné ukončenie základného vzdelávania (v nižšom ako 8. ročníku ZŠ). Väčšina Rómov neprekročila hranicu základného vzdelania, podiel Rómov s ukončeným stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním ne minimálny, nedosahuje ani 1% z celkovej populácie. Nízka vzdelanostná úroveň rómskej národnostnej menšiny sa premieta do všetkých oblastí života našej spoločnosti. Rast nezamestnanosti a sociálnej odkázanosti, záškoláctvo, školská neúspešnosť, nárast kriminality, drogovej závislosti a iných sociálno-patologických javov, úroveň kultúrneho vývoja, hygieny a zdravotného stavu, bývania a pod. u Rómov sú všeobecne známou skutočnosťou. Tieto  problémy sa výraznejšie prejavujú po spoločenských zmenách a majú pretrvávajúci charakter.

Rómske deti musia v prístupe k vzdelaniu prekonávať prekážky súvisiace s ekonomickou, sociálnou a kultúrnou úrovňou rodiny, z ktorej pochádzajú, ale aj geografickou izoláciou, postojom majority k Rómom, obmedzenou znalosti vyučovacieho jazyka. Pretože predškolská dochádzka na Slovensku nie je povinná, iba málo rómskych detí zo segregovaných osád navštevuje materské školy. Pritom väčšina segregovaných osád materskú školu nemá. Nedostatky v predškolskom vzdelaní deti znevýhodňujú, pretože im chýbajú základné znalosti a zručnosti a majú nedostatky v socializácii a komunikácii s ostatnými deťmi. Deti takto prichádzajú do základnej školy nepripravené, musia čeliť ďalším ťažkostiam pri adaptácii na školské prostredie, ale aj predsudkom nerómskych spolužiakov a učiteľov, že Rómovia nie sú schopní učiť sa a napokon vedú k prehĺbeniu ich vylúčenia. Mnohí rómski žiaci sú zaraďovaní do osobitných tried a špeciálnych škôl. Nízke požiadavky na dosiahnuté vzdelanie v rómskych rodinách odrádza deti od navštevovania školy. Rodina, ktorá dieťa nedostatočne stimuluje zo stránky intelektovej, citovej a charakterovo – morálnej, determinuje veku neprimeraný  mentálny, citový a sociálny vývin, ktorý sa v škole prejavuje u dieťaťa aj ako školská neúspešnosť. Takáto rodina negatívne zasahuje do rozvoja schopností dieťaťa. deti z takýchto rodín, ktoré za svoj sociálny, kultúrny, výchovný a jazykový handikap nemôžu, pri svojej prvej dôležitej životnej úrovni – úlohe žiaka v škole – prirodzene zlyhávajú a sú neúspešné. Významným činiteľom negatívne vplývajúcim na úroveň vzdelania Rómov je ich vysoká nezamestnanosť, čo vedie k podceňovaniu významu vzdelania. Vzhľadom na rôzne predsudky a stereotypy, ktoré sú zakorenené v značnej časti slovenskej spoločnosti, a to aj odbornej, je nutné zdôrazniť, že príčinou neúspešnosti rómskych žiakov v školskom systéme nie sú genetické činitele, ale predovšetkým sociálno-ekonomické prostredie, nedostatočná hygienicko–zdravotná starostlivosť a nevyhovujúca výchovno–vzdelávacia stimulácia, kam spadá aj rigidnosť školského systému. K celkovej nepriaznivej situácii Rómov prispieva aj postoj väčšiny obyvateľov Slovenska k Rómom. Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané negatívne. Prevláda názor, že značná časť Rómov sa nechce alebo nevie adaptovať na spoločenské normy. Takáto percepcia odlišnosti Rómov vedie ku vzniku sociálneho dištancu majoritnej populácie k Rómom

 

Ako situáciu zmeniť?

Vláda SR prijíma opatrenia na riešenie v súčasnosti najkritickejších skutočností. Mnohé sa týkajú výchovy a vzdelávania detí a dospelých. Je však nevyhnutné vypracovať dlhodobú stratégiu na najbližších 15-20 rokov, ktorá by riešila problémy rómskej menšiny sústredene a synergicky jednak z hľadiska štátu, ktorý vytvára podmienky pre uplatnenie potencionalít občanov a minorít, jednak na základe občianskych iniciatív. Stratégia by mala v oblasti vzdelávania uskutočniť kurikulárnu transformáciu obsahu vzdelávania v intenciách projektu Milénium tak, aby zohľadňoval aj záujmy a potreby rómskych žiakov. Je nevyhnutné akceptovať jazykové a kultúrne potreby Rómov. Celý vzdelávací systém by mal byť projektovaný z aspektu multikultúrnej výchovy, výchovy k ľudským právam. Z formálneho hľadiska by vzdelávanie malo ponúknuť možnosť širokého spektra voľby predmetov. Bude potrebné realizovať vyrovnávacie, pozitívne stimulačné aktivity zamerané na odbúranie jazykovej bariéry, rómčina by sa mala uplatniť jednak ako pomocný resp. podporný jazyk vo vyučovaní, ale mala by sa umožniť výučba rómskeho jazyka alebo výučba v ňom. Okrem základného systému by mala existovať aj široká škála podporných aktivít (nulté ročníky, vyrovnávacie triedy, ZUŠ, , letné výcvikové tábory, celodenný výchovný systém, internátne školy). Škola by mala byť „otvorená“, ako centrum aj voľnočasových aktivít detí, mládeže a dospelých občanov mala by do výchovno-vzdelávacieho procesu zapojiť rodičov detí rôznymi  projektmi. Je potrebné podporovať cirkevné a súkromné školy. V rómskych osadách a obciach by mali byť vytvorené komunitné strediská, inštitút mediátorov na úrovni samospráv by mal fungovať ako poradný orgán exekutívy na riešenie otázok rómskej minority. Bude potrebné vytvoriť sústavu poradenských zariadení a ich zamestnancov(triedny učiteľ, výchovný poradca, školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd, koordinátor prevencie závislostí, katechét, pedagóg volného času, misijný pracovník...), vypracovať systém spolupráce so sponzormi, mimovládnymi organizáciami. Obsahové zmeny by mal podporovať výskum vzdelávania postojov, názorov minority a majority, sledovanie efektívnosti realizovaných projektov, ich vyhodnocovanie.

Na posilnenie vzdelanostnej úrovne Rómov bude vytvoriť špecifický vzdelávací obsah vytvárajúci profil absolventa rómskych národnostných škôl by mali vytvárať zložky také zložky špecifickej národnostnej vzdelanosti, ktorej obsahom by mali byť romologické predmety (rómsky jazyk a literatúra, história, kultúra, hudba, spôsob života, tradície, zvyky...), ako aj špecifický obsah slovenského jazyka a literatúry ako jazyka štátneho, dejiny národnosti žijúcej na území SR, národné a národnostné umenie (hudobné a výtvarné  umenie), poznatky o významných národnostných kultúrnych a historických dejateľoch,  poznatky z národopisu národnosti, interkultúrna výchova a interkultúrne vzdelávanie vrátane multikultúrnej výchovy a multikultúrneho vzdelávania. Súčasťou podporných aktivít by sa mal stať aj štipendijný fond pre študentov stredných a vysokých škôl. byť materinský jazyk a literatúra.

Dať šancu rómskym deťom uspieť v škole je nevyhnutným predpokladom ich začlenenia sa do spoločnosti.

celý materiál si môžete stiahnuť vo formáte pdf PRISTUPKUVZDELAVANIU-2004.pdf.

[1] Súhrnná spáva o Romoch, IVO, Bratislava, 2003, str. 479

[2] Súhrnná spáva o Romoch, IVO, Bratislava, 2003, str. 479

[3] Súhrnná spáva o Romoch, IVO, Bratislava, 2003, str. 479

[4] Národnostná štruktúra SR s dôrazom na postavenie maďarskej    národnostnej menšiny. Bratislava, Štatistický úrad SR 1994

[5] Liégeois, Jean-Pierre: Rómovia Cigáni Kočovníci, Rada Európy 1995

[6] Národnostná štruktúra SR s dôrazom na postavenie maďarskej národnostnej menšiny. Bratislava, Štatistický úrad SR 1994

[7] Ondrášová, K. a kol.: Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní Rómskych detí a žiakov, MŠ SR, Bratislava, 2003, s. 10

[8] Ondrášová, K. a kol.: Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní Rómskych detí a žiakov, MŠ SR, Bratislava, 2003, s. 117