Choď na obsah Choď na menu
 


RÓMOVIA V MÉDIÁCH - 5. ČASŤ

5. PRVÉ MONITORY MÉDIÍ

Krátky slovník slovenského jazyka uvádza že monitorovanie je odborný informačný systém, ktorý na základe sústavného merania, pozorovania a analýz stavu istého objektu predpovedá jeho budúci vývin. A monitoring je sledovanie priebehu. To uvádzajú aj ďalší autori (Holina, 1999, s.19). Monitorovať v publicistike znamená pozorovať a zaznamenávať.

Pred rokom 1989 sa robili obsahové analýzy ústredných denníkov a neskôr aj krajských, okresných a miestnych periodík v Novinárskom študijnom ústave, išlo však o kvantifikáciu obsahových a žánrových prvkov. V 90-tych rokoch sa na monitorovanie začala využívať aj výpočtová technika a slovenské inštitúcie, ktoré sa monitorovaním tlače alebo médií vôbec zaoberajú, využívajú zahraničné skúsenosti. Systematicky sa po roku 1989, najmä v druhej polovici desaťročia monitorovaním vysielania médií začali zaoberať najmä mimovládne organizácie. Požiadavka sledovania práce médií, vyhodnocovania a analyzovania toho, čo vysielajú predovšetkým v oblasti spravodajstva, vyplynula na Slovensku najmä po roku 1994, nástupe Mečiarovej vlády, kedy sa zdali byť aktuálne otázky ovplyvňovania médií, najmä verejnoprávnych (Slovenská televízia, Slovenský rozhlas) politickou mocou. V súvislosti s predvolebnou kampaňou roku 1998 robili monitorovanie MEMO ´98, NCMK, SSN-PHARE, ktoré sa orientovali na priebeh volebnej kampane v médiách. Súčasne od júna 1998 prostredníctvom Slovenského helsinského výboru sa začal výskum „Obraz Rómov v slovenských médiách“. Neskôr najmä monitoring mimovládnej organizácie MEMO ´98 nadobudol systémové parametre a po roku 1998 prebiehal systematicky. V roku 1999 sa otázka prezentácie migrácie Rómov v tlačených médiách zaoberal Inštitút pre verejné otázky. V roku 2000 začalo MEMO ´98 realizovať aj projekt monitorovania vysielania elektronických médií o národnostných menšinách, najmä o Rómoch. Tento monitoring prebieha už tretí rok a v roku 2002 bol v súvislosti s voľbami rozšírený aj na relevantné tlačené médiá.

Základný prvkom monitorovania médií je metóda obsahovej analýzy, ktorá je charakterizovaná tým, že výpoveď nie je skresľovaná a ovplyvňovaná výskumníkom. Prvé použitie metódy obsahovej analýzy pri vyhodnocovaní činnosti médií bolo zaevidované v 50-tych rokoch v USA. Predmetom analýzy bolo zisťovanie charakteristiky etnických menšín v príspevkoch v populárnych časopisoch. Podľa Berelsonových definícií z rokov 1941 – 1943 obsahová analýza je charakterizovaná tým, že sa musí dotýkať len syntaktických a sémantických prvkov výpovede a musí byť systematická, kvantitatívna a objektívna. (Holina, 1999). Podľa Holinu je teda obsahová analýza „...prevažne kvantitatívna metóda systematického a overiteľného opisu analýzy komunikačných celkov a komunikačných výpovedí.“ (Holina, 1999, str. 20). Pri monitorovaní médií a následnej realizácii kvantitatívnej obsahovej analýzy je potrebné vymedzenie cieľov analýzy, vymedzenie základného a stanovenie výberového súboru, ktorý budeme monitorovať a analyzovať. Potom je nutné stanoviť jednotky analýzy, teda spôsob kódovania. Na základe cieľov analýzy je nutné sformulovať kritéria analýzy a definovať použitie kategórií (názov, predmet, téma monitorovania). Potrebné je aj vypracovanie podrobného časového a organizačného harmonogramu. (Holina, 1999, str. 20)