Choď na obsah Choď na menu
 


ROLIK

31093306_579291405759732_6668742377005383680_n.jpgZlatica Rusová, rodená Boldišová

*21.6.1951 Kameňany

Prozaička, autorka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku,členka Rómskeho literárneho klubu. 

Žije v Kameňanoch (okres Revúca) 

Po skončení základnej školy pracovala v Piešťanoch ako robotníčka v textilnej továrni, neskôr nastúpila do JRD a pred odchodom na dôchodok pracovala v nemocničnej práčovni. Vychovala troch synov. Je babička a prababička.

Zlatica Rusová začala písať v roku 2004 ako 53 ročná, kedy vážne ochorela a mala viac času na písanie. Rozprávačský talent zdedila po svojom starom otcovi. Milovala jeho rozprávanie, ale aj rozprávanie iných starých Rómov v osade Kameňany. Mnohé jej poviedky sú autentické. Je tiež autorkou rozprávok a bájok. Spolupracovala s redakciou Romano džaniben a s portálom romea.cz v Českej republike. Ako členka Rómskeho literárneho klubu sa zúčastňuje literárnych besied – živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Jej kniha Holokaust - utrpenie slovenských Rómov - Paraimos - pharipen serviko romengero, vyšla v slovenskom, rómskom a v maďarskom jazyku.

Tvorba:

·              Rómska večernica - Romaňi Čercheň, 2011 

·              Staré rómske príbehy - Romane phurikane vakeribena, 2012

·              Príbehy pri rómskom ohni - Vakeribena paši Romaňi jag, 2O14 

·              Rómske rozprávky - Romane  paramisa, 2015

·              Holokaust Utrpenie Slovenských Rómov - Paraimos  Pharipen serviko  romengero,

·              Kráľovná vody, rozhlasová hra spracovaná pre Slovenský rozhlas, 2017

·              Rok 2010 - Sirota Adam, Ako hrniec, šálka a fľaška doniesli šťastie

·              Rok 2011 – Múdry vojak, Esterka a princ 

·              Rok 2012 – Nesprávna láska, Pohreb na ktorom sa neplakalo, ale smialo

·              Rok 2013 – Handrová bábika, Nájdený

·              Rok 2014 – Žart, Zajačí kráľ

·              Rok 2015 – Chudobný, ale múdry chlapec, Stratený palác

·              Rok 20216 – Kráľovná vody

·              Rok 2017- Rómovia z Tisovca   

 

 

Eva Gašparová, rodená Plešková

Poetka

* 14.mája 1951, v Očovej

Absolventka Strednej ekonomickej škole v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala o láske, rodine a rovnako si zaznamenáva príbehy´- rozprávania svojich starých rodičov. Čerpá zo svojich spomienok,  ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do  slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Na základe jej dvoch diel vznikli divadelné hry – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.

Tvorba, Zbierky ROLIK:

  • Rok 2014 - Na čo čakáme, , Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben
  • Rok 2015 -  Bojte sa!“, hovorieval..., Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička - Píšeme a čítame spolu/o Nelkačikos II.
  • Rok 2016 -Spomienka, Otázky, Bez mamy Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane  
  • Rok 2017 - Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen- Hi man suno 

 

Pavla Cicková, rodená Čipčalová

Poetka a prozaička píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka. Občianska aktivistka.

*12.5.1958 Vigľaš

Žije vo Zvolene. 

Pracovala, ako terénna sociálna pracovníčka, posledných 12 rokov pôsobí ako asistentka učiteľa.Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu, najmä poézie, ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. K literárnej tvorbe inklinovala od svojho dievčenského veku (14r). Sprvoti to boli básne o láske, prírode až v dospelosti začala jej tvorba naberať smer, ako sama hovorí, „angažovane“ teda o rómstve a svoju tvorbu uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia a časť angažovaná tvorba. Reaguje na dianie v spoločnosti alebo na neľahký osud Rómov. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil. 

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovali k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov. Školu úspešne ukončila a pracuje ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka. 

Pavla Cicková patrí medzi prvé aktívne členky Rómskeho literárneho klubu, kde sa zúčastňuje literárnych besied, živej knižnice na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Okrem literárnej tvorby sa svojim rukopisom podpisuje aj na ilustráciách svojich diel, ako i svojich kolegov z Rómskeho literárneho klubu. 

Tvorba:

  • Rok 2009 - Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia - Čierne vlasy/ Kale bala
  • Rok 2010 - Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc - Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar
  • Rok 2012 - Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik – Majačik – O Majačikos 
  • Rok 2012 - Vianoce domova, Zrada /Slnko vo vlasoch – Kham andro bala
  • Rok 2013 - Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína - Nelkáčik / O Nelkačikos
  • Rok 2014 - Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí, Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben
  • Rok 2015 - Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná/Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amro ROMIPEN
  • Rok 20216- Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence / Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II.
  • Rok 2017 - Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust/ Mám sen – Hi man suno 

 

31102445_579291512426388_6730973047215357952_n.jpgMaroš Balog

Básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu, pracovník regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Píše po slovensky i po rómsky.

*narodený 4.1.1976 v Košiciach

Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.

Vzdelanie

Univerzita Filozofa Konštantína – Fakulta sociálnych vied v odbore sociálna práca. II. stupeň VŠ

Písať básne začal ako 16 ročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä jeho vzťah k Rómom a k rómstvu. 

V rokoch 1992 – 95 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z  Vyšegrádskych krajín a Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.

Napísal a naštudoval divadelné hry. V roku 2010 to bol titul Rómeo a Júlia Romanes – s rómskymi mládežníkmi, členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky. V rokoch 2014 a 2016 to boli tituly Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici. Všetky hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Jeho snom je zriadiť Rómsku literárnu kaviareň, ktorý by bol multikultúrnym stánkom prezentujúcim rómsku kultúru Rómom i príslušníkom majoritnej spoločnosti. Je ženatý, má dve deti.

Tvorba, Zbierky ROLIK:

  • Rok 2009 - Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! Čierne vlasy/ Kale bala
  • Rok 2010 - Rodina – Dživipnaskero učhariben Čierne vlasy/ Kale bala 
  • Rok 2011 - Mám sen – Hi man suno… Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar
  • Rok 2012 - Malý rómsky princ - Cikno romano princos /Slnko vo vlasoch – Kham andro bala
  • Rok 2013 - Ste môj život, ste moje všetko - San miro dzivipen, san miro savoro Nelkáčik / O nelkáčikos
  • Rok 2014 - Hmmm... - Môj otec – Miro dat/ Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben 
  • Rok 2015 - Rómski autori rozprávajú - O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice
  • Rok 20216 - Adam a ja – o Adam thaj me - venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- Píšeme a čítame spolu/o Nelkačikos II.
  • Rok 2017 - Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. Róm ho! - Rom les! / Mám sen- Hi man suno – Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane  

Autor plánuje vydať aj svoju vlastnú knihu - autobiografiu s názvom MIRI FAMEĽIJA, MIRO DŽIVIPEN v kontexte všeobímajúceho Romipenu, riešenia tzv. rómskej otázky, otázky ľudskosti...

 

Nadežda Malčeková

*14.9.1978

Pedagogická asistentka ZŠ s MŠ Demandice, členka literárneho klubu

Narodila sa v Brezne. Pochádza z jednoduchých rómskych pomerov.  Rodičia majú ukončené iba základné vzdelanie, ale svoju dcéru podporovali v štúdiách. Po ukončení Základnej školy v Župkove začala študovať na Gymnáziu Františka Švantnera v Novej Bani. Po maturite sa rozhodla ísť pracovať do závodu Preglejka v Žarnovici, kde pracovala na troch pracovných zmenách. Rozhodla sa tak preto, aby mohla finančne pomôcť mladším súrodencom. Po roku sa rozhodla splniť túžbu svojho srdca a vstúpila do rehoľného zhromaždenia sestier Albertýnok v Poľsku. Chcela pomáhať chudobným, vydať zo seba viac. Po necelých troch rokoch si uvedomila, že kláštor nie je miesto, ktoré by malo splniť jej túžby.

Vrátila sa domov na Slovensko, kde na žiadosť otca biskupa Rudolfa Baláža odišla na Horehronie do obce Čierny Balog. Tu začala pôsobiť ako sociálny terénny pracovník. Tu pôsobila na základnej škole a priamo v rómskych osadách Jánoškovka, Skalka, Medveďovo. Keďže práca bola pre ňu vyčerpávajúca odišla pracovať do obce Píla pri Žarnovici. Tu pôsobila ako pedagogická asistentka na základnej škole. Po necelom roku bola škola pre nízky počet detí zrušená . 

Od roku 2012 pôsobí na Základnej škole s materskou školou v Demandiciach ako pedagogická asistentka.

 

31165841_579291352426404_2151508281464455168_n.jpgMilan Berko

Začiatky môjho písania sa datujú do obdobia, keď heslo učiť sa, učiť sa a učiť sa znamenalo hlavne týranie, v porovnaní s výdobytkami  dnešného moderného vzdelávacieho systému. Za pomoci Alžbety Vítkovej slovenčinárky som vyhral literárno-výtvarny Trenčín. V tom čase som nemal veľa tém na písanie nakoľko som uvažoval nad povolaním kňaza, až kým som neokúsil plody…..ženskej inteligencie, citlivého vnímania sveta, jednoducho ponímanie ženskej krásy.. Lebo žena je ako umelecký obraz  a múza… Pokore ako mešťan som sa naučil počas troch rokov v osade na Starej Kremničke, kde som získal vedomostí o druhotných odpadoch a svoje poznatky využil vo svojich zamestnaniach. Počas učeniu pokore som zároveň dokonca i pracoval a to ako ATSP.  Osobou, ktorá  mala nesmierny vplyv okrem mojej nebohej maminy na moje písanie  v čase, keď som bol dopisovateľom RNĽ bola jednoznačne znova žena, priateľka, mentorka, nerómka s rómskym srdcom, nebohá D. H. Silanová, ktorá dokázala i za pomoci mojej takisto nebohej mamy skrotiť moje rebeľstvo a dala mi rady v mojej tvorbe, ktoré sa teraz snažím odovzdávať ďalej na besedách s deťmi a mládežou nAším ROLIKom.

V neposlednom rade okrem toho, že som nezamestnaný a mám stredoškolské vzdelanie,  som zároveň i bojovník za práva autistických deti, budúci uchádzač o trénerskú licenciu  v šachu (1 na svete hlásajúci sa ako Róm), človek, ktorý vyhral novinársku cenu Baroro-kamienok, dlhoročný aktivista v MVO (maturitná práca o MVO ako nepovinný predmet) aktívny člen Rolíku od jeho vzniku, dokumentarista (dokument o týranej žene, výpoveď žien počas 2. svet. vojny…)

Som možno všetkým….ale hlavne som otcom mojich 4 detí.

 

 

 
 


Archív

Kalendár
<< 09 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 21945
Mesiac: 2145
Deň: 97