Choď na obsah Choď na menu
 


4. Prvé monitory médií k rómskej problematike

Projekt Obraz Rómov vo vybraných slovenských masmédiách je po roku 1989 prvý pokus o zmapovanie pôsobenia médií pri formovaní názorov občanov, verejnej mienky na rómsku národnostnú menšinu a o analýzu obsahu vysielania vybraných médií pri prezentácii Rómov a ich problémov, o zistenie toho, čo médiá pri vykresľovaní ich života zdôrazňovali, resp. čo na druhej strane marginalizovali. Autori vychádzali z hypotézy, že obraz Rómov v médiách je identický s ich obrazom v majorite, pretože médiá sú súčasťou majority. Hlavným znakom tohto obrazu je latentný rasizmus, čo si však médiá neuvedomujú, pretože predsudky a stereotypy za formy prejavu rasizmu nepokladajú. Projekt monitorovania médií prebiehal v čase od 1.6.1998 do 31.5.1999 na pôde Slovenského Helsinského výboru a bol ako grant financovaný Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva v SR[1]. Riešiteľmi projektu boli študenti politológie FFUK v Bratislave B. Benkovič a L. Vakulová.

Autori pri hodnotení použili metódy kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej obsahovej analýzy. Pri výbere relevantnej vzorky médií hlavnými kritériami bola čítanosť, resp. u elektronických médií sledovanosť. Analyzovali 6 tlačených médií – Nový čas, Pravdu, Slovenskú republiku, SME, Prácu a Národnú obrodu. Z elektronických médií to boli spravodajské relácie Slovenskej televízie, Televízie Markíza a Slovenského rozhlasu, kde však sledovali správy len na základe scenárov k reláciám a preto výsledky, týkajúce sa tohto média nie sú reprezentatívne. Analyzovanou jednotkou bola informácia, kde bolo uvedené slovo Róm, Rómovia (cigán, Cigáni), rómska problematika. Väčšiu pozornosť venovali informáciám s negatívnym akcentom, ako sú kriminalita, negatívne javy a pod.

Závery tohto prvého odborne fundovaného monitorovania informácií týkajúcich sa rómskej národnostnej menšiny vo vybraných relevantných mienkotvorných médiách dokazujú fakty, ktoré sa v odborných ale aj v niektorých laických kruhoch pertraktovali najmä ako kuloárne informácie a domnienky, ale na ktoré bolo poukázala kritika prejavov otvoreného či skrytého rasizmu na Slovensku zo strany USA, Európskej únie či Rady Európy:

1.     Obraz Rómov v slovenských médiách akcentuje postoje a názory majority, ktorej sú médiá súčasťou.

2.     Dominantné znaky tohto obrazu sú latentný rasizmus a prejavy intolerancie.

3.     Charakteristickými prvkami obrazu Rómov v médiách je zdôrazňovanie predsudkov a stereotypov, ktoré vytvorila o Rómoch majorita, čo ale médiá za prejavy rasizmu nepokladajú.

4.     Obraz Rómov v porovnaní s ostatnými národnosťami, etnickými či ostatnými menšinami je špecifický.

5.     Nosné sú informácie o kriminalite, sociálnych otázkach a informácie, ktoré prezentujú psychosociálne charakteristiky Rómov. Väčšina týchto správ je negatívne emocionálne ladená voči Rómom.

6.     Existencia tzv. „odborných odhadov“ o počte Rómov, demografickom vývoji ich menšiny vytvárajú v majoritnej spoločnosti negatívne nálady a postoje voči Rómom ako jednotlivcom, aj voči menšine ako celku.

7.     Negatívne stereotypy a predsudky voči Rómom vznikali počas historického vývoja a boli determinované charakterom politického a sociálno-ekonomického stavu spoločnosti, v ktorej boli Rómovia viac-menej trpenou súčasťou, resp. aj objektom tvrdých represií, a sú dlhodobo stabilné.

V roku 1999 autori Vašečka a Pinterová v práci Monitoring problematiky migrácie Rómov do krajín EÚ v profilujúcich slovenských denníkoch (január 1999 – apríl 2000) analyzovali monitorovanie problematiky migrácie Rómov v troch denníkoch – Slovenská Republika, SME a Pravda. Uvedené periodiká sú relevantné z hľadiska svojho významu a postavenia na mediálnom trhu, patria medzi najčítanejšie a rozsahom pokrytia témy Rómovia patria k dominujúcim médiám na Slovensku. Významné miesto z pohľadu vplyvu na čitateľov pri prezentovaní problematiky migrácie Rómov sú dôležité aj regionálne periodika Prešovský večerník, Prešovský denník, Korzár a Košický večer, pretože tieto otázky sú prioritne aktuálne práve na východnom Slovensku.

Pri celkovom hodnotení danej problematiky v monitorovaných médiách možno konštatovať, že informácie v denníkoch boli obsahovo zamerané na niekoľko základných okruhov:

1.     Analýza dôvodov migrácie – posudzovanie sociálnej situácie Rómov, rasizmus a diskriminácia Rómov, popieranie príčin migrácie (úžera, komerčná činnosť, zneužívanie azylu), reakcie slovenských politikov a rómskych predstaviteľov a návrhy na riešenie migrácie i rómskej problematiky všeobecne.

2.     Reakcie „západu“ na migráciu – cieľových krajín migrácie Rómov, EÚ ako celku, preklady článkov zo zahraničnej tlače, výzvy predstaviteľov cieľových krajín.

3.     Reakcie slovenskej administratívy (vlády, aktivity SIS v problematike migrácie, analýzy návrhov na riešenie sociálneho postavenia Rómov.

4.     Informatívne články o počtoch Rómov žiadajúcich o azyl, reportáže o živote Rómov v krajinách migrácie, o spôsoboch odchodu do zahraničia.

5.     Problematika víz, ich zavádzania, resp. rušenia.

6.     Vplyv migrácie na integračné snahy SR do EÚ[2].

 

[1] Benkovič, B.: Aký obraz Rómov prezentujú slovenské médiá, Monitoring menšinových správ 3, Slovenský helsinský výbor, Bratislava, 1999, str. 11-12

[2] Vašečka, M., Pinterová, B.: Monitoring problematiky migrácie Rómov do krajín EÚ v profilujúcich slovenských denníkoch (január 1999 – apríl 2000), IVO, Bratislava, júl 2000, 20 s.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Archív

Kalendár
<< 10 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 24233
Mesiac: 2694
Deň: 127