Choď na obsah Choď na menu
 


RÓMOVIA V MÉDIÁCH - 3 ČASŤ

3. RÓMOVIA PO „NEŽNEJ REVOLÚCII“

 

Podľa definície OSN je menšina skupina, ktorá nemá dostatok možností, privilégií a prístup k zdrojom. V týchto intenciách postavenie Rómov ako národnostnej menšiny riešia mnohé medzinárodné dokumenty. Viaceré z nich sa zaoberajú priamo problémami Rómov, (otázky diskriminácie, vzdelávania, bývania, poradenstva, zdravotníckej starostlivosti, otázky kočovania, kultúrne a sociálne problémy), ale na Rómov sa vzťahujú aj viaceré dokumenty všeobecného charakteru, ktoré sa dotýkajú práv menšín, ľudských práv, regionálnych a menšinových jazykov. Jedným z prvých dokumentov, ktorý sa takto vzťahuje aj na Rómov, je Zmluva o otroctve z roku 1926, ktorú schválila Spoločnosť národov. Viaceré dokumenty prijala po svojom vzniku OSN a množstvo zmlúv, odporúčaní, deklarácií a iných dokumentov prijala aj Rada Európy.

V Slovenskej republike postavenie Rómov ako národnostnej menšiny rieši Ústavný zákon č. 23 z roku 1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako aj Ústava Slovenskej republiky schválená z roku 1992 vo svojom štvrtom oddiele „Práva národnostných menšín a etnických skupín“. Napĺňanie a realizácia týchto ustanovení v praxi znamená predovšetkým prekonávanie bariér, predsudkov, odstraňovanie stereotypov, budovanie nových vzťahov medzi Rómami a nerómami.

Postavenie Rómov nie je možné zúžiť len na socio-ekonomické vo vnútri etnika alebo na krízu rómskej národnej či etnickej identity. Je potrebné ich zasadiť do kontextu súvislostí medzi majoritnou spoločnosťou menšinami i jej postojmi k menšinovým spoločenstvám. Za posledných desať rokov sa utvoril vysoký sociálny odstup majority k Rómom a veľkosť sa podstate nemení. Vytvoreniu  multikultúrnej spoločnosti na Slovensku bráni nielen vysoká úroveň odmietania Rómov nerómami, ale tiež nízka miera emancipácie Rómov spojená s ich chudobou. Uvedené skutočnosti sú výsledkom historického vývoja v stredoeurópskom priestore, ale v mnohých prípadoch predovšetkým dôsledkom ideologických prístupov k riešeniu rómskej problematiky po roku 1948. Aktivity štátnych orgánov v tomto období svojimi opatreniami umocnili negatívny postoj majority voči Rómom, spôsobili rozpad tradičnej sociálnej hierarchie rómskeho spoločenstva a znemožnili formovanie etnického vedomia Rómov. Súčasná chudoba Rómov na Slovensku je určovaná ekonomickou úrovňou regiónu, v ktorom žijú, jeho infraštruktúrou a zamestnanosťou, vzdelanosťou jeho obyvateľov, resp. aj mierou ich integrácie či segregácie Rómom do ostatnej spoločnosti. Ľudia z mnohých rómskych osád žijú dlhé roky oddelene a sú doslova separovaní už územím, čo v podstate znemožňuje ich integráciu. Prejavuje sa to vytváraním samostatných škôl či tried, obchodov, dokonca aj kostolov len pre Rómov. Na druhej strane pre mnohých Rómov je často jednoduchšie a schodnejšie začlenenie sa do spoločnosti, vlastná vedomá asimilácia. Ich integráciu do spoločnosti, ale aj pokusy viacerých rómskych komunít o vedomú asimiláciu s majoritným systémom sťažuje iný pohľad Rómov na sociálne a ekonomické priority, iný filozofia života, rómstvo. To, čomu oni hovoria romipen, čo znamená aj vyznávanie iných etických hodnôt, iný spôsob života.

V kontexte týchto postulátov je možné vývoj na Slovensku po roku 1989 z hľadiska postojov spoločnosti voči Rómom charakterizovať z hľadiska niekoľkých vývojových trendov:

Rok 1990 – realizácia zásadných politických zmien, doznievanie „nežnej revolúcie“ determinovali a ovplyvňovali postoj voči Rómom, ktorý zo strany štátu i majority bol irelevantný, dôležitejšie boli najmä politické otázky.

Marec 1990 – vznik Slovenskej národnej strany znamenal sformovanie programových postulátov na národnostnom princípe, ktoré boli systémovo namierené najmä proti Maďarom a Rómom.

Do roku 1993 – prevládali otázky spojené s emancipačnými snahami Slovákov a vytvorením samostatného štátu a otázky politického vývoja. Problematika Rómov bola okrajová.

Po roku 1993 – najmä pod vlyvom HZDS dochádza k politickému zlomu. Objavujú sa snahy o „kupovanie“ Rómov. Rómska problematika má byť riešená ako sociálny fenomén prostredníctvom Ministerstva práce a sociálnych vecí.

Roky 1994 - 1998 – vláda HZDS. Celkový politický štýl hnutia prejavujúci sa vo vládnutí sa vzťahuje aj na pomer k Rómom.

Voľby 1998 – politické strany nemajú vo svojich programoch zvláštne state, venované riešeniu Rómskych problémov.

Roky 1998 - 2002 – dochádza k náprave politických pomerov na Slovensku, mení sa imidž republiky v zahraničí. Pod vplyvom zmeny štýlu vlády sa mení a politika moci k Rómom, je vytvorený úrad splnomocnenca, opatrenia na riešenie otázok aj pod významným vplyvom medzinárodných štruktúr (EÚ, RE, USA, resp. NATO) súvisiacich s predvstupovými ambíciami SR sú systematickejšie a systémovejšie.

Obraz Rómov v médiách, a to nielen po roku 1989, keď sa začali napĺňať práva občanov na slobodný prístup k informáciam a začala uplatňovať sloboda slova, ale aj dávno pred tým, v komunistickej minulosti, bol presne takým obrazom, aký obraz mali Rómovia v spoločnosti. Spoločenské vedomie, celková klíma a politické myslenie, jednoducho povedané „stav demokracie v hlavách ľudí“ vymedzovali aj mediálne vedomie. V týchto intenciách sa na Slovensku nedošlo k podstatným zmenám ani po roku 1989. Lebo úroveň demokracie spoločnosti sa nevyhnutne odráža aj v úrovni demokracie v médiách. „Negatívny obraz o Rómoch umocňujú médiá, ktoré ich vykresľujú ako špinavých, lenivých a prefíkaných jednotlivcov a skupiny, pričom negatívne skúsenosti sú pripisované celému rómskemu etniku ako spôsob života a hodnotový systém, ktorý je im vlastný.“ (Říčan, 1988). A to aj napriek tomu, že Listina základných práv a slobôd vo svojej tretej hlave „Práva národnostných a etnických menšín“ v článku 24 jednoznačne deklaruje, že „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.“ (Listina základných práv, 1992).

Po roku 1989 je problematike Rómov venovaného viac priestoru a je pertraktovaná z rôznych pohľadov. V prvej fáze bola odborná úroveň informácií nižšia, prevládala tendenčnosť, či prezentovanie pikantných informácií. Snahy Slovenska o vstup do euroatlantických štruktúr a stým spojené tlaky zo strany USA, EÚ i RE na rozvoj pluralitnej demokracie a aj potláčanie prejavov rasizmu, či už skrytého alebo jeho otvorených foriem, viedlo médiá ku koncepčnejšej politike prezentácie problematiky národnostných menšín, teda aj Rómov. Najmä po roku 1998 sa začalo objavovať viac analytických informácií, hľadajúcich príčiny negatívnych javov v živote rómskeho etnika, tlačené médiá zverejňovali podstatne viac komentárov a priestor dostávali aj odborníci na jednotlivé oblasti života Rómov. V posledných dvoch – troch rokoch sa aj v Slovenskej televízii začali na jej druhom programe častejšie objavovať dokumentárne programy, ktoré pristupujú k prezentovaniu problémov života Rómov komplexnejšie a objektívnejšie. V relevantných médiách prevažuje snaha o zachovávanie korektnosti. Rozdiely pri prezentovaní informácií sú liberálnosti toho ktorého média a v akceptovaní a osvojení názorov menšiny.

Medzi základné medzinárodne právne dokumenty, ktoré prijala aj slovenská legislatíva, je Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (z roku 1992), ktorej ustanovenia sa dotýkajú aj problematiky médií. Ale najdôležitejším dokumentom, ktorý explicitne vymedzuje postavenie médií v súdobej mohoetnickej Európe, je v októbri 1993 prijatá Viedenská deklarácia konferencie hláv štátov a vlád členských krajín Rady Európy. V nej sa okrem iného hovorí, že „...ochrana menšín je základným prvkom stability a demokratickej bezpečnosti na našom kontinente...“ Konferencia súčasne „požiadala Výbor ministrov, aby vyzval profesionálov zo všetkých médií, aby prinášali faktické a zodpovedné správy a komentáre o všetkých prejavoch rasizmu a intolerancie a aby pokračovali v rozvíjaní etnického kódexu, ktorý odráža tieto požiadavky.“ (Ako správne zobraziť...str. 14). V súlade s týmito požiadavkami prijal 26. októbra 1994 Výbor pre televízne programy (EBU), v spolupráci s organizáciou Verejnoprávne vysielanie pre mnohokultúrnu Európu (PBME Public for a Multicultural Europe) Programové vyhlásenie. Jeho cieľom bolo informovať, viesť dialóg, navrhovať postupy a stimulovať opatrenia. Európska vysielacia únia schválila Deklaráciu o úlohe verejnoprávnych inštitúcií v mnohonárodnostnej, mnohokultúrnej, mnohonáboženskej Európe. Podľa nej „každá členská organizácia (EBU) musí poskytovať služby v rozsahu a spôsobom náležitým pre danú krajinu a jej občanov. Musí...ponúkať programy pre všetky časti obyvateľstva, vrátane menšín“ a zabezpečiť „...potrebu kultúrnej, rasovej a jazykovej rozmanitosti v programoch i pri výbere spolupracovníkov...“ (Ako správne zobraziť...str. 14). V intenciách týchto dokumentov niektoré krajiny (Belgicko, Holandsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo...) prijali kódexy s odporúčaniami pre rozhlasové a televízne vysielanie.[i] Hovorí sa v nich, že „Zostavovatelia programov, redaktori a riadiaci pracovníci musia zvážiť dopad svojej činnosti..“, to, čo robia; či „...nevedome ponúkajú obraz monokultúrnej a jednojazyčnej reality“, „neposilňujú rasizmus, predsudky, xenofóbiu...“ (Ako správne zobraziť...str. 4). Vývoj sa uberá smerom k mnohokultúrnej a mnohorasovej spoločnosti. Vysielanie síce nevytvára rasizmus, ale môže ho ignorovať alebo podporovať. Výskumy potvrdili, že tzv. neutrálnosť je často vnímaná divákmi a poslucháčmi ako variant rasizmu a xenofóbie, t.z., že ak sú správy prezentované ako nezávislé, ľudia to môžu chápať aj ako súhlas. Vo vysielaní médií dochádza k marginalizácii rasových a etnických menšín. O Rómoch sú v spravodajstve informácie len vtedy, keď sa niečo deje, informuje sa o kauzách a problémoch. „Keď bieli Európania každodenne neuvidia v programoch príslušníkov rasovej alebo etnickej menšiny, posilní to ich nazeranie na nich ako na neplnohodnotných členov spoločnosti...“ (Ako správne zobraziť...str. 5). Chýbajú pozitívne správy. Najmä Rómovia sú vykresľovaní len ako súčasť nejakých problémov alebo ako špecifický problém. V ľuďoch vznikajú asociácie – kriminálne, drogové, teroristické, Rómovia sú tak vnímaní ako problémová sociálna skupina. Regionálne etnické vysielanie, pokiaľ existuje, je v neatraktívnom vysielacom čase a nespĺňa kritériá mnohokultúrnosti. Mnohé programy napĺňajú charakteristiku exotickosti. Rómovia sa narodili v Európe, v konkrétnych štátoch, preto nemôžu byť považovaní za cudzincov. Rasizmus a diskriminácia vedie k ich vylúčeniu zo spoločnosti, k odcudzeniu. Prispievajú k tomu aj ostatné sociálne faktory, ako sú nízka úroveň vzdelania, nedostatok pracovných príležitostí.

Programové vyhlásenie definuje požiadavky na televíziu a rozhlas. Programy by nemali obsahovať nič, čo je namierené proti rovnakým právam a „čo by mohlo vyvolať prejavy rasizmu, xenofóbie a deštruktívneho nacionalizmu“ (Ako správne zobraziť...str. 13):

  1. Nepoužívať vo vysielaní terminológiu urážajúcu menšiny a takú, čo vyvoláva pocity odlišnosti. Rozoznať, ktoré výrazy ponižujú, ohovárajú a zneužívajú jednotlivcov na podklade ich etnickej, rasovej alebo náboženskej príslušnosti. Pri živom vysielaní zaujať k nim stanovisko, odmietnuť ich.
  2. Vyhýbať sa opakovaným charakteristikám – stereotypov - vlastností menšín prostredníctvom zdôrazňovania ich rasy alebo etnickej príslušnosti.
  3. Zamedziť nepodloženým a nedomysleným asociáciám o spojitosti menšín a sociálnych problémov a vyhnúť sa zobrazovaniu fiktívnej reality, ktorá vyvoláva predsudky.
  4. Zabezpečiť adekvátne zastúpenie menšín v éteri a zastúpenie redaktorov, komentátorov, moderátorov z radov menšín.
  5. Opatrne narábať so štatistikami a pravdivo zobrazovať rozdiely vo vnútri menšín.
  6. Neukazovať naturalizované skupiny ako exotické exponáty. Nevyslovovať domnienky o kultúrnom pozadí jednotlivcov na základe mena alebo náboženstva.
  7. Naučiť divákov a poslucháčov, ktoré výrazy sú rasistické a xenofóbne.
  8. V spravodajstve poskytovať pravdivé informácie a zabrániť vytváraniu senzácií s rasovými prvkami. Pri príprave spravodajstva spolupracovať s aj odborníkmi.
  9. Skúmať zaobchádzanie s menšinami, poskytnúť priestor ich predstaviteľom, skúmať rôzne názory v rámci menšín.
  10. Vyvarovať sa úmyselných a neúmyselných dezinformácií poskytujúcimi priestor xenofóbiu a rasizmus a vyvarovať sa názorov, ktoré môžu vyvolať nepokoj, strach. Pri vysielaní informácií a názorov podporujúcich rasizmus a xenofóbiu je potrebné zaujať odmietavé stanovisko, hľadať dôkazy na ich vyvrátenie, resp. podporu, poukazovať na protispoločenskosť takýchto názorov.

Odporúčania sa dotýkajú ďalej aj oblasti športu a športového spravodajstva, dramatického umenia, ľahkých žánrov, vzdelávacích programov, náboženského vysielania, vedecko-populárnych programov, hudby a umenia, programov pre deti a mládež. Ich realizácia môže pomáhať vytvárať klímu k budovaniu „tolerantnejšej, harmonickejšej a kultúrne rozmanitej“ spoločnosti.

 

[i] Na základe vyššie spomínaných dokumentov Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy v Bratislave vydalo materiál „Ako správne zobraziť etnické menšiny v európskych krajinách, Odporúčania pre rozhlasové a televízne vysielanie, číslo 1, 2, (Academia Istropolitana, Bratislava, 14 s.).

 
 


Archív

Kalendár
<< 08 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 19403
Mesiac: 3265
Deň: 102