Choď na obsah Choď na menu
 


RÓMOVIA V MÉDIÁCH - 6. ČASŤ

OBRAZ RÓMOV V SLOVENSKÝCH

Na pôde Slovenského helsinského výboru (SHV) boli realizované dva projekty zamerané na zmapovanie mediálneho obrazu slovenských Rómov. Projekt „Obraz Rómov vo vybraných slovenských masmédiách“ sa realizoval v čase od 1. júna 1998 do 31.mája 1999 a bol plne financovaný prostredníctvom grantu, ktorý poskytlo Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku. Bol prvým pokusom o zmapovanie obrazu Rómov optikou najvýznamnejších masovokomunikačných prostriedkov na Slovensku. Riešiteľmi projektu boli študenti politológie FFUK v Bratislave B. Benkovič a L. Vakulová. Druhým projektom realizovaným Slovenským helsinským výborom bol „Media monitoring“, ktorý je súčasťou projektu „Developing the practical skills of human right monitoring and advocacy“, podporeného Európskou komisiou. Projekt zameraný na monitorovanie obrazu vybraných národnostných a iných menšín prebiehal v čase od 1. marca do 31. decembra 2001.

Cieľom oboch projektov bolo zistiť aplikáciou metódy obsahovej analýzy, ako verejnosťou najsledovanejšie tlačené a elektronické médiá počas realizácie projektu prezentovali rómske etnikum a jeho problémy, ktoré aspekty a charakteristiky v súvislosti s Rómmi zvýrazňovali a ktoré marginalizovali. Ako hlavnú výskumnú metódu autori použili metódu kvantitatívnej obsahovej analýzy, ktorú doplnili kvalitatívnou analýzou vybraných aspektov mediálneho obrazu Rómov. Kritériom pre výber vzorky médií bola čítanosť, resp. sledovanosť daného média. V prvom projekte - Obraz Rómov vo vybraných slovenských masmédiách - bolo monitorovaných 6 v tom čase najčítanejších celoslovenských printových médií - denníky Nový čas, Pravda, Slovenská republika, Sme, Práca a Národná obroda. Z elektronických médií to boli hlavné spravodajské relácie Slovenskej televízie, Televízie Markíza a Slovenského rozhlasu. Media monitoring nadviazal na predchádzajúci projekt a bola použitá identická metodológia. Keďže nebol zameraný iba na rómsku minoritu, znížil sa počet monitorovaných médií na tri denníky - Nový čas, Nový deň a SME, a na hlavné spravodajské relácie Slovenskej televízie a TV Markíza.

Jednotkou súboru bola každá informácia, v ktorej sa slovom alebo písmom spomínali Rómovia (cigáni) a rómska problematika. Každá informácia bola identifikovaná cez identifikačné premenné, ktorými boli médium, dátum, názov informácie, umiestnenie v médiu a jej rozsah. Analytickými, t.j. obsahovými premennými, ktoré boli súčasťou procesu operacionalizácie a tvorby indikátorov, boli typ informácie (agentúrna správa, komentár, reportáž, interview, redakčná správa, list čitateľa atď.), charakter informácie (Rómovia ako hlavná téma alebo len ako zmienka) a jej obsahové zameranie. Obsahové zameranie analyzovanej jednotky sa kategorizovalo na oblasti ako sociálna sféra, vzdelanie a kultúra, kriminalita, sociálno-psychologické charakteristiky Rómov, verejná a politická sféra, ľudské a občianske práva. Jednotlivé kategórie boli tvorené subkategóriami, aby bolo možné detailnejšie spracovať  mediované obsahy. (Benkovič, 2002, str. 6)

Ďalej boli identifikované kategórie nositeľ informácie, zdroj informácie (jednotliví Rómovia, rómske organizácie, rómske politické strany, rôzne štátne orgány, nezávislí experti, žurnalisti, zahraničné subjekty atď.), kvalita informácie (analytická, deskriptívna), atd. V rámci jednej kódovacej jednotky (článku v tlačených alebo príspevku v elektronických médiách) sa väčšinou vyskytovalo viacero tém, nositeľov informácie a pod. Každá kódovacia jednotka bola zaznamená na samostatnom záznamovom hárku prostredníctvom vytvoreného kódovacieho kľúča a získané dáta boli následne štatisticky spracované. Organickou súčasťou vyhodnocovania primárnych informácií v sledovaných masmédiách bolo hodnotenie publikovanej informácie z hľadiska jej vyznenia voči recipientovi z majority. V projektoch SHV pracovali autori s tromi druhmi hodnotenia – pozitívny, neutrálny alebo negatívny náboj vyznievajúci z jednotlivých jednotiek informácií smerom k majoritnej verejnosti. Ak správa nejakým spôsobom priamo alebo nepriamo navodzovala a priori negatívne emócie voči Rómom (ich správaniu, sociálno-psychologickým danostiam, životným podmienkam atď.), resp. fixovala tradičné stereotypy majoritného spoločenstva vo vzťahu k rómskemu etniku, bola chápaná ako negatívna. Ak bola poňatá bez emocionálneho náboja, výlučne vecne a nehodnotiaco ako informácia nezhoršujúca, ale ani nezlepšujúca obraz Rómov, pripísala sa jej neutrálna hodnotu. Ak správa priamo alebo nepriamo zlepšovala mediálny obraz Rómov, bola hodnotená ako pozitívna. (Benkovič, 2002, str. 6)

Štatistický súbor[1] tvorilo 1304 jednotiek – správ, ktoré sa nejakým spôsobom venovali Rómom a rómskej problematike. Z toho bolo 833 informácií, v ktorých boli Rómovia hlavnou témou a 470 informácií, v ktorých sa v nejakých súvislostiach spomínali Rómovia, ale neboli hlavnou témou informácie. Z celkového počtu 1304 kódovacích jednotiek 212 správ (16,3 %) bolo prezentovaných v elektronických médiách a 1092 (83,7 %) v printových médiach. Z denníkov najviac správ o rómskom etniku priniesli v sledovanom období Nový deň (419) a SME (414). (Benkovič, 2002, str. 7). Prevládajúcim typom informovania verejnosti o problémoch rómskeho etnika prostredníctvom médií v sledovanom období bola redakčná správa (31,2 %), za ňou nasleduje agentúrna správa (20,7 %) a komentár (18,2 %). Najmenej sa vyskytovali humoristické žánre, listy čitateľov a prebraté správy. Prekvapujúco zriedkavo sa ako novinársky žáner vyskytovalo interview, pričom práve táto podoba informácie poskytuje čitateľovi relatívne vysokú mieru autenticity a nesprostredkovaných názorov. Zo zverejnených správ iba 6,7 % malo podobu interview .

Nositeľom alebo zdrojom informácie v danej kódovacej jednotke (v jednej informácii bol obvykle identifikovaný viac ako jeden zdroj) boli najčastejšie samotní novinári a tlačové agentúry. Druhým najčastejším zdrojom boli rôzne štátne orgány. Tretím nositeľom mediovanej informácie boli samotní Rómovia, ich organizácie a politickí predstavitelia. Zahraničné subjekty (predovšetkým zahraničné veľvyslanectvá, orgány EÚ a rôzne medzinárodné organizácie, resp. vlády iných krajín) boli zdrojmi v 9,6 % spracovaných informácií. Tento relatívne vysoký počet súvisí najmä s problematikou dodržiavania ľudských a občianskych práv Rómov, ako aj s problémami ich emigrácie. (Benkovič, 2002, str. 9)

Čo sa týka tematického zamerania informácií (Graf č. 3), dominovala verejná a politická sféra (46,4 %) nasledovaná problémami spadajúcimi do sféry dodržiavania ľudských a občianskych práv a slobôd (42,9 %). Treťou najviac prezentovanou témou v súvislosti s rómskou komunitou bola sociálna problematika (33,8 %). V obsahovom zameraní informácií zahrnutých do tematického okruhu verejná a politická sféra dominovali štatistiky o počte Rómov a všeobecne nastolený rómsky problém. Do tejto kategórie boli zaradené mediované obsahy týkajúce sa rôznych rómskych organizácií, ako aj na problematiku viažuce sa rómske politické strany, resp. i rómskych kandidátov do regionálnych volieb. Tematický okruh zameraný na dodržiavanie ľudských a občianskych práv výrazne utvárali informácie týkajúce sa diskriminácie Rómov, rasizmu a rasového napätia, rasovo motivovaných útokov na Rómov a rôzne aspekty emigrácie. V  kategórii sociálna sféra dominovali subkategórie vzťahujúce sa na životné podmienky rómskej populácie, bývania a rómskych osád, problematiku detí a starostlivosti o ne, nezamestnanosť a sociálnu starostlivosť, sociálne dávky i materiálnu pomoc poskytovanú Rómom. (Benkovič, 2002, str. 13)

Informácie obsahujúce tematiku kriminality Rómov sa najčastejšie zaoberali krádežami, podvodmi, úžerníctvom, násilnými trestnými činmi a pohlavným zneužitím, resp. kriminalitou Rómov všeobecne a rôznymi štatistickými údajmi o kriminalite. Sociálno – psychologické charakteristiky Rómov boli zaznamenané v 127 kódovacích jednotkách. Najčastejšie sa v tejto kategórii vyskytovali informácie o nezodpovednosti, arogantnosti, lenivosti, hlučnosti atď. rómskej society. Umelecké nadanie Rómov, ich veselosť, hrdosť atp. sa vyskytlo v jednej pätine zo zaznamenaných informácií viažucich sa na sociálno - psychologické vlastnosti tohoto etnika. Na základe získaných údajov je možné konštatovať, že obsahové zameranie informácií v podstate reflektovalo reálne problémy rómskeho etnika (dodržiavanie ľudských práv, sociálna problematika apod.). (Benkovič, 2002, str. 15)

Štruktúra informovania o Rómoch v denníkoch SME a Nový deň bola podobná, s výnimkou podielu informácií patriacich pod verejnú a politickú sféru. Táto bola oveľa výraznejšie zastúpená v denníku Nový deň. Naopak, problematika ľudských a občianskych práv bola výraznejšie zastúpená v denníku SME. V porovnaní s horeuvedenými periodikami venoval Nový čas väčšiu pozornosť sociálnym aspektom spojeným s rómskou minoritou a aj podiel informácií týkajúcich sa „rómskej kriminality“ bol v porovnaní so SME a Novým dňom v Novom čase väčší asi o jednu tretinu.

Komparácia štruktúry informácií o Rómoch v hlavných spravodajských reláciách dvoch kľúčových slovenských elektronických médií - STV a televízie Markíza ukazuje, že Markíza mala v porovnaní s STV asi o jednu tretinu väčší podiel informácií, v ktorých sa Rómovia spomínali v súvislosti s kriminalitou. Rovnako podiel informácií týkajúcich sa sociálnych aspektov spojených s rómskou minoritou a jej sociálno - psychologickými charakteristikami bol v spravodajstve televízie Markíza väčší ako v spravodajstve STV. (Benkovič, 2002, str. 16)

V podstate rovnaká metodika získavania spracovania informácií týkajúcich sa Rómov, použitá pri realizácií projektov Obraz Rómov vo vybraných slovenských masmédiách  a Media monitoring umožňuje komparáciu dát získaných v rámci oboch projektov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa líšila štruktúra balíka monitorovaných médií v oboch projektoch, nie je možné komparovať celkové výsledky (celkový obraz) zistený predmetnými projektmi. Je však možné porovnať vývoj štruktúry informácií o Rómoch v médiách, ktoré boli monitorované v oboch projektoch, to znamená v denníkoch SME a Nový čas a v televíziách Markíza a STV. Zmena štruktúry informácií, a teda aj podielu tém v jednotlivých médiách je do značnej miery determinovaná objektívnym vývojom a udalosťami spojenými s rómskou minoritou v čase, v ktorom prebiehal zber údajov. Odráža sa v nej však aj (subjektívny) prístup novinárov daného média k rómskej problematike. Inak by boli zmeny v štruktúre informácií identické vo všetkých sledovaných médiách. (Benkovič, 2002, str. 17)

V oboch elektronických médiách poklesol v období marec až december 2001 podiel informácií týkajúcich sa sociálnej sféry a verejnej a politickej sféry. V televízii Markíza mierne klesol aj podiel informácií o ľudských a občianskych právach, zatiaľ čo v STV podiel tejto témy mierne vzrástol. Podiel kriminality Rómov na celkovej štruktúre informácií prezentovaných o tejto minorite v Markíze stúpol roku 2001 výraznejšie ako v STV, kde bol posun v tejto oblasti minimálny. V porovnaní s STV, ale aj so všetkými ostatnými médiami, je pre televíziu Markíza charakteristický relatívne nevýrazný pokles podielu informácií o sociálno-psychologických charakteristikách príslušníkov rómskej minority. Aj vývoj v oblasti témy vzdelanie a kultúra je v prípade Markízy opačný ako v STV. (Benkovič, 2002, str. 20).

Z 1304 jednotiek informácií, zachytených a spracovaných v období marec – december 2001, bola veľká väčšina – až 84 % neutrálnych, to znamená, že popisovali javy týkajúce rómskej minority bez toho, aby príjemcov informácie priamo ovplyvňovali negatívnymi alebo pozitívnymi emóciami. Negatívny náboj obsahovalo 14 % jednotiek informácií a iba 2 % z celého súboru zachytených informácií nieslo pozitívny emociálny náboj. Neutrálne a pozitívne vyznenie informácií sa najčastejšie spájalo s témami ako sú rómsky folklór, jazyk, cirkevné a mediálne aktivity atp. Negatívne vyznenie informácií sa prioritne viazalo na dva tematické okruhy – sociálno - psychologické vlastnosti pripisované Rómom a na kriminalitu. Ak sa na produkciu jednotlivých monitorovaných médií pozrieme optikou vyznenia (negatívne, neutrálne, pozitívne), potom najvyšší podiel negatívnych informácií mal z tlačených médií Nový čas (22,4 %) a z elektronických médií TV Markíza (19,6 %). Tieto zistenia dokumentujú, že v súvislosti s problematikou rómskej minority bolo publikovaných relatívne málo analytických informácií, t.j. informácií, v ktorých mediovaná správa prezentuje okrem popisu samotného problému aj jeho príčiny a následky, prípadne rozoberá navrhované alternatívy riešenia. Pomer deskriptívnych a analytických informácií bol v celom sledovanom súbore 85 % ku 14,4 %. (Benkovič, 2002, str. 20)

Pri monitorovaní obrazu Rómov v médiách autori o.i. identifikovali dva negatívne a zároveň široko rozšírené spôsoby prezentovania Rómov. V prvom prípade ide o zdôrazňovanie etnickej príslušnosti v prípadoch, ktoré samé osebe pôsobia negatívne (kriminalita, sociálne dávky) a ktoré je pre toto etnikum na Slovensku špecifické. Nevyskytol sa prípad, že by bola pri obvinení zo spáchania nejakého trestného činu uvádzaná národnostná (etnická) príslušnosť občana Slovenskej republiky iná ako rómska. Bežne používané bolo tiež zovšeobecňovanie, keď autori článkov nedostatočne rozlišovali, resp. vôbec nerozlišovali správanie sa konkrétneho jedinca a celej etnickej society. Informácia potom vyznievala, akoby daný vzorec správania bol charakteristický pre celé rómske etnikum. (Benkovič, 2002, str. 23) Prístup médií smerom k Rómom spoluvytvára realitu postoja spoločnosti voči Rómom a zároveň sa tento postoj majoritnej komunity odráža v spôsobe a obsahovom zameraní médií, ako informujú o problémoch Rómov. Mediálny obraz Rómov je v porovnaní s ostatnými národnostnými menšinami žijúcimi na Slovensku špecifický, rovnako ako je špecifické postavenie rómskej národnostnej menšiny v našej spoločnosti. V rovine médií sa to týka predovšetkým spôsobu informovania o tzv. „rómskej kriminalite“, sociálnych problémoch Rómov a ich etnických charakteristík. (Benkovič, 2002, str. 45) Prevažne negatívne postoje k Rómom, ktoré sú vlastné veľkej časti majoritnej populácie, sa prejavujú v situáciách, keď niektoré podnety v súvislosti s Rómami (napr. informácie o zneužívaní sociálnej pomoci štátu počas povodní, alebo zavedenie víz pre SR v dôsledku emigrácie Rómov a pod.) vyprovokujú inak vyvážene píšucich novinárov (obvykle sa snažiacich prezentovať mediovaný problém aj z pohľadu Rómov) a časť politickej elity, ktorá má imidž tolerantnosti voči rómskej minorite, k spontánnemu vyventilovaniu kritiky na adresu Rómov. Ich kritika potom často obsahuje väčšinu stereotypov, predsudkov a zovšeobecnení, ktoré sú znakmi netolerancie a rasizmu. Ako príklad možno uviesť výroky podpredsedu vlády SR zodpovedného za problematiku ľudských práv a národnostných menším P. Csákyho, ktorý v súvislosti s emigráciou určitých skupín slovenských Rómov verejne prezentoval pojem „rómsky etnoturizmus“. Do podobnej kategórie spadá aj reakcia ministra spravodlivosti SR J. Čarnogurského v súvislosti so zisťovaním počtu „rómskych väzňov“ v slovenských nápravnovýchovných ústavoch, ktorý na otázku podľa akých kritérií sa v danej situácii zisťuje kto je a kto nie je Róm odpovedal: „To vám neviem povedať, ale ubezpečujem vás, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže vedia odhadnúť, kto je Róm a kto nie. Je možné, že nejaká minimálna štatistická chyba, ktorá nehrá úlohu, tam môže byť.“ (SME, 4. 8.2000, čl. Strážna služby spočítala Rómov vo väzniciach) Tieto príklady ukazujú prostredníctvom tolerancie „osvietenejšej“ časti súčasnej slovenskej elity, aká hlboká je v skutočnosti miera predsudkov voči Rómom a ako málo stačí, aby sa zotrel rozdiel medzi postojmi radikálne negatívne naladenej časti verejnosti voči Rómom a umiernenými predstaviteľmi majority. (Benkovič, 2002, str. 48 - 49)

Na základe záveru, že mediálny obraz Rómov je súčasťou širšieho majoritného postoja voči rómskej komunite, sa autori domnievajú, že vzhľadom na reálnosť vyostrenia vzťahov Rómov a majority je možné predikovať zhoršenie vývoja obsahových parametrov obrazu Rómov v slovenských médiách. Validitu ich tvrdenia indikuje aj spôsob a intenzita mediálnej prezentácie problémov emigrácie Rómov. Emigrácia nie je určujúca pre reálnu situáciu Rómov u nás a nemá ani relevantné dopady na sociálno-ekonomickú pozíciu rómskej minority, a to aj vzhľadom na relatívne zanedbateľný počet emigrujúcich v porovnaní s celkovým počtom Rómov žijúcich na Slovensku. Na daný problém je však mimoriadne citlivá veľká časť ostatných obyvateľov Slovenska. Vo všeobecnosti to znamená, že spôsob medializácie rôznych skutočností týkajúcich sa rómskej minority, záleží predovšetkým od toho, ako je na daný problém senzibilná majorita. (Benkovič, 2002, str. 49)

V roku 2001 v porovnaní s obdobím 1998/1999 zaznamenali autori projektu vo všetkých monitorovaných médiách nárast počtu informácií týkajúcich sa rómskej problematiky. Spomínaný nárast je zreteľný napriek tomu, že dáta z projektu „Media monitoring“ obsahujú len 10 mesiacov, pričom dáta z predchádzajúceho projektu zahrňujú časové obdobie 12 mesiacov. Napríklad televízia Markíza priniesla v čase od 1. júna 1998 do 31. mája 1999 (12 mesiacov) vo svojej hlavnej spravodajskej relácii celkovo 58 príspevkov o Rómoch. V období marec – december 2001 (10 mesiacov) to už bolo 102 takýchto správ, čo predstavuje skoro dvojnásobný nárast informácií, v ktorých figurovali Rómovia. Signalizuje to rastúci záujem mienkotvorných médií o rómsku minoritu a témy s ňou spojené. Majoritný poslucháč alebo divák je teda zo strany médií vystavený zvyšujúcemu sa toku informácií o Rómoch. (Benkovič, 2002, str. 49)

V procese realizácie obsahovej analýzy vybraných slovenských médií sa autori oboch projektov prostredníctvom identifikácie manifestných obsahov kódovacích jednotiek, ich štatistického spracovania a vyhodnotenia pokúsili konkretizovať obraz rómskej minority v SR, tak ako ho prezentovali v rokoch 1998 - 1999 a v roku 2001 vybrané printové a elektronické média. Skúmaním odkryli viaceré latentné parametre vzťahu majoritnej society k rómskej minorite. Potvrdila sa ťažisková výskumná hypotéza oboch projektov, že obraz rómskeho etnika v slovenských médiách je prezentovaný z pohľadu majoritnej spoločnosti, ktorej sú média súčasťou. Obraz rómskeho etnika sa vyznačuje latentnými prejavmi rasizmu a intolerancie vlastnej majoritnej spoločnosti. Média samotné si nimi prezentované predsudky a stereotypy vo vzťahu k Rómom neuvedomujú a nepokladajú ich za rasizmus. (Benkovič, 2002, str. 45)

[1] ˇUdaje pochádzajú z výsledkov projektu Media monitoring (od 1. marca do 31. decembra 2001). Niektoré zistenia z projektu Obraz Rómov vo vybraných masmédiách (bol realizovaný v čase od 1.júna 1998 až 31.mája 1999) sú použité pre komparáciu.

 
 


Archív

Kalendár
<< 08 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 19403
Mesiac: 3265
Deň: 102