Choď na obsah Choď na menu
 


RÓMOVIA V MÉDIÁCH - 7. ČASŤ

7. MONITOR PRINTOVÝCH MÉDIÍ.

Migrácia Rómov do niektorých krajín Európskej únie sa v posledných štyroch – piatich rokoch stala jednou z hlavných politických tém na Slovensku. Opatrenia dotknutých krajín EÚ v podobe zavádzania víz pre občanov Slovenskej republiky znamenalo zvýšenie záujmu slovenskej spoločnosti o tému „Rómovia“, a to nielen z aspektu otázok, konkrétne sa dotýkajúcich migrácie, ale aj ďalších problémov (ľudské a občianske práva, sociálne otázky, vzdelávanie, spôsob života, kriminalita). Odrazilo sa to aj v médiách.

V roku 1999 autori Vašečka a Pinterová v práci Monitoring problematiky migrácie Rómov do krajín EÚ v profilujúcich slovenských denníkoch (január 1999 – apríl 2000) analyzovali monitorovanie problematiky migrácie Rómov v troch denníkoch – Slovenská Republika, SME a Pravda. Uvedené periodiká boli relevantné z hľadiska svojho významu a postavenia na mediálnom trhu, patrili medzi najčítanejšie a rozsahom pokrytia témy Rómovia patria k dominujúcim médiám na Slovensku. Významné miesto z pohľadu vplyvu na čitateľov pri prezentovaní problematiky migrácie Rómov mali aj regionálne periodika Prešovský večerník, Prešovský denník, Korzár a Košický večer, pretože tieto otázky sú prioritne aktuálne práve na východnom Slovensku.

Postoje jednotlivých médií boli diferencované podľa politickej orientácie, socio-profesnej pozícii čitateľov, resp. aj etnickej príslušnosti. Zvýšila sa frekvencia správ o migrácii Rómov i Rómoch všeobecne. Možno konštatovať, že problematika migrácie nepriamo ovplyvnila záujem médií aj o ostatné témy, najmä tzv. problematické (sociálne otázky, kriminalita, demografické údaje, rôzne kauzy). V súvislosti s migráciou majorita zdôrazňuje, že má ekonomické príčiny; hovorí sa o „etnoturistike“ Rómov. Na druhej strane Rómovia za príčinu svojho odchodu do zahraničia označujú rasovú diskrimináciu. Ale ani predstavitelia Rómov nie sú v názoroch na príčiny migrácie jednotní. Liberálne média poukazujú na znevýhodňovanie strednej vrstvy Rómov ako jednej z možných príčin migrácie Rómov. Najmä po roku 1998 sú Rómovia vo väčšine médií zobrazovaní inak, ako ostatné národnostné menšiny. Sú nepriamo označovaní za problémovú skupinu. K ostatným menšinám je evidentná väčšia tolerancia a empatia. Z tlačených médií iba denník SME sa snaží o podrobnejšie analýzy, ide hlbšie a odbornejšie do problémov, venuje im viac priestoru, venuje sa háklivým témam ako je diskriminácia Rómov, prejavy latentného rasizmu. Migráciu vníma nielen ako problém sociálny, ale pre majoritu aj ako morálny a civilizačný. Analyzuje príčiny aj z aspektu ľudských práv, diskriminácie a rasizmu. Poskytuje priestor aj názorom Rómov a rómskych komunít. Denník Pravda sa snaží prezentovať rómsky problém ako sociálny, migráciu prezentuje najmä z hľadiska negatívnych dopadov na SR. Denník Slovenská Republika prezentoval migráciu ako sociálny problém neprispôsobivej časti populácie, obhajoval represívne postupy moci, snažil sa o spochybňovanie prejavov diskriminácie Rómov a svojim čitateľov predkladal mýtus o nadštandartných právach Rómov. Rozdiely sú aj z hľadiska frekvenčnosti informácií v jednotlivých médiách. SME sa problematike snaží venovať systematicky a dlhodobo, Pravda a Slovenská Republika kampaňovito – v období, keď migrácia vrcholila (leto 1999 Fínsko, zima 2000 Belgicko). (Podrobnejšie Vašečka, Pinterová, 2000, grafy na str. 10-11).

Vo všeobecnosti v médiách všeobecne, a teda aj v monitorovaných troch denníkoch, v problematike migrácie prevládalo čierno-biele videnie, chýbalo viac analytických pohľadov. Informácie v podstate utvrdzujú stereotyp majority, že migrácia Rómov je ekonomickou turistikou. Všetky denníky ako hlavnú príčinu vidia ekonomické dôvody. Slovenská Republika dokonca prezentovala názory o „komplote“ proti SR, ktorý ohrozuje jej vstup do EÚ, SME a Pravda písali tiež o podozreniach o organizovaní migrácie. Relevantné k štýlu a forme prezentácie problematiky v monitorovaných médiách je aj jazyk, ktoré médiá používajú. Slovenská Republika používala expresívny jazyk, jednoduchý štýl, Pravda a SME neuverejňujú expresívne výrazy. Aj napriek tomu, že denníky Pravda a SME sa snažili používať neutrálne pomenovania („odchody Rómov“, „migrácia Rómov“, „emigrácia Rómov“), všetky denníky používali aj výrazy emotívne podfarbené, ktoré do istej miery hodnotia migráciu (rómsky exodus, organizovaný odchod Rómov, azylové dobrodružstvo). A Slovenská republika používala aj dehonestujúce výrazy (konšpirácia Rómov, rómska etnoturistika,  „idú k fjordom“, „Rómovia na prieskumoch“).

Pri celkovom hodnotení danej problematiky v monitorovaných médiách možno konštatovať, že informácie v denníkoch boli obsahovo zamerané na niekoľko základných okruhov:

  1. Analýza dôvodov migrácie – posudzovanie sociálnej situácie Rómov, rasizmus a diskriminácia Rómov, popieranie príčin migrácie (úžera, komerčná činnosť, zneužívanie azylu), reakcie slovenských politikov a rómskych predstaviteľov a návrhy na riešenie migrácie i rómskej problematiky všeobecne.
  2. Reakcie „západu“ na migráciu – cieľových krajín migrácie Rómov, EÚ ako celku, preklady článkov zo zahraničnej tlače, výzvy predstaviteľov cieľových krajín.
  3. Reakcie slovenskej administratívy (vlády, aktivity SIS v problematike migrácie, analýzy návrhov na riešenie sociálneho postavenia Rómov.
  4. Informatívne články o počtoch Rómov žiadajúcich o azyl, reportáže o živote Rómov v krajinách migrácie, o spôsoboch odchodu do zahraničia.
  5. Problematika víz, ich zavádzania, resp. rušenia.
  6. Vplyv migrácie na integračné snahy SR do EÚ. (Vašečka, Pinterová, 2000)

 

 

 
 


Archív

Kalendár
<< 12 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 30382
Mesiac: 3553
Deň: 101