Choď na obsah Choď na menu
 


CVIČEBNICA LITERÁRNEJ VÝCHOVY. UKÁŽKA 11

          HRAJME SA NA SPISOVATEĽA

                     Ukážka: Interpretácia obsahu

 

ROZPRÁVKA O SINDIBÁDOVI NÁMORNÍKOVI

Za vlády kniežaťa Haruna Al-Rašida žil v Bagdade chudobný mládenec, ktorý si tvrdo zarábal na živobytie. Raz zastal pri kamennej lavici pred domom boháča, že si odpočinie. Vtom zacítil vôňu dobrých jedál a začul ľúbeznú melódiu. Podišiel k záhrade a uvidel nesmiernu nádheru a prepych. Skormútene si vzdychol a rozmýšľal nad čudnými poriadkami sveta. Žijú v ňom mocní a ponížení, bedári a králi, jeden na vrchole šťastia a druhý zgniavený osudom až do prachu zeme. Zo srdca mu vyvreli tieto verše:

"Každý tvor na zemi z lásky sa zrodí

- ja, nosič úbohý, tak ako kráľ -

jeden však stále sa v hojnosti brodí.

A druhý nevdojak, sluhom sa stal.

Bremä ma deň čo deň čoraz viac dolie

a čoraz slanší mám na čele pot.

Navždy som bedárom? Kto mi to povie?

Naveky v ceste mi bude stáť plot?"

Vtom sa na paláci otvorila brána.

"Môj pán ťa pozýva do svojho domu," oslovil nosiča sluha.

Mládenec vošiel do krásnej hodovnej siene. Pán domu sa mu prihovoril: "Vitaj, chlapče! Sadni si medzi nás a ponúkni sa všetkým." Mládenec sa uklonil a sadol si. Pán domu sa spýtal: "Ako sa voláš a čím sa živíš?"

"Moje meno je Sindibád, no v meste ma každý volá Sindibád Nosič, lebo nosievam na hlave ťažké bremená."

"Aj ja sa volám Sindibád," riekol pán domu. "Počul som tvoje verše a veľmi sa mi páčili. Bol by som rád, keby si mi ich povedal ešte raz."

Sindibád Nosič predniesol báseň a o chvíľu sa spolu s ostatnými započúval do podivuhodných príbehov svojho hostiteľa.

 

ROZPRÁVANIE O PRVEJ CESTE

- Môj otec bol bohatý a vážený človek. Majetok nestihol užiť, lebo zomrel. Osirel som ako chlapec, a tak ma každý iba obtiahol. Keď som bol skoro na dne, rozhodol som sa vydať sa na cesty.

Nakúpil som si tovar a onedlho som sa plavil morom. Jedného dňa sme pristáli na utešenom mieste. Kupci a námorníci vystúpili na breh, rozkladali si ohníky, varili si, prali, jedli a prechádzali sa. Kapitán zrazu skríkol: "Chytro všetci na loď, lebo zahynieme! Nie sme na ostrove, ale na chrbte obrovskej ryby. Pocítila oheň a pohla sa."

Ozlomkrky sme bežali k lodi. Ja som sa omeškal. Ryba klesala na dno. Zachytil som sa dreveného džberu. Loď sa vzďaľovala mojim očiam. Ostal som sám.

Deň a noc som visel medzi životom a smrťou. Vietor ma prihnal k ostrovu. Vydriapal som sa na súš. Bezvládne som klesol a zamdlel. Neskôr som chcel vstať, nohy mi však vypovedali službu. Vliekol som sa štvornožky a hľadal nejakú obživu. Našiel som ovocie i pitnú vodu. Urobil som si mocnú palicu a chodil po ostrove.

Raz zazriem pri brehu peknú kobylku. Hrabala kopytami a ktosi ju uviazal o strom. Odrazu zastal pri mne urastený chlap a pýtal sa, kto som. Keď som mu porozprával, čo ma stihlo, zavolal ma do svojho príbytku. Bola to neveľká jaskyňa.

"Pane, kto si a čo porábaš na tomto pustom mieste? Čia je tá pekná kobylka a prečo je uviazaná o strom?"

Neznámy odvetil: "Som koniar kráľa Mihrdžána. Je nás tu niekoľko - každý má na starosti jednu kobylku. Keď ju zacíti morský kôň, vyjde na breh, oplodní ju a potom vábi so sebou do mora. Kobylky ale nemôžu, lebo ich uväzujeme. Ostatné ľahko uhádneš aj sám."

Vrúcne som sa koniarovi poďakoval. Zaviedol ma ku kráľovi, ktorého som prosil o pomoc. Kráľ ma ustanovil za správcu prístavu. V prístave som čakal na každú novú loď a spytoval sa kupcov i námorníkov, či nepoznajú Bagdad. Moje rodné mesto zatiaľ nik nepoznal.

Raz zakotvila v prístave veľká kupecká loď. Keď som sa opýtal, či povynášali všetko, kapitán povedal: "Sú tam debny istého kupca z Bagdadu, ten sa však utopil. Len čo jeho tovar predáme, odovzdáme peniaze príbuzným."

Hľadel som na kapitána a nevládal som nič povedať. Napokon som sa spýtal: "Ako sa volal ten človek?"

"Sindibád Námorník," odvetil kapitán.

"Ja som Sindibád Námorník!" zvolal som. Rozprával som, ako som sa zachránil. Kapitán nedôverčivo krútil hlavou. Neveril mi. Preto som začal podrobne rozprávať, ako sme sa v Bagdade nalodili, aký tovar som viezol, čo sme cestou prežili a o čom sme sa zhovárali. Presvedčil som námorníkov, že vravím čistú pravdu.

Druhovia povynášali môj tovar na breh. Vybral som z neho skvostné šperky a s vďakou som ich niesol ako dar kráľovi Mihrdžánovi. Do Bagdadu som sa vrátil ako zámožný človek.

Nuž takto sa skončila moja prvá cesta morom.

 

Úlohy:

1. Predstav si, že by námorník Sindibád rozprával ďalší príbeh. Jeho dej by sa odohrával v dnešných časoch v meste alebo obci, kde žiješ.

2. Pokús sa počas piatich minút pred triedou porozprávať, čo Sindibád zažil.

 

Reklamné tamtamy

Zahrajte sa na tvorcov reklamy.

           Utvorte reklamu:

a) kreslenú - na tému rýchly cap - podľa rozprávky Zázračný cap

b) slovnú - na tému vyriešenie problémov krádeží - podľa rozprávky Prorok Rak

c) divadelno-televíznu - na tému škodlivosť alkoholu - podľa rozprávky O človeku, ktorý nikdy nezhrešil

 

 
 



Štatistiky

Online: 2
Celkom: 92740
Mesiac: 5308
Deň: 179