Choď na obsah Choď na menu

handlova---pohl--ad00001.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HANDLOVÁ

 

CANGÁROVCI V HANDLOVEJ

 

Rod Cangárovcov prišiel do Handlovej približne v roku 1910, keď sa v regióne začali otvárať nové bane na hnedé uhlie.

Podľa spomienok Anny Cangárovej (nar) (vyd. Tomkovej), sestry Jána Cangára – môjho starého otca, ju tam vraj doniesli ako trojmesačné dieťa.

Rodiny sa presúvali vlakmi do Hronskej Dúbravy a odtiaľ peši do Handlovej, pričom si všetok majetok niesli na chrbtoch.

V Handlovej sa usadili, pretože ťažba poskytovala stálu prácu a istotu zárobku.

 

handlova-------ban--a-pohl--ad-2.jpg

POHĽAD NA BAŇU

ban--a-chod.jpg

VCHOD DO BANE

 

 

Všetci muži z rodu pracovali ako baníci.

Môj starý otec Ján Cangár pochádzal z rodiny, ktorá mala deväť detí – všetky sa narodili v Sirku.

Mal dvoch bratov s rovnakým menom Pavol (nar) – jeden zomrel krátko po narodení, ďalší sa narodil o rok neskôr, a tak mu Dali znova meno Pavol.

Najstaršia z detí, Judita Cangárová (nar. 1891 - ), sa vydala za meno Oravca a bývala priamo v Handlovej.

Podľa rodinných spomienok išlo o drobnú, milú ženičku, jej manžel bol vysoký, statný muž – nemali deti. Poznal som ju aj ja, bývalý na dolnom konci Handlovej a s mojím otcom sme k nej často chodili.

Rodina sa vzájomne podporovala, a práve táto „tetka Oravcová“ bola akýmsi spojivom medzi starou gemerskou vetvou a novým domovom na Hornej N

itre.

handlova---mesto-23.jpg

HANDLOVÁ – NÁMESTIE

handlova--1-stara---kolo--nia.jpg

STARÁ KOLÓNIA

z--eleznic--na---trat---do-hornej-s--tubni.jpg

VIADUKT

 

 

 

Cangárovci a Tonkovci

v Handlovej okolo roku 1934

canga--rovcii-1934.jpeg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cangárovci a Tomkovci v Handlovej v roku 1934:

 

1 – môj otec Ján Cangár (1.1.1921 – 16.1.1996) 

2 - Anna, jeho staršia sestra, (1919 –  1993)

3,4,5 - bratia Laco (1924 – 1968? , Tóno(1928 - >), Paľo (1929 -2011)

6 - ich otec Ján (môj starý otec) 1985 1965)

 7 - jeho žena Františka, rodená Prislanová, (moja stará mama, 1988 1- 1972)

8 - tetka Judita Oravcová (1909 – 1986), najstaršia zo súrodencov môjho starého otca

9 - jej muž Ján Oravec (1899 – 1986)

Tetku oravcovú a jej manžela som poznal osobne, s mojím otcom sme ich aj navštevovali. Bývali vHandlovej na dolnom konci.

10 – Anna  (1910 – 27), najmladšia sestra môjho starého otca,. Od Judity, ktorá sa o ňu starala, bola mladšia o 20 rokov.

Na fotografii sú aj ďalší súrodenci starého otcaďalej Tomkovci, príbuzní Anny. Fotografiu urobil samospúšťou (11) Ján Tomka (1901 - 1945) manžel Anny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HISTÓRIA MESTA HANDLOVÁ

 

handlova---mesto2.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Obdobie pred objavením uhlia

 

Územie dnešnej Handlovej bolo osídlené už v stredoveku.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1376, keď sa spomína ako Horná Lehota. Táto časť je aj dnes súčasťou Handlovej, leží na jej hornom konci na ceste Handlovej do žiaru nad Hronom.

Oblasť patrila do panstva Bojníc a obyvatelia sa živili pastierstvom, poľnohospodárstvom a drevorubačstvom.

V 18. storočí bola Handlová malá horská dedina, ktorú obklopovali rozsiahle lesy patriace panstvu Bojnice.

 

viadukt-do-prievidze.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

VIADUKT ŽELEZNIČNEJ TRATE Z HANDLOVEJJ DO PRIEVIDZE. PRVÝ VLAK PREŠIEL PO NEJ 15. JANUÁRA 2013

 

2. Obdobie od objavenia uhlia do roku 1918

 

handlova-------ban--a-pohl--ad-3.jpg

 

 

 

 

 

 

Prvé zmienky o nálezoch uhlia v okolí pochádzajú z druhej polovice 18. storočia,

keď sa uhlie ťažilo pre potreby Bojnického zámku.

Organizovaná ťažba však vznikla až v roku 1909, keď bol založený banský ťažobný závod.

Do Handlovej začali prichádzať baníci rôznych národností – Slováci, Nemci, Maďari, Poliaci a Rusíni.

Mesto sa rýchlo rozrastalo, vznikali nové domy, ulice, školy, obchody a banské kolónie.

Handlová sa postupne stala jedným z hlavných centier ťažby hnedého uhlia v Rakúsko-Uhorsku.

 

z--eleznic--na---trat---do-hornej-s--tubni.jpg

 

 

 

 

ŽELEZNIČNÁ TRAŤ DO HORNEJ ŠTUBNE

 

3. Obdobie od roku 1918 do roku 1946

 

Po vzniku Československej republiky (1918) sa Handlová stala dôležitým priemyselným mestom Hornonitrianskeho regiónu.

Bane boli modernizované, ťažba sa rozširovala, a zároveň sa zlepšovali sociálne podmienky baníkov.

Vznikali robotnícke kolónie, spolky, banícke školy, kultúrne domy a chorobné pokladnice.

Počas druhej svetovej vojny bola časť ťažby riadená nemeckou správou, ale väčšina baníkov zostala verná a po roku 1945 sa zapojila do obnovy baní.

 

 

zhromaz--denie-v-handlovej.jpg

 

 

 

 

 

 

 

ZHROMAŽDENIE BANÍKOV

 

Bombardovanie Handlovej a jej oslobodenie

 

26. marca 1945 bola Handlová bombardovaná a priamy zásah dostal aj kostol sv. Kataríny na námestí, z ktorého zostala neporušená len veža.  

 

ostol-zru--canina1-3.jpg

„Krátko pred Veľkou nocou sa ZHROMAŽDENIE BANÍKOV bani stalo nešťastie. Pri rozsiahlom požiari prišlo počas dňa o život šesť baníkov. V sobotu boli pochovaný a v pondelok mala byť omša za zomrelých. Ja som tam išiel tiež a stál som hore pri organe. Hlavný oltár stál uprostred kostola pod zachovanou klenbou. K omši za zomrelých sa zišlo veľa veriacich, na organovej plošine stálo kunešovské dievča z Kolónie; väčšina mŕtvych baníkov pochádzala z jej obce. Krátko pred premenou sa ozvala detonácia. Hneď za tým, ale bližšie sme počuli buchnutie a puknutie.

 

 

 

 

kost2-2.jpg kostol-zadna---c--ast--4-2.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

arár zodvihol hlavu a počúval. Na to zobral sviatosti a odišiel rýchlymi krokmi do sakristie. Aj veriaci sa snažili čo najrýchlejšie opustiť kostol. Organista (kantor) Paull zavrel organ a hľadal spolu s nami ochranu vo vežovej izbietke nachádzajúcej sa za organom. Tejto omše sa v tichej modlitbe pri vedľajšom oltári zúčastnil aj slovenský kaplán (Š. Bičánik). Zdržiaval sa ešte pri oltári, keď na južnú strechu spadla bomba a explodovala. My sme sa tlačili v rohu izbietky a vstali sme až keď sa buchot utíšil. Pred nami sa otvorila diera a po organe nebolo ani stopy. Zo spodku sa k nám predral tichý vzlykot. Tmavé oblaky prachu sa prevaľovali cez rozvalenú strechu kostola. Cez trosky sme sa dostali dole, aby sme pomohli nariekajúcemu. Aký hrozný obraz! Slovenský kaplán ležal pod kamennými úlomkami a nejavil známky života. Ešte kým sme stihli odvaliť jeden trám, sklonila sa hlava umierajúceho k večnému spánku.“ (výpoveď neznámeho očitého svedka).

 

 

vnu--tro-zbombardovane---ho-kostola.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

3. apríla 1945 okolo piatej hodiny poobede Handlová bola v rukách sovietskych vojsk.

 

Po roku 1945 väčšina baníkov zostala verná mestu a zapojila sa do obnovy baní.

 

V roku 1946, keď som sa narodil, bola Handlová už moderné priemyselné mesto,v ktorom sa stretávala banícka tradícia s novou érou povojnového rozvoja.

 

 

 

park.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Záver

 

  Cangárovcov v Handlovej je súčasťou širšieho príbehu baníctva na Slovensku. Z malej gemerskej obce Sirk sa rod presunul na Hornú Nitru, kde sa spojila práca, rodina a tradícia. Handlová sa pre Cangárovcov stala novým domovom, v ktorom sa zrodili ďalšie generácie – a s nimi aj spomienky, ktoré pretrvávajú dodnes.

 

 

 handlova---pohl--ad00002.jpg

 

 

 

 

 

 

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 3
Celkom: 497604
Mesiac: 9323
Deň: 335