PÔVOD PRIEZVISKA CANGÁR

Priezvisko Cangár patrí medzi staré slovenské mená, ktoré sa viažu k remeselným a baníckym povolaniam.

Najstaršie písomné doklady pochádzajú z rokov 1551 (obec Mokrá Lúka) a 1605 (obec Sirk), kde sa uvádza pôvodná forma Czangar.

Tieto pramene naznačujú, že meno bolo rozšírené v Gemerskej oblasti – v prostredí baníkov, hutníkov a železiarov.

Pravdepodobnejší pôvod – hutnícky

Slová „canga“ a „cangár“ sa vyskytujú v staršej hutníckej terminológii.

„Canga“ označovala kus železa naraz vypustený z huty (t. j. ingot)

a „cangár“ označoval hutníka alebo taviča, teda človeka, ktorý pracoval pri peci.

Tieto slová sa uvádzajú v Historickom slovníku slovenského jazyka aj v modlitebnej knižke Martina Laučeka z roku 1776, určenej baníkom a hutníkom na Gemeri.

Priezvisko teda pravdepodobne vzniklo ako označenie povolania – podobne ako mená Furman, Kováč, Šuster či Kramár.

 Alternatívny pôvod – turecká hypotéza

Menej pravdepodobnou, no zaujímavou možnosťou je, že meno Cangár

(v medzinárodnej forme Cangar či Çangar) môže mať súvis s Tureckom.

V Turecku sa toto priezvisko vyskytuje pomerne často – najmä v oblastiach İzmir, Istanbul a Antalya.

Je preto možné, že počas osmanskej okupácie Uhorska (16.–17. storočie) sa na územie Horného Uhorska dostali jednotlivci alebo rodiny s podobným menom, ktoré sa postupne počeštilo a prijalo slovenskú výslovnosť.

Historické doklady takýto pôvod zatiaľ nepotvrdzujú, preto sa táto hypotéza hodnotí ako menej pravdepodobná,

hoci nie úplne vylúčená.

 Záver

Priezvisko Cangár je úzko späté s banícko-hutníckou tradíciou Gemera.

Jeho nositelia sa podieľali na rozvoji železiarskeho a baníckeho priemyslu,

a meno sa zachovalo dodnes ako pripomienka tohto remeselného dedičstva.

Turecký pôvod zostáva alternatívnou, zaujímavou, no nepotvrdenou vetvou výkladu.

ENCYKLOPÉDIA MIEN

Štatistiky, význam, anagramy, slávne osobnosti, rýmy

Štatistiky a význam mena Cangar

Nemáme žiadne záznamy o tom, že by sa Cangar používal ako krstné meno. Priezvisko Cangar sa používa najmenej 15-krát v najmenej 5 krajinách.

POUŽÍVANIE MENÁ CANGÁR – CANGAR

ZAUJÍMAVOSTI

Canar obrátene je Ragnac

Meno obsahuje 6 písmen - 33,33 % samohlások a 66,67 % spoluhlások.

Anagramy: Raganc Ncaagr Cnaarg Ancarg

Chybné pravopisy: Congar Cangal Cangarr Cangara Cnagar Cangra Canagr

Rýmy: hangar Bulgar Edgar Elgar Hagar Hrothgar pokojnejší bombardér nečestný medený golier

Význam tohto mena nie je známy.

Poznámka J.C. Ako som vyššie uviedol, pôvod mená je známy súvisí s výkonom povolaa hutníka.

OBEC SIRK

Obec Sirk je stará banícka obec ležiaca v okrese Revúca na úpätí Železníka.

Jej história siaha do 14. storočia – v roku 1350 sa spomína ako Zirk.

Poloha medzi lesmi, bohaté ložiská železnej rudy a dostupné vodné zdroje

predurčili územie na rozvoj baníctva a hutníctva.

Stredovek a husitské obdobie

V 15. storočí sa v okolí Sirku usadili husitské vojská, ktoré ovládli Muránsky hrad  a vytvorili v regióne vlastné cirkevné a kultúrne zázemie.

Z tohto obdobia pochádza aj tradícia, že v Sirku existoval husitský kostol.

V roku 1427 vlastnili územie pod Železníkom Bebekovci – významný šľachtický rod.

Turecké vpády a majetkové zmeny

Roky 1555–1566 priniesli spustošenie obce počas tureckých vpádov.

Neskôr sa Sirk dostal do vlastníctva rodov Rothtalovcov, Széchyovcov a Wesselényiovcov,

ktorí podporovali rozvoj baníctva.

V 17. a 18. storočí sa v obci začali budovať nové železiarske prevádzky – hámre, huty a pražiace pece.

Rozmach baníctva v 18. a 19. storočí

V 18. storočí bol v Sirku postavený evanjelický kostol (1785) a škola.

Ťažba železnej rudy sa postupne rozšírila aj do okolitých lokalít – Červeňany, Rákošská Baňa, Železník.

V druhej polovici 19. storočia sa budovali lanovky a úzkokoľajné železnice, ktoré spájali bane s hutami.

Známa bola lanovka zo Sirku do Likiera, postavená Rimamuránsko-šalgótarjánskou železiarskou spoločnosťou.

STANICA LANOVKY

VÝHREVŇA

STANICA LANOVKY                           VÝHREVŇA

20. storočie – magnezit, štrajky a zánik ťažby

V Sirku sa v roku 1904 objavilo ložisko magnezitu, ktoré sa začalo ťažiť od roku 1910.

Po prvej svetovej vojne nastal rozvoj baníckeho sídliska a výstavba nových domov.

 V roku 1945 boli bane znárodnené a začlenené do národných podnikov.

Ťažba železnej rudy bola definitívne ukončená v roku 1965.

Baníci boli následne presunutí do závodov v Jelšave a Lubeníku.

MIESTO NA CHLADENIE NÁPOJOV

Záver

Sirk patrí k významným baníckym centrám Gemera.

Jeho história je spätá s prácou baníkov, hutníkov a s rozvojom technických pamiatok,

ktoré dodnes pripomínajú bohatú priemyselnú minulosť obce.

Rod Cangárovcov má v tejto histórii svoje pevné miesto.