Choď na obsah Choď na menu
 


Koncepcia vyučovania slovenského jazyka a literatúry na základných a stredných školách

Z hľadiska obsahu vyučovania predmetu slovenský jazyk a literárna výchova sa slovenský jazyk nestáva tým, čím by mal byť - komunikačným prostriedkom. Vyučovanie nie je príťažlivé, osnovy preferujú gramatickú a syntaktickú stránku, úroveň jazykovej výchovy ustrnula v opisnej gramatike, v nadbytočnej klasifikácii a triedení jazykových javov, často nepodstatných pre výcvik praktickej jazykovej komunikácie žiakov. Viac sa prezentuje teória, drilujú sa poučky, ale žiaci sa neučia správne a spisovne komunikovať. Ide to na úkor kvality jazyka, čo sa prejavuje v praxi, keď značná časť populácie nevie spisovne komunikovať, alebo nevie komunikovať vôbec.

Nevhodným spôsobom sa v škole vyučuje aj slohová výchova. Prezentované sú témy, ktoré sú pre deti nezáživné, systém vyučovania slohu nenúti žiakov neustále komunikovať, málo času sa venuje ústnym komunikačným prejavom, úplne absentuje rétorika.

Ešte komplikovanejšia je situácia v literárnej zložke. Vplyv masovej kultúry video a audiotechniky, po roku 1989 aj nebývalý nápor braku vo všetkých formách umenia a kultúry, dehonestuje postavenie literatúry a knihy ako takej. Nevhodný systém vyučovania literárnej výchovy na školách tieto negatíva iba podporuje. Vo vyučovaní literatúry taktiež prevláda množstvo teórie, balastu, literatúra nie je ponímaná ako estetický fenomén, v jej vyučovaní sa málo prezentuje etický aspekt a pozitívne pôsobenie, nereflektuje sa na pozíciu čitateľa a nestavia na jeho záujem. Žiakom sa vnucujú spisovatelia i knihy. Namiesto záujmu sa prejavuje odpor. Neakceptuje sa prítomnosť videokultúry, ktorej negatívne pôsobenie by sa malo eliminovať vhodnou ponukou umelecky akceptovateľnej produkcie filmov. A absolútne je vo vyučovaní literatúry tabuizovaný vplyv populárnej hudby, najmä jej rockovej a beatovej časti. Pritom najmä časť slovenskej hudobnej produkcie priam evokuje využívať texty populárnej hudby na pritiahnutie žiakov k poézii. Vplyvom negatívneho pôsobenia televíznych masmédií a nevhodného systému vyučovania literatúry sa objavuje v poslednom období jeden veľmi vážny problém: oslabujú sa čitateľské schopnosti detí na 1. stupni ZŠ, z časti populácie sa stávajú čitateľskí analfabeti.

Negatívnu úroveň slovenského jazyka a literatúry v spoločnosti i v škole podčiarkujú aj nevhodné didaktické a metodické postupy, zlé osnovy a absolútne nevyhovujúce učebnice a učebné pomôcky.

Ani posledné pokyny Ministerstva školstva, mládeže a športu z roku 1991 neprikročili k radikálnej zmene v prospech komunikačného a integračného prístupu vyučovania slovenského jazyka a literatúry.

O potrebe zásadných a pozitívnych zmien sa po roku 1989 zatiaľ len hovorí. Aktuálnosť úsilia zásadne zmeniť súčasný model vyučovania slovenského jazyka a literatúry na komunikatívno-poznávací a výrazne posilniť estetickú funkciu literárnej výchovy potvrdzujú názory a stanoviská popredných jazykovedcov, literárnovedných odborníkov, metodikov, učiteľov i absolventov škôl (pozri závery celoštátnych konferencií, seminárov, napr. Nitra 1992, 1993, desiatky aktuálnych príspevkov v odbornej tlači i periodikách pre širokú verejnosť, obhájené diplomové, dizertačné a kandidátske práce, ankety a prieskumy na školách). Temer unisono konštatujú, že „...je nevyhnutné v duchu našej novovzniknutej národnej a štátnej situácie zmeniť jestvujúcu koncepciu slovenčiny s osobitným zreteľom na vyučovanie slovenčiny v základnej škole.“(Kačala,J.1992)

Súčasná koncepcia nevyhovuje z viacerých dôvodov:

1. Plnenie základných funkcií jazykového vzdelávania je nerovnomerné a nezodpovedá súčasným požiadavkám spoločnosti.

2. Preferuje sa len jedna podoba národného jazyka - spisovný jazyk - ostatné sú na periférii záujmu.

3. Zo školy sa vytratilo osvojovanie si podôb živej reči v jej základných životných funkciách.

4. V obsahu vyučovania absentujú základy verbálnej a neverbálnej komunikácie a interakcie.

5. Predpísaný obsah a rozsah učiva je predimenzovaný teoretickými poznatkami, ktoré priamo neovplyvňujú kvalitu a kultúru vyjadrovania.

6. Skrátením povinnej školskej dochádzky z 9 na 8 rokov sa zmenilo vyučovanie slovenského jazyka na vyučovanie metajazyka. Chýbajú potrebné hodiny na upevňovanie, precvičovanie a prehlbovanie osvojených a nových poznatkov, temer na každej hodine sa preberá nová informácia o jazyku.

7. Vyučovanie slovenského jazyka nie je vyučovaním v základnom význame, kde by dominovalo poznávanie lexiky národného jazyka, slohový prístup k tvorbe komunikátov a praktická rétorika.

8. Žiak sa učí množstvo poznatkov o jazyku bez toho, že by ich mal (v zjednodušenej podobe) dostatočne zafixované, systémovo usporiadané a vedel tieto poznatky pohotovo konkretizovať pri komunikácii.

9. V jazykových cvičeniach sa väčšinou poznával a precvičoval izolovaný jazykový jav, bez vzájomného osvetlenia hierarchie vzťahov, ktoré jestvujú vo vnútri slova, v rámci syntagmy, vety a nadvetných celkov v texte.

10. Žiaci na I. stupni základnej školy si dostatočne neupevnili potrebné pravidlá ortoepie a ortografie na praktických príkladoch, lebo sa ich učili väčšinou prostredníctvom izolovaných príkladov z učebnice.

11. Nie je vytvorený dostatočný časový priestor a podmienky na zdokonaľovanie techniky čítania a písania žiakov. Preto veľká časť žiakov prechádza na druhý stupeň základnej školy s veľmi slabými alebo nedostatočnými čitateľskými schopnosťami, čo sa v konečnej miera odráža negatívne aj pri schopnosti absorbovať úspešne obsah učiva II. stupňa.

12. Obsah učiva i osnovy literárnej výchovy na základnej škole vytvárajú v značnej miere negatívny vzťah žiakov k čítaniu ako takému a k literatúre vôbec.

13. Štruktúra učiva, tematické celky a výber ukážok literárnych textov vnucuje žiakom predstavy o nezáživnosti a nezaujímavosti literatúry ako druhu umenia a na druhej strane nepriamo dehonestuje vkus a hodnotové kritéria žiakov.

14. Učivo literárnej výchovy je predimenzované množstvom textov, literárnovedných poučiek a mnohokrát ešte aj ideologických nánosov. Neumožňuje žiakom ani učiteľom o literárnom diele premýšľať, diskutovať, prežívať ho.

15. Absencia vhodného a dostatočného prepojenia literárnej výchovy s inými formami umeleckej tvorby, najmä však spojenie s filmovým umením a televíznou tvorbou, sa zvlášť v poslednom období negatívne odráža v širokej verejnosti preferovaním brakovej filmovej a videotvorby.

16. Hodnotenie a klasifikovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra ako jedného predmetu potiera estetickú funkciu literárnej výchovy, degraduje ju mnohokrát do pozície „záchrancu“ alebo „vylepšovateľa“ klasifikácie z predmetu.

17. Nedostatočná komunikatívna úroveň jazykového vyučovania na základnej škole a absencia jazykového vyučovania na strednej škole negatívne ovplyvňuje komunikačnú úroveň i pravopisné a štylistické schopnosti absolventov stredných škôl, čo sa v konečnej miere nepriaznivo odráža aj na slabej úrovni ovládania spisovného jazyka v hovorenej a písanej podobe na vysokých školách a v značnej časti dospelej populácie.

18. Výrazne absentuje tvorba nových, obsahovo i didakticky zaujímavých a podnetných učebníc, ako aj alternatívnych učebných textov, a to ako v jazykovej, tak i v literárnej zložke vyučovania slovenského jazyka a literárnej výchovy.

Preto komisia ŠPÚ pre slovenský jazyk a literatúru na základných a stredných školách pristúpila k vypracovaniu návrhu novej koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry na základných školách. Cieľom tohto návrhu je predložiť učiteľskej aj ostatnej širokej verejnosti systém zásadných a základných zmien vyučovania slovenského jazyka a literatúry.

Podnetom na vypracovanie novej koncepcie boli aj pripomienky učiteľov slovenského jazyka a literatúry:

a) k obsahu predmetu, jeho rozsahu a osnovaniu i časovej dotácii

b) k chápaniu vyučovania predmetu

c) k učebniciam a učebným pomôckam

Tieto poznatky boli získané priamymi rozhovormi s učiteľmi slovenského jazyka a literatúry v rámci diskusií na odborno-metodických seminároch.

Na základe uvedených faktov bol vypracovaný postup, ktorým sa začal riešiť problém vyučovania slovenského jazyka a literatúry komplexne:

1. Vo februári až máji 1993 Ústredné metodické centrum Ministerstva školstva a vedy SR prostredníctvom metodikov Metodických oddelení školských správ požiadalo učiteľov slovenského jazyka a literatúry o návrhy na úpravu učebných osnov pre 5. až 9. ročník ZŠ. Došlo 24 návrhov, ktoré boli zosumarizované a spracované. V tejto forme boli návrhy následne predložené na Výskumný ústav pedagogický a Ústredné inšpekčné centrum. Učitelia sa zároveň vyjadrili aj k otázke vyučovania slovenského jazyka a literárnej výchovy na 1. stupni základnej školy, aj na strednej škole, ale aj k učebniciam.

2. V mesiacoch apríl až jún 1993 Ústredné metodické centrum uskutočnilo celoplošný dotazníkový prieskum Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry na ZŠ, ktorý bol zameraný na tri oblasti:

- školská dochádzka (v súvislosti s postavením 9. ročníka  a členením ZŠ na 1. a 2. stupeň)

- učebné osnovy

- metodická pomoc

- integrované vyučovanie slovenského jazyka a literatúry

Získané údaje boli spracované a výsledky prieskumu boli predložené na diskusiu metodikom slovenského jazyka a literatúry v decembri 1993.

3. V januári 1994 bola pri Štátnom pedagogickom ústave vytvorená odborná komisia pre slovenský jazyk a literatúru, ktorú tvorí tím odborníkov z vysokých škôl a vedeckých inštitúcií (VŠPg Nitra, PdF UPJŠ Prešov, UMB Banská Bystrica, Literárnovedný ústav SAV), učitelia ZŠ i pracovníci ŠPÚ. Komisii boli predložené všetky doterajšie poznatky a závery, a to s cieľom vypracovať novú koncepciu vyučovania slovenského jazyka a literatúry na základnej škole.

Komisia pre slovenský jazyk a literatúru pri Štátnom pedagogickom ústave navrhuje realizovať tieto kroky:

1. Vypracovať a schváliť nové učebné osnovy predmetu slovenský jazyk pre 1.- 9. ročník základnej školy a predmetu literárna výchova pre 1.- 9. ročník základnej školy.

Termín: október 1994

2. Vypísať konkurzy na nové učebnice a učebné pomôcky pre predmet slovenský jazyk, ročníky 2 - 9, pre predmet čítanie a literárna výchova, ročníky 2 - 4 a pre predmet literárna výchova, ročníky 5 - 9.

Termín: október 1994

3. Začať prácu na štandardoch pre predmet slovenský jazyka a

pre predmet literárna výchova pre základnú školu.

Termín: september 1994

4. Vypracovať a schváliť nové učebné osnovy slovenského jazyka i literatúry pre stredné školy, a to zvlášť pre gymnáziá (štvorročné i osemročné), zvlášť pre stredné odborné školy s maturitou a zvlášť pre odborné a učňovské školy 1, 2 a 3 ročné

Termín: december 1995

Január – marec 1994

Vypracovali: © Prof. Sabol, Dr. Tibenská  Dr.Šimonová, Dr.Bílik, prof..Zajac Dr.Vavreková, Mgr.Cangár

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Archív

Kalendár
<< 08 / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 19403
Mesiac: 3265
Deň: 102