Výchova a vzdelávanie je zložitý proces. Aj v súvislosti s problémami, ktoré charakterizujú stav v rómskom etniku, však nemožno generalizovať. Determinanty vývoja formovali hodnotový systém a úroveň myslenia Rómov počas celej histórie. Boli a sú to špecifiká:

• To, čo si priniesli z Indie - prevládanie izolácie, kastový systém.
• Rómovia sa ocitli v pozícii niekoľkonásobnej nerovnosti.
• V majoritnej spoločnosti sú Rómovia klasifikovaní na základe mýtov a stereotypov.
• Rómovia sú dnes na okraji spoločnosti, nachádzajú sa v dvojitej marginalizácii. Vzniká u nich pocit marginality, ohrozenia, fatalizmu, zúfalstva, pasivity, agresie, uzatvárania sa, impulzívnosti, absencie, zmyslu pre plánovanie a sporenie i nedôvera voči úradom.
• Rómski intelektuáli sa síce snažia o národnú emancipáciu, ale tieto snahy narážajú na prílišnú heterogénnosť ich spoločenstva. 

Podľa oficiálnych údajov sčítania ľudu z roku 1991 malo z takmer 76 tisic osôb rómskej národnostnej menšiny základné vzdelanie (vrátane nedokončeného) 44,44% Rómov, učňovské vzdelanie bez maturity 4,57%, vysokoškolské vzdelanie len 0,07% Rómov. Podľa súčasných odhadov by v 620 rómskych osadách malo žiť okolo 200 tisíc deti do 15 rokov. Koľko z nich chodí pravidelne do školy? Aká je skutočná pravda o nevzdelanosti Rómov? Sú naozaj takí, ako si ich v stereotypoch zafixovala biela európska väčšina? Že Rómovia sú hlúpi, nevzdelaní, a preto aj leniví a nezamestnaní, a preto sa priživujú na úkor „poctivých občanov“ majoritnej spoločnosti, a preto ich treba izolovať a vysťahovať, atď. A predsudky sa kopia a narastajú. Čo determinovalo súčasné problémy?  Postavenie Rómov nie je možné zúžiť len na socio-ekonomické vzťahy a krízu rómskej národnej či etnickej identity. Je potrebné ich zasadiť do kontextu historických súvislostí medzi majoritnou spoločnosťou menšinami i jej postojmi k menšinovým spoločenstvám. Vytvoreniu  multikultúrnej spoločnosti bráni nielen vysoká úroveň odmietania Rómov nerómami, ale tiež ich nízka miera emancipácie spojená s chudobou. Aktivity štátnych orgánov permanentne pôsobili na umocňovaniei negatívnych postojov majority voči Rómom, spôsobili rozpad tradičnej sociálnej hierarchie rómskeho spoločenstva a znemožnili formovanie jeho etnického vedomia. Na mnohých miestach boli a sú pokusy o integráciu alebo asimiláciu komunít nemožné. Prejavuje sa to vytváraním samostatných škôl či tried, obchodov, dokonca aj kostolov len pre Rómov.  Na druhej strane integráciu Rómov do spoločnosti, ale aj pokusy viacerých rómskych komunít o vedomú asimiláciu s majoritným systémom sťažuje iný pohľad Rómov na sociálne a ekonomické priority, iná filozofia, spôsob života, rómstvo, to, čomu oni hovoria romipen. A teda aj iný prístup k vzdelaniu a vzdelávaniu. Tradičná rómska rodina je charakteristická životom v širšej veľkorodine, komunitným spôsobom života. To podmieňovalo vždy aj prístup Rómov ku vzdelaniu a vzdelávaniu, ktoré malo u Rómov vždy vysokú hodnotu. Myslelo sa tým ale vzdelanie v rómskej kultúre, jazyku, etike, v rómskych remeslách. Malo zabezpečiť, aby sa dieťa naučilo všetkému, čo umožňovalo život v rodine, komunite, obci. Nedostatočné učenie sa remeslu bolo „známkované“ okamžite – životom. Pestovala sa hierarchia vzťahov, úcta k starším. Rodina znamenala bezpečie a dôležité bolo, ako vnímala jednotlivca rodina a nie jeho okolie. Výchova detí v rodinách ich však neviedla k samostatnosti, individualite, detí vychovávali vždy kolektívne.  Život Rómov bol od ich príchodu do Európy životom na úteku pred prenasledovaním a represiami. Rómske dieťa sa odmalička stretávalo s prejavmi intolerancie, výsmechu, odmietania a opovrhovania kvôli inej farbe kože, inému vnímaniu sveta, kvôli odlišnému chápaniu pravdy a spravodlivosti - v škole, na ulici, v spoločenskom živote, pri hľadaní zamestnania. Odlišná je tiež jazyková výchova rómskych detí. Rómsky jazyk nie je jednoznačný, podporuje rozvoj citov, obrazotvornosť, dôležitá je mimojazyková komunikácia. Vyučovací jazyk je pre dieťa cudzí. Slovná zásoba rómskeho dieťaťa je malá. Aj keď stačí pre jeho život v komunite, nepostačuje pre školské vzdelávanie. Škola ako inštitúcia vnucujúca vzdelávanie a vzdelávanie v ponímaní väčšinového obyvateľstva je pre život Rómov nepotrebná, nežiaduca. Znamená strach zo všetkého cudzieho. Preto sa najmä rómske deti dostávajú do skupiny neprispôsobivých a niekedy mentálne postihnutých. Rodičia nemajú záujem o to, aby dieťa pravidelne chodilo do školy a deti necítia potrebu vzdelávať sa. Výsledkom je nepravidelná školská dochádzka a problémy vo vzdelávaní. Všetky školské reformy, vzdelávacie programy a projekty alebo opatrenia, prijímané kvázi na prospech Rómov, Rómovia posudzujú a prijímajú bez vnútornej angažovanosti. Rómovia vstupujú do hry pravidiel a regulatívov, ktoré sami nevytvárajú, ani sa na ich vytváraní nepodieľajú. Majú jedinú možnosť: prispôsobiť sa im. V opačnom prípade sa vyčleňujú na okraj spoločnosti. Z histórie je známe, že Rómovia sa usadzovali tam, kde majorita potrebovala ich služby. V Uhorsku žili Rómovia usporiadaným spôsobom života, boli viac zžití s domácim prostredím ako v Čechách a na Morave, či v západnej Európe. Preto na ich prenasledovanie nebol dôvod. V 18. storočí sa snažili o trvalé usadenie Rómov v Uhorsku najmä Mária Terézia a jej syn Jozef II. Chceli, aby sa prispôsobili ostatným obyvateľom. Aj keď mnohé nariadenia sa nedali do dôsledkov uskutočniť, boli pre súdobú Európu vzorom riešenia prístupu k rómskemu obyvateľstvu. Po prvý raz v dejinách Európy Rómov z krajiny nevyháňali.  Po roku 1918 sa ustanovenia o postavení národnostných menšín v Československej republike Rómov netýkali. Ich postavenie riešil zákon z roku 1927. Rómovia pracovali na stavbách, pri údržbe ciest, v poľnohospodárstve, ale živili sa tradičnými remeslami, boli najlacnejšou pracovnou –silou; pracovali za jedlo a ošatenie. Pre deti Rómov boli určené výchovné zariadenia. Napriek negatívnemu postoju Rómov k inštitucionálnemu vzdelávaniu a ku škole existuje v bývalej Československej republike ojedinelý príklad pozitívneho riešenia situácie. Je to škola v Užhorode. Rómovia sa podieľali na jej výstavbe i na úprave školského dvora. Učitelia museli vedieť po rómsky, boli nielen učiteľmi, ale aj vychovávateľmi, správcami školy, advokátmi, pisármi a ošetrovateľmi. Podobné školy vznikli v Mukačeve, Giraltovciach, Ľubici pri Kežmarku, v Dobšinej. Vzdelávanie rómskych detí sa uskutočňovalo aj v špeciálnych triedach v Medzilaborciach v Humennom. Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 sa postavenie Rómov zhoršilo. Rasové zákony postihli aj Rómov, ktorí boli zaradení do dvoch kategórií Cigánov - usadených i kočovných. Vznikli pracovné tábory - na východnom Slovensku, v Dubnici nad Váhom, Ilave, Revúcej a v Ústí nad Oravou. Ani po roku 1945 neboli Rómovia považovaní za národnostnú menšinu. Štát ich chcel zmeniť, preto zakazoval ich kultúru a jazyk. Násilne boli riešené problémy bývania Rómov, ich zamestnania a vzdelávania. Začala sa ich „prevýchova“. Mali sa z nich stať riadni „triedne uvedomelí občania ľudovodemokratického štátu“. Bol zavedený dohľad na školskou dochádzkou a nad umiestnením detí do predškolských zariadení. Dôraz sa kládol na výchovu ostatného obyvateľstva zameranú na odstránenie rasovej diskriminácie a odstránenie prejavov rasizmu rasovej diskriminácie. Viedla sa dôsledná evidencia cigánskeho obyvateľstva. V druhej polovici 50-tych rokov štát nastúpil cestu „konečného doriešenia“ tzv. cigánskej otázky. Bola to cesta tvrdých postupov, bez možnosti obhajoby tých, ktorých sa to týkalo, teda Rómov. Na konci malo byť vytvorenie „jednotného socialistického národa“. Od roku 1958 boli Rómovia ako „občania cigánskeho pôvodu“ označení za skupina so zaostalým spôsobom života. „Cigánska reč“ bola považovaná za najväčšiu prekážku v „prevýchove cigánov“. Komisia vlády SSR pre otázky cigánskych obyvateľov, zriadená v roku 1969, sa zameriavala na riešenie problémov zamestnania, bývania, výchovy mládeže a obmedzovania kriminality. Komisie boli zriaďované aj okresoch. V 70-tych rokoch boli prijímané smernice zamerané na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, ako aj na riešenie sociálnych otázok. Bol prijatý program odstraňovania kultúrnej a spoločenskej zaostalosti rómskeho obyvateľstva. Všetky rómske deti mali byť zapojené do povinnej školskej dochádzky a mala byť zlikvidovaná negramotnosť určitých skupín Rómov. Ani pred rokom 1989 sa rómsky jazyk vo výchove a vzdelávaní rómskych detí nepoužíval. Ba štát robil všetko preto, aby Rómovia na svoj jazyk zabudli. Po roku 1989 došlo k zásadným zmenám. Ústava z roku 1991 a Listina základných práv a slobôd zaručujú právo na vzdelanie všetkým občanom Slovenskej republiky, a teda aj Rómom. Problematiku vzdelávania rieši viacero zákonov. Je zaručená slobodná voľba vyučovacieho jazyka. Pre vzdelávanie a výchovu rómskych detí a žiakov boli vypracované rozvojové a akceleračné programy V školskom roku 1992/93 bola v Košiciach otvorená stredná umelecká škola, na ktorej sa vyučuje aj rómsky jazyk a literatúra ako povinný predmet. V apríli 2002 schválila vláda SR Priority vlády SR vo vzťahu k rómskym komunitám na rok 2002, Komplexný rozvojový program rómskych osád a Program sociálnych terénnych pracovníkov. Tieto materiály majú ambície kvalitatívne rozšíriť úlohy vyplývajúce z predchádzajúcich dokumentov vlády Má sa rozšíriť škála študijných odborov na Strednej umeleckej škole v Košiciach, na Univerzite Konštantína Filozofa Nitra má byť otvorené bakalárske štúdium asistenta učiteľa, má byť zriadená Stredná bilingválna škola s vyučovaním romistiky s čiastočným zameraním na verejnú správu. Má sa tiež realizovať pilotný projekt Vzdelávacieho centra pre rozvoj rómskej národnostnej menšiny pre deti Košického kraja pri Strednej umeleckej škole v Košiciach.

Komplexný rozvojový program súčasne vytvára predpoklady aj pre systémové riešenia výchovy a vzdelávania rómskych detí. Malo by ísť o

1. Vytváranie špeciálnych programov a projektov pre všetky stupne a druhy vzdelávania, ktoré by akceptovali kultúrne, etické, historické i psychologické špecifiká etnika.
2. Systémové zabezpečenie systematického a permanentného vzdelávania učiteľov pracujúcich s rómskymi deťmi formou dlhodobých a krátkodobých vzdelávacích aktivít zameraných na realizáciu inovačných postupov vo výchove a vzdelávaní, pri tvorbe a realizácii programov a projektov.
3. Skvalitnenie a dostatočné finančné zabezpečenie servisu pre žiakov a učiteľov prostredníctvom materiálového vybavenia škôl a tried, tvorby didaktických materiálov, pracovných listov a pomôcok pre žiakov a metodických materiálov a manuálov pre učiteľov.
4. Systematické udržiavanie a rozširovanie medzinárodných stykov prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych kontaktov, medzinárodných programov a projektov zameraných na výmenu skúseností k danej problematike, a to formou stáží, školení, seminárov RE, výmenou didaktických a metodických materiálov, a ďalšími aktivitami.

Prognóza vývoja vzťahov Rómovia – nerómovia na Slovensku predpokladá v rokoch 2000-2005, že Rómovia budú tvoriť 7-8 % populácie. Pri nepriaznivom politickom, ekonomickom a sociálnom vývoji sa bude nezamestnanosť zvyšovať a vznikne jav, keď prakticky celá novonastupujúca generácia nebude mať skúsenosť zamestnaneckého pomeru. Pri pozitívnom vývoji by mohol rómsko-nerómsky problém prestáť byť centrálnym problémom spoločnosti okolo roku 2020-2035.

© Cangár 2002