Situácia v rokoch 1918-1938

V dejinách Európy, jej geografického a politického usporiadania prelomoovým medzníkom začiatkom 20. storočia bola prvá svetová vojna. Po nej sa rozpadli mnohonárodné ríše a vznikli nové štáty. Zakončenie národno-emancipačného procesu však neznamenalo vytvorenie "čistých" národných štátov. Predovšetkým v strednej Európe vo všetkých štátoch existovali národnostné menšiny. V celom priestore nebolo národného štátu.(1) V stredoeurópskych štátoch žili početné  zoskupenia národnostných menšín - v Poľsku 34%, v ČSR 33%, v Juhoslávii 15%, v Rumunsku a Maďarsku 12%, v Rakúsku 8%, v Bulharsku 15,30%, v Grécku 20%, v Estónsku 10%, v Lotyšsku 25%, v Litva 29%.(2) Čisto národnostné neboli ani štáty západnej Európy, či Rusko.

Zásadný význam pre postavenie menšín mali mierové rokovania v Saint Germain en Laye v roku 1919. Rozhodovali o spôsobe ochrany minorít v jednotlivých štátoch, ale k posudzovaniu otázok ochrany menšín nepostupovali v jednotlivých štátoch rovnako. Do skupiny, ktorá bola zaviazaná chrániť minority mierovými zmluvami, patrili ČSR, Juhoslávia, Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Bulharsko.(3) Preto počas rokovaní zástupca Československa E. Beneš poukázal na to, že počas rokovania sa vytvorili tri skupiny štátov:

1. Tie, ktoré na seba nevzali záväzky ochrany menšín (predovšetkým víťazné veľmoci).

2. Tie, ktoré vyjednávajú (Estónsko, Lotyšsko).

3. Tie, ktoré podpísali zmluvu a majú povinnosti.

Preto Beneš požadoval, aby záväzky platili rovnako pre všetkých.(4)

Spoločnosť národov prijala na ochranu minorít záruky. Jej Rada a  Stály Dvor dohliadali na uskutočňovanie záruk a riešili spory, Sekretariát SN dohliadal najmä na situáciu v ČSR a Poľsku.(5)

Keď 28. októbra 1918 vznikol nový štát - Česko-Slovenská republika, jej politický systém vychádzal zo zásad definovaných vo Washingtonskej deklarácii, ktorá zaručovala občanom a národnostným menšinám pomerné zastúpenie v štátnych orgánoch nového štátu. Česko-Slovenská republika bola tiež mnohonárodnostný štát.

Národnostné pomery v Československej republike

Prameň: Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923

Národnostné pomery na Slovensku

Prameň: Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923

Postavenie menšín garantovala Zmluva medzi čelnými mocnosťami spojenými a združenými a Československom zo Saint Germain en Laye z 10. októbra 1919.(6) Jej zásady boli premietnuté aj do Ústavnej listiny ČSR z roku 1920. Hlava VI. Ochrana menšín národných, náboženských, rasových deklaruje rovnosť občanov ČSR, rovnaké občianske a politické práva, voľnosť vo využívaní jazyka, právo na vyučovanie v materinskom jazyku, právo na alikvotné financie na výchovu, náboženstvo a charizmu a v § 134 sa uvádza, že odnárodňovanie je trestné.(7) Na druhej strane ústava nestanovila jazykovým skupinám žiadny podiel v štátnej správe podľa pomernej početnosti.(8) Súčasne s ústavnou listinou bol schválený aj Jazykový zákon č. 122/1920, ktorý stanovoval, že úradný a štátny jazyk je československý jazyk.(9) Zákon súčasne definoval  aj používanie jazyka menšín. Pre Podkarpatskú Rus v zmysle § 6 stanovil právo upraviť kompetencie snemom Podkarpatskej Rusi.(10)

Ochrana národnostnej príslušnosti bola zabezpečená trestnou ochranou proti odnárodňovaniu, a to aj v školách, proti útlaku, prepusteniu z práce i nežiadúcemu občianstvu, ako aj ochranou cudzích štátnych a domácich štátnych príslušníkov proti nerovnosti. Československý právny poriadok definoval pojem československý národ (11) , a v tej súvislosti aj jazykové právo a jazyk československý.(12) Pre Podkarpatských Rusínov bola ustanovená autonómia(13) a možnosť používať svoj jazyk aj v Národnom zhromaždení. Jazyk národnostných menšín požíval ochranu pri styku so štátnou mocou, s úradmi, so zastupiteľskými orgánmi, samosprávou a verejnými korporáciami. Školské a kultúrne právo národnostné charakterizovalo školy národností, jazyk ako predmet, národnosť detí, zriaďovanie a administráciu národnostných škôl. Personálna národnostná autonómia definovala v školstve postavenie samosprávy, činnosť obecných knižníc, služobný pomer vysokoškolských učiteľov, národnostná autonómia teritoriálne vymedzovala kompetencie Podkarpatskej Rusi.(14)

Česko-Slovenská republika prijala k ochrane menšín ďalšie zákony - č. 189/1919 o školách národných a súkromných(15), č. 430 /1919 o obecných verejných knižniciach(16), č. 236/1920 o nabodúbaní a zbavovaní štátneho občianstva a domovskom práve,(17) č. 592/1920 o sčítaní ľudu (slobodná voľbu národnosti na základe jazyka),(18) č. 266/1920  o názvoch miest, obcí, osád, ulíc i označovaní obci miestnymi tabuľkami a číslovanie domov(19) v jazyku menšín pri 20% občanov národnosti. Ďalšie normy riešia spôsobilosť učiteľov (zákon č. 276/1920), povinné predmety v školách (na národnostných školách sa ako nepovinný môže vyučovať československý jazyk).(20) Podľa Zákona č. 292/1920 menšinové školy nepodliehali miestnym alebo župným školským radám, ale mohli si zriadiť miestne školské výbory, ktorých pôsobnosť určilo vládne Nariadenie vlády č. 605/1920 o školských radách pre menšinové školy. Zákon č. 50/1923 na ochranu republiky pokladá útoky proti národnosti za trestný čin.(21)

V Česko-Slovenskej republike existovala myšlienka autonómie Slovenska od polovice roku 1919(22). Bola prezentovaná ako spôsob sebareflexie a záujmov Slovenska v podobe samosprávy, ako aj v rovine sebareflexie národnostných menšín, ktoré tým hľadali prostriedky na zachovanie vlastnej identity.(23) Z tohto pohľadu bolo na Slovensku špecifické postavenie maďarskej menšiny. Aj keď bola v júni 1920 uzatvorená zmluva medzi Československou republikou a Maďarskom, existovala tu trauma zo zmeny postavenia vládnúceho národa na menšinu, čo bolo prezentované ale aj vnímané ako nacionálna degradácia a kultúrny šok.(24) Preto už pomerne skoro dochádza k formovaniu nacionálne orientovaných strán - už vo voľbách 1920. Maďarské strany - Krajinsko-socialistická strana a Maloroľnícka strana (od roku 1925 Maďarská národná strana)(25) - požadovali pre Maďarov uplatnenie sebaurčovacieho práva. Na druhej strane v roku 1922 podporovali požiadavku na autonómiu Slovenska, čím chceli eliminovať český vplyv. Otázky Rusínov riešila Hlava XIX Vládneho nariadenia č. 17/1926(26), ale napriek tomu ešte v roku 1919 sa Česká akadémia zmieňovala o Rusínoch ako Ukrajincoch(27) Osobitné bolo aj postavenie Rómov. V Československej republike neboli evidovaní ako národnosť. Ich postavenie riešil zákon o potulných Cigánoch z roku 1927.(28)

POZNÁMKY

1. Kováč,D.:  Národnostné menšiny  na križovatke medzi vnútornou a zahraničnou politikou, In Minority v politike, Kultúrne a jazykové práva, zborník, Bratislavské sympózium II/1991, Československý výbor Európskej kultúrnej nadácie, Bratislava 1992, s.262
2. Chmelař,J.: Národnostní minority v evropskych státech, In Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923, s. 303
3. Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923, s. 60
4. Tamtiež, s. 170
5. Tamtiež, s. 259
6. Sobota,E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 132-138
7. Tamtiež, s.71-74
8. Kuklík,J.: Postavení občana v ústavách středoevropskych státú po první světové válce, In Občan-národ-stát, Vznik nových státú v Evropě na začátku 20.století, zborník prednášok zo seminára Rady Európy, PedFUK Praha, 1996, s. 60
9. Sobota,E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s.75-89
10. Tamtiež, s. 21-44
11. Kuklík,J.: Postavení občana v ústavách středoevropskych státú po první světové válce, In Občan-národ-stát, Vznik nových státú v Evropě na začátku 20.století, zborník prednášok zo seminára Rady Európy, PedFUK Praha, 1996,   s. 59
12. Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 21-44
13. Tamtiež, s.48-49
14. Tamtiež, s. 44-49
15. Tamtiež, s.53-64
16. Tamtiež, s. 64-68
17. Tamtiež, s. 90
18. Tamtiež, s. 108-110
19. Tamtiež s. 126-130
20. Podľa § 1 ods.2 a § 2 ods.2 zákona č. 266/1922 o doplnení zákona o školách sa na národnostných školách ako nepovinný môže vyučovať československý jazyk.
21. Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 142-143
22. Zelenák , P.:  Autonómia a maďarská otázka na Slovensku v 20.a 30. rokoch, In: Soudobé dějiny I/6, s.738
23. Tamtiež, s. 738
24. Tamtiež s.739
25. Tamtiež, s. 744
26. Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 153-193

27.

28.