HOMÉR

H O M É R

Homér alebo Homéros (starogr. Ὅμηρος – Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros), najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie. Obdobie jeho života sa kladie do časového intervalu 12. až 7. stor. pred Kr. O jeho osobe sa vlastne nič nevedelo. Až sedem miest (Smyrna, Chios, Kolofón, Ithaka, Pylos, Argos, Atény) viedlo spor, kde sa narodil. V skutočnosti bolo takýchto uchádzačov o rodisko neskôr viacej, až dvadsať. Antický historik Thukydides poukazoval na to, že Homér vo veršoch v hymne na Apolóna, v ktorých ospieval délsky tanec žien, pripomenul aj sám seba: „Nech nám vždy poskytnú láskavú pomoc Apolón a jeho sestra – buďte mi navždycky zdravé, vy, devy, v spomienkach na mňa ktokoľvek zo smrteľných ľudí sem príde a vás sa spytovať bude, skúšaný v živote trudnom, povedzte, dievčatá, jemu, kto je ten najmilší pevec na Déle, že je to pevec, ten slepec, čo býva na skalnatom Chiu." Ešte väčšia neistota a ľubovôľa vládla, ak ide o zaradenie Homéra do času. Boli i aj takí, čo ho pokladali za účastníka trójskej vojny, alebo predpokladali, že žil tesne po nej. Trójsku umiestňovali v našom počítaní asi do roku 1200 pred Kr.) Iníc usudzovali, že Homér žil možno aj niekoľko storočí po páde Tróje. Historik Herodotos uvádza, že u Homér žil len 400 rokov pred ním. (cca polovica 9. stor. pred Kr.). Po kritickej analýze zostáva za pozornosť len to, že pravdepodobne medzi rokmi 800 a 750 pred Kr. žil básnik (aoidos), ktorého skutočné meno znelo údajne Melesigenes. Pochádzal z mesta Smyrna, ale dlhé roky býval na ostrove Chios. Poznal aj okolie Tróje. Práve tomuto básnikovi vďačíme za nápad vybrať z množstva príbehov a piesní o vojne za predmet eposu Achillov hnev a jeho zhubné následky. Starovekí Gréci považovali Homéra za autora obidvoch eposov a o jeho existencii nikdy nepochybovali.

homer_by_philippe-laurent_roland_-louvre_2004_134_cor-.jpg