Choď na obsah Choď na menu

carl_sandburg_nywts.jpg

 

 

CARL SANDBURG

 

* 6. január 1878, Galesburg, Illinois,USA – † 22. júl 1967, Flat Rock, Severná Karolína

 

 

            

 

Americký básnik a prozaik, činný v politike. Narodil sa v rodine švédskeho robotníka. Ako trinásťročný musel opustiť školské lavice a začať si zarábať na živobytie. V rokoch 1918 – 1933 pracoval  ako novinár v denníku „Chicago Daily News“. Okrem vlastnej tvorby v tomto období zbieral aj ľudové balady a rôzny folklór, ktoré neskôr vydával. Vstúpil do Sociálnodemokratickej strany a v rokoch 1910 – 1912slúžil ako sekretár starostu mesta Milwaukee. Oženil sa  a s rodinou ž do roku 1930 bývali v štáte Illinois. Nnapísal knihy pre deti a dvojdielne životopisné dielo o Abrahamovi Lincolnovi za ktorú v roku 1940 dostal Pulitzerovu cenu.  Druhú Pulitzerovu cenu dostal v roku 1951 za „Complete Poems“. Vydal tiž básnickú zbierku „Good Morning, America. V 1945 sa usídlil v Connemara, Tu napísal asi tretinu svojej celkovej tvorby. 12. februára 1959 ho Kongres pozval na spomienkové stretnutie na Abrahama Lincolna pri príležitosti 150. výročia narodenia. Dodnes zostal jediným americkým básnikom, ktorého pozvali na zasadanie Kongresu. Jeho poetická tvorba býva zaraďovaná do literárneho smeru imagizmus. Písal básne v próze, bez rýmu a metriky. Jeho rozviazaný verš v zbierke „Chicago Poems“ sa podobá neskoršiemu Ginsbergovmu Vytiu (Howl). Sústredil sa na zobrazenie Ameriky ako vlasti, podal jej pozitivistický obraz. Jeho tvorba mala silný vplyv na proletárskych básnikov 30. rokov 20. storočia.

 

t

Chicago" by Carl Sandburg

 

Osobnosť

Miloval si štyridsať žien, ale máš 

len jeden palec. 

Viedol si sto tajných životov, ale odtlačíš 

len jeden palec. 

Blúdiš okolo sveta a bojuješ v tisíckach vojen a 

získaš všetky pocty sveta, ale keď sa vrátiš domov, 

odtlačok tvojho palca, čo ti dala matka, je 

ten istý odtlačok palca, ktorý si mal v starom domove, keď 

ťa matka pobozkala a povedala ti zbohom. 

 

Z rozvíreného lona času prichádzajú milióny mužov a 

ich nohy preplňujú zem a podrezávajú si krky, aby 

získali priestor, kde sa postaviť, a medzi nimi 

nie sú ani dva palce rovnaké. 

Niekde je Veľký Boh Palcov, ktorý 

môže vysvetliť, o čo tu ide. 

 

 

 

A oni poslúchajú

Zničte mestá. 

Rozbite múry na kúsky. 

Obráťte továrne a katedrály, obchodné domy a domovy 

Na rozhádzané hromady kameňov a haraburdia a na čerň 

spáleného dreva: 

Vy ste vojaci a my vám rozkazujeme. 

 

Vybudujte mestá. 

Postavte znova múry. 

Poskladajte ešte raz továrne a katedrály, obchodné domy 

a domovy 

Do sídlisk pre život a prácu: 

Vy všetci ste pracujúci a občania: 

My vám rozkazujeme. 

 

70051.jpg

Opakovanie

Plačú slanými slzami 

Nad krásnym milovaným telom 

Inez Milhollandovej, 

Pretože sú radi, že žila, 

Pretože ľúbila s otvoreným náručím, 

Rozdávajúc lásku ako lacnú vec, 

Ktorá patrí hocikomu - 

Lacnú ako slnečné svetlo 

A ranný vzduch. 

 

 

Carl Sandburg "The People Yes" Poem animation

 

Zlatokrídla mora

Zlatokrídla mora leží medzi nožnicami a 

atramentovou škvrnou na stole. 

Minulej noci obletela v stovkách kruhov 

sklenú hrušku a ohnivý drôt. 

Krídla má zlatisté; 

je to zlato iluminovaných iniciálok 

v rukopise stredovekých mníchov. 

 

carl_sandburg.jpg

 

Polievka

Videl som slávneho muža jesť polievku. 

Ako vravím, hustý vývar 

Dvíhal do úst lyžicu. 

 

Jeho meno stálo v novinách toho dňa 

Vysádzané palcovými písmenami v titulkoch 

A tisíce ľudí o ňom hovorili. 

 

Keď som ho videl, 

Sedel s hlavou sklonenou nad tanierom 

A dával si polievku do úst lyžicou. 

 

 

harvest-poems.jpg

Súmrak bizóna 

Obrázok pridal (a): Gerra Orivera

K dispozícii sú bizóny

a nie sú ľudia, ktorí pílu byvol

Tí, ktorí videli svoje stáda bez čísla

ako prešiel pušky prášok

trávnaté prérie a potom ohnutím

čierne hlavy, tlieskať ich kopytá

obalom skvelého

požiar už amrgului

už nie čo videl bizón.

A už niet bizóna.

 

 

 

Nočná atmosféra 

Počúvajte chvíľu, mesiac je krásna žena,

osamelá žena, stratená v

strieborných šatách , stratená v strieborných šatách

cirkusového jazdca.

 

Chvíľu počúvajte, v noci je jazero osamelá

žena, krásna žena obklopená

brezami a borovicami, ktoré miešajú svoje biele

a zelené s rozbitými hviezdami v prachu

jasných nocí.

 

Viem, že mesiac a jazero

v mojom srdci vyrezali korene ako

osamelá žena v strieborných šatách,

krásna žena v strieborných šatách

cirkusového jazdca.

 

Marilyn Monroe With Carl Sandburg

 

Ja som ľudia - som dav 

Ja som ľud, som dav, dav, masy.

Viete, že všetko skvelé na svete sa deje

mojou prácou?

Som robotník, vynálezca, obliekam a kŕmim

všetkých:

som divák, ktorým história prechádza. Aj

poslať svet Napoleons a Lincolnia.

A oni zomrú

a narodím sa noví Napoleoni a noví Lincolni.

Som úrodná pôda. Je to prérie, ktorá vydrží mnoho

aspektov.

Hrozné búrky prechádzajú cez mňa. A zabudol som.

Moje najvyššie majetky sú brané a utratené.

A zabudol som.

Až na smrť prišli ku mne a prinútili ma

pracovať.

A dajte všetko, čo mám. A zabudol som.

Niekedy som strašným výkrikom narovnal chrbticu

a nechal som pár paradajok, aby som si pamätal históriu.

Potom znova zabudnem.

Keď sa ja, ľudia, naučím pamätať,

keď ja, ľudia,

naučím sa uplatňovať učenie včera

a už nebude zabudnúť na tých,

ktorí ma v minulom roku okradli, tých,

ktorí ma okradli . oklamali - potom

na svete nebude nikto, kto by

rozprával slovo „Ľudia“

s tieňom irónie, ktorého pery

ukazujú,

ako tenké je pohŕdanie

Gloatami, dav, masy - potom prídu.

 

1101391204_400.jpg

Telegram

Videl som, ako doručili telegram metrákovému chlapovi za stolom. 

A malý útržok papiera nabil ovzdušie tak, ako keď 

z kryštalického roztoku v chemikovej skúmavke vznikne šumiaca hŕbka soli. 

Na môj veru, metrákový chlap práve utrúsil vtip o novom klobúku, čo 

kúpil svojej žene, keď vklzol dnu poslíček a požiadal ho o podpis. 

Dal chlapcovi päták, roztrhol obálku a čítal. 

Potom vykríkol „Dobrý bože!" schmatol klobúk a nepremokavý plášť, 

skočil do výťahu a zobral si taxík na stanicu. Ako hovorím, bolo to 

ako kryštalický roztok v chemikovej skúmavke a šumiaca hŕba soli. 

Rád by som vedel, ako by komentoval túto príhodu Diogenes, ktorý 

žil v sude pod holým nebom. 

Poznám obuvníka, čo pracuje v pivnici, pribíja príštipky na topánky, 

a keď som mu o tom rozprával, odvetil: 

„Platím si účty, mám rád svoju ženu a nebojím sa nikoho." 

 

 

Ťarcha a ľahkosť

A ty, starenka, vlečieš dnes večer vedrá na drhnutie 

Práve tak ako vlani, práve tak ako predvlani, 

Každú sobotu prichádzaš s rúčkami v rukách, 

Rozleješ mydlínky a drhneš tuná dlážku. 

Volajú ťa „pani Swansonová", vlasy máš riedke a sivé, 

Máš vycivene, drobné, šľachovité telo, 

Z očí ti hľadí ochota prijať všetko, čo príde. 

Tvoji synovia drhli paluby a strýko stál kdesi 

Pri kormidle v baltickej búrke - prečo tu musí byť 

Nejaká omrvinka romantiky, nejaké zdanie šartlátovej hviezdy

Okolo a nad tvojimi vedrami na drhnutie? 

 

Pampúšik vždy hovorieval, „V kravatách je poézia." 

Vyberal si kravaty podľa teórie farby a vzoru. 

Vedel o obchodoch s galantériou, tak ako knižný mol 

vie, kde sú antikvariáty. 

Na výlety nosil ružovú, do jesenných hmlistých dní nosil sivomodrú 

A dvojitý uzol, motýľa, šatku na krk, všetko vo zvláštnom, 

jedinečnom hodvábe, hladkom, pruhovanom alebo bodkovanom, 

Každá mala svoje poslanie, svoju hĺbku, svoj dosah pre 

Pampúšika. „Viem si ich vybrať," vždy hovorieval, „poznám správnu 

mašľu na svadbu alebo pohreb alebo partiu pokeru, 

v kravatách je poézia." 

 

stiahnut.jpeg

 

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 3
Celkom: 142823
Mesiac: 7250
Deň: 127