Rok 220 - obdobie rozdelenia.
Jazyk - klasická čínština.
Halvní predstavitelia literatúry boli Cchao Pchi, Tchao Jüan-mingJüe-fu.
Štyri stáročia medzi pádom dynastie Chan (220) a nastolením dynastie Tchang (618) sú obdobím nestability a vojen, na tróne sa striedali dynastie, a dochádza k presunu ťažiska kultúry na juh. Táto doba úpadku bola pre čínsku kultúru mimoriadne plodná. Šíril sa budhizmus, došlo k novému rozkvetu taoizmu. Vznikajú sa nové žánre. V tomto pôsobili skvelí básnici Cchao Č ', Žuan Ťi, Sie Tchiao či Tchao Jüan-ming. Vzniká reflexívna prírodná lyrika, aj príležitostná báseň ako súčasť spoločenského styku.
618 Dynastia Tchang
Jazykom bola klasická čínština. Hlavnými predstaviteľmi literatúry boli Li Po, Tu Fu, Chan Jü
Dynastia Tchang (618 - 907) predstavuje vrchol cisárskeho obdobia v Číne, preto e aj literárna tvorba tvorí jedno najvýznamnejších obdobíčínskeho literárneho dedičstva. Najvýznamnejším žánrom v tejto dobe je poézia. V jednej zbierke básní z tohto obdobia sa vyskytuje viac ako 40 000 básní. Reprezentatívny výber toho najlepšieho z poézie dynastie Tchang ponúka antológia básni pod názvom Tristo básní dynastie Tchang.
Dôvodom je vzostup kultúry. Mnohí cisári boli veľkými priateľmi básnikov pozývali ich na svoj dvor a veľkolepo odmeňovali. Od doby cisára Kao-čung (vládol v rokoch 649 - 683) bolo skladanie básní predmetom štátnych cisárskych skúšok. Píšu sa najmä básne v novom štýle ťin-ťi-š '. Tromi vrcholnými básnikmi sú Wang Wej, Tu Fu a Li Po, ktorý je navyše označovaný za najlepšieho čínskeho básnika vôbec.
Prameň: Čínska literatúra
|
|
|
Yuānmíng, 365 - 427), známy aj ako Tchao Čchien (čín. 陶潛 – Tchao Čchien, pchin-jin: Táo Qian) bol čínsky básnik, ktorý žil za dynastie Wej. Jeho dielom boli ovplyvnení mnohí čínski básnici, okrem iných Li Po, Tu Fu a Wang Wej. Zachovalo sa asi 130 básní. V nich sa autor venuje viacerým témam - najmä téma stiahnutia sa do ústrania, ďalej konfuciánska úcta a hrdosť na vlastný rod, roľnícky život a jeho útrapy, pitie vína.
|
Li Po, Li Tchaj-po, Li Taibo, * 701, † 762, čínsky básnik; člen cisárskej akadémie. Časť života prežil vo vyhnanstve. Lyrické zbierky, z väčšej časti venovanej prírodným scenériám, vynikajú popisy slávnych miest, inšpirovaných históriou a bájkami. Z jeho diela sa zachovalo okolo 900 básní. Slovensky vyšli Spevy starej Číny (prebásnil B. Mathesius), Pavilón u zelených vôd, Mesiac nad priesmykom.
|
Tu Fu (čín. 杜甫- Tu Fu, pchin-jin: Du Fǔ; * 712 - † 770) bol čínsky básnik a humanista. Ako básnika ho významne ovplyvnili Li Po. V sociálno-kritických básňach realisticky popisuje udalosti, najme tie neradostné (časť básní je autobiografická). Snahou o precíznosť a invenciu, formálne a štylisticky prepracovanosť básne doviedol sedemslabičnú báseň k dokonalosti. Používal originálne metafory, výstavba básní je komplikovaná, používa množstvo literárnych a historických narážok. Preto je jeho dielo takmer nepreložiteľné (a málo prekladanie).
|
Pití vína Chudobněbydlím a nikoho na práci nemám, křovisky zarůstá stavení zanedbané. Když hejno za hejnem oblohou přeletí ptáci, ve ztichlém ovzduší ni stopa nezůstane. Vesmír je bezbřehý, v prostoru konce mu není! Lidskému životu zřídka je přáno sto let. Roky a měsíce štvou se a tlačí nás k stáří, dávno mi na skráních rozvil se bělavý květ. Kdybych se dávno už osudu neodevzdal, jaký bych duši své způsobil smutek a žal!
|
Výstup na horu jemného obočí Země Šu je vyhlášená pověstnými horami a velikán E-mej vymyká se srovnání. Stoupám, rozhlížím se kolem, vše je tak nezvyklé, že nevím, jak to vyjádřit. Oblouk oblohy zdá se opřený o modročerné vrcholy, barvy mísí se a prolínají jak na mistrovském obraze. Užasle zírám na mračna, jež barvu mají fialek. Zdá se mi, že výjev sleduji na svitku hedvábí z kouzelné mošny. Když z oblaků linou se tóny jaspisové flétny, usedám na skalisko a probírám se strunami své loutny z nefritu. Jen hrstka přání životem mě provází a jsem šťasten, když některé se naplní. Jako by opar mlhy omýval mou tvář, nános prachu náhle se vytrácí Potkám-li nebešťana, jenž na bílé ovci přijíždí, ruku v ruce vzlétneme slunci vstříc.
Dívky na člunu Dívky z Wu, s pletí bílou a čistou, rády se pobaví vyjížďkou na lodi. Jediným pohledem jaro svých srdcí dovedou nabídnout, když květy trhají a vesele laškují s poutníky na břehu.
|
Na loďke Dosť som sa v cudzine naoral južných polí, dosť večer v obloku nasníval o Severke, dnes sa nám deti veselo plahočia v rieke a so ženou sa prevážam na ľahkej bárke.
Motýle letia nad nami, niektoré po dvoch, na jednom steble sa dve lekná otvárajú. Načo mi porcelán, keď mám hlinenú šálku a štipku sladkosti do voňavého čaju?
Dedina pri rieke Dedinu ovíja čistá priesvitná rieka, je dlhý letný deň, plno tajného čara. Pár lastovičiek, kedy chce, pod strechu šibne, na vode kŕdle čajok sa perú a pária.
Manželka maľuje štetcom šachové štvorce, pán synček, rybár, ihlicu na háčik skrúca. Som starý dedinský truľko, a čo mi chýba?! Leda ak vrecko zeliniek na slabé pľúca.
Západ slnka Slnko je nízko, odchýlil som oblok, po rieke prúdi čaro včasnej jari. Zo záhrady sa sladká vôňa šíri, na brehu rybár večeru si varí.
Padajú z krovia rozvadené vrabce, na priedomí sa hmýri oblak hmyzu. Skade si, víno, že ťa dúšok stačí, a zabudnem, že starosti ma hryzú?
|
Štatistiky
Online: | 4 |
---|---|
Celkom: | 380406 |
Mesiac: | 5691 |
Deň: | 192 |