Choď na obsah Choď na menu

tro--ja-200800002.jpg

 

 

Prečo Homér,

prečo Ilias a Odysea

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príbehy starých Grékov, mýty, život, kultúra umenie, história, všetko to ma zaujímalo hneď, ako som začal chodiť na druhý stupeň základnej školy. Prostredníctvom dejepisu som sa dozvedal o gréckej civilizácii, o úžasných ľuďoch, Ktorí nám zanechali neskutočné kultúrnohistorické dedičstvo. V tých časoch pri čítaní grécky bájí a povestí som sa stretol aj s menom Homér a v určitej pre deti spracovanej podobe s príbehmi o trójskej vojne  a putovaní odysea. Keďže som neskôr študoval históriu aj na vysokej škole, s problematikou Homérových eposov som sa zoznámil podrobnejšie. No v tých časoch (rok 1966) prečítať si oba eposy nebolo jednoduché, pretože ich preklad do slovenčiny neexistoval. No uvedomil som si, že ako vzdelaný človek i ako absolvent štúdia histórie   by sa k t eposom mal vrátiť alebo oboznámiť sa s nimi podrobne. Keďže som bol knihomoľ a dobré knihy som podľa mojich finančných možností nakupoval, kde sa dalo, v roku 1986 ma potešilo, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydáva v limitovanej edícii 10 000 kusov oba Homérove eposy. Aj keď na tie doby stáli dosť veľa – 76 korún za oba eposy som zaplatil 150 Kčs. Od tých čias sú oba diely v mojej knižnici zaradené na čestnom mieste .

Nepredpokladal som, že sa k čítaniu eposov dostanem okamžite. Sú to hrubé knihy, každá 480 strán vo formáte A4, tlačené v malým typom písma, čo mi ako zrakovo hendikepovanému robilo pri čítaní dosť veľké problémy.

Musím priznať, že som knihy nestihol prečítať . Po roku 1989 kvôli pracovnému zaneprázdneniu a neskôr sa môj zrak tak zhoršil, že som printové texty nedokázal čítať. Musel som prejsť  na audio knihy.

Môj vzťah k Homérovi, či k téme trójskej vojny sa prehĺbil po náročnom, ale obsahovo perfektnom poznávacom zájazde do tureckej Anatólie v auguste 2008. Okrem Istanbulu, Ankary, miest  malej Ázie, ktoré sú plná starogréckych pamiatok, som bol aj v Tróji. Podkutý dopredu naštudovanými informáciami o.i. aj o Schliemannovom archeologickom výskume som sa na mieste opájal atmosférou genia loci.

 

 

tro--ja-200800003.jpg

tro--ja-200800004.jpg

 

 

 

 

 

 

tro--ja-200800001.jpg

 

V roku 2017 som vytvoril svoju osobnú webovú stránku Orbis mea (Môj svet). V roku 2019 som na stránke vytvoril rubriku „Trocha povezie“.

V zozname básnikov, ktorých som zaradil do plánu zverejnenia, bol aj Homér.  Pri vyhľadávaní prameňov - podkladov a materiálov na internete, ktoré používam  na spracovávanie stránok autorov poézie, som na stránkach RTVS - rádio Devín narazil na edíciu Parnas. S potešením som zistil, že je tam Homér načítaný významným hercom SND Dušanom Jamrichom.

 Celý cyklus, resp. projekt v rámci Parnasu je doplnený aj o komentáre. Prvým dielom, ktorý som s spracoval a zverejnil v rubrike Trocha poézie,   boli Ovídiove Metamorfózy.

K Homérovi som sa dostal v roku 2021. Vzhľadom na rozsah Iliady a Odysey mi počúvanie audio nahrávok trvalo niekoľko mesiacov (marc  - október 2021). Priemerne som týždenne dokázal nahrávky počúvať 5 - 6 h. Medzitým som počúval ďalšie audio knihy.

A tak môžem povedať, že už poznám základné literárne diela ľudskej histórie, Homérove eposy Ilias a odysea.  Zoznámiť sa s týmito literárnymi klenotmi  by malo byť povinnosťou každého človeka milujúceho literatúru, kultúru a históriu, malo  by to byť výbavou intelektu každého vzdelaného človeka.

Forma spracovania eposov v rádiu Devín, ktoré pripravila Táňa Kusá v spolupráci historikmi profesorom Škovierom a docentom Valachovičom, spôsob a úžasná interpretácia veršov Dušanom Jamrichom poskytujú neuveriteľný kultúrny, umelecký a intelektuálny zážitok. Ono sa povie, že čítať text tlačených kníh je omnoho zaujímavejšie, než počúvať audio knihy. V tomto prípade si myslím, že keby som Homéra prečítal z kníh, zážitok by som nemal tak intenzívny, ako keď som to počúval ako audio knihu. Preto som vďačný  , rádiu Devín, redaktorke Kusej a všetkým, ktorí tento projekt pripravili a realizovali, za ich neuveriteľne záslužnú prácu.

Na záver chcem však vysloviť aj jednu kritickú poznámku. Ako človek odkázaný na počúvanie audio kníh často využívam fond Levočskej knižnice pre slabozrakých a nevidiacich. Je mi ľúto, že vo fonde Homérove eposy nemajú. Pretože počúvať nielen Homéra, ale aj ostatné nahrávky diel z edícii Parnas môže byť pre nevidiacich a slabozrakých dosť veľkým, možno aj neriešiteľným problémom. Keď sa pozriete na stránku Parnasu a rozkliknete si jednotlivé tituly, zistíte, že sa to nedá žiadnym spôsobom stiahnuť vo formáte MP3, ani inom vhodnom audio formáte. Treba vo si svojom počítači alebo smartfóne uložiť odkazy na linky príslušných literárnych diel resp. jednotlivých kapitol a vždy, keď si to chcete vypočuť, je potrebné sa k nim preklikať a spustiť zo stránky Parnas.

Preto je  nutné, aby obe verejnoprávne inštitúcie – RTVS a Knižnica pre slabozrakých a nevidiacich v Levoči nadviazali spoluprácu a aby RTVS umožnil knižnici do svojich fondov zaradiť všetky literárne diela načítané v audio formáte tak, aby si ich užívatelia knižnice mohli z týchto stiahnuť do svojich počítačov alebo smartfónov a počúvať to ako klasickú audio knihu. Myslím si, že RTVS  je povinný relevantne sprístupňovať všetky svoje materiály vo vhodnom formáte aj pre slabozrakých a nevidiacich. A RTVS  by na tom mohol aj finančné profitovať, keby prepis týchto audio nahrávok do formátu MP3 mohol ostatnej verejnosti predávať ako audio knihy cez svoj e-shop. Ten mimochodom z produkcie audio kníh neponúka nič pozoruhodné a zaujímavé.

06.05..2022

Ján Cangár

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 2
Celkom: 342379
Mesiac: 4596
Deň: 215