* 4. február 1900, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko – † 11. apríl 1977, Omonville-la-Petite
Francúzsky básnik, scenárista, režisér a výtvarník. Svoje detstvo trávil v Paríži. S otcom, divadelným kritikom, často navštevoval divadlo. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. Po roku 1918 spolupracoval so surrealistickým hnutím, po boku Raymonda Queneaua alebo Marcela Duhamela. Mmal však až príliš slobodného a nezávislého ducha, aby sa mohol stať členom organizovanej skupiny. V roku 1928 založil produkčný dom a stal sa scenáristom. V roku 1932 začal písať texty prevažne k chansónom. Bol autorom mnohých divadelných hier. Prvý veľký úspech sa dostavil s vydaním zbierky Slová (Paroles). V roku 1948 vypadol z okna a zranenie mu spôsobilo vážne neurologické problémy. Miloval Paríž, mal veľa priateľov a bol neuveriteľne spoločenský. Vášnivo miloval život a vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a devalvuje. Detská predstavivosť, hravosť, vplyv surrealizmu, búranie jazykových klišé a fráz – to sú charakteristické prvky jeho tvorby. Jeho dielo má obrovskú zásluhu hlavne na rozšírení spievanej poézie. Zastával názor, že poézia je reč, ktorá spieva. Motívy čerpal predovšetkým zo života prostých ľudí. V jeho poézii sa často objavuje (často čierny) humor. Na počkanie bezstarostne rozdával svoje básne načmárané na útržkoch papiera. Vydanie jeho zbierky Slová bolo práve preto veľmi ťažké. Vďaka Slovám sa stal nesmierne populárnym a bol hojne citovaný a recitovaný. Jeho nevšedná poézia obsahuje hravé a vtipné verše, príbehy o parížskej láske, biede, priateľstve a kráse každodenných dní. Pre charakter svojej poézie získal označenie „básnik lásky”. Prevažnú časť svojho života prežil v Paríži. Zomrel na následky rakoviny pľúc.
S francúzskym básnikom Jacquesom Prévertom som sa stretol prvýkrát niekedy v roku 1966 alebo 7167. Študoval som vtedy na Pedagogickej fakulte v Nitre. Bol som členom študentského divadla malých foriem a divadla poézie. RV roku 1967 sme sa rozhodli inscenovať poéziu Jacques Préverta pod názvom Tá láska. Vtedy som sa do veršov tohto úžasného francúzskeho básnika zamiloval. Aj ešte dnes viem predniesť jednu z jeho básní Pre teba, moja láska.
V roku 1973 vydal Slovenský spisovateľ pod názvom Tá láska a neláska zbierku Prévertových básní v preklade Vladímíra Reisela. Je to výber 93 básní zo všetkých jeho zbierok, dovtedy vydaných vo Francúzsku.
Preto som sa rozhodol v rubrike Trocha povezie uviesť práve Préverta. Z veľkého množstva básní bolo ťažko vyberať. Nakoniec som sa rozhodol pre tri kratšie básne – Paris at night, Raňajky a už spomínanú báseň Pre teba, moja láska. K textu poslednej ponúkam aj ilustrácie vybraté z audio nahrávky na YouTube, ktorú tiež pripájam. Ide o prednes vo francúzštine.
PRE TEBA MOJA LÁSKA
PRE TEBA, MOJA LÁSKA
Išiel som na trh vtáky
A nakúpil som vtáky
Pre teba
Moja láska
I
šiel som na trh na kvetiny
A nakúpil som kvetiny
Pre teba
Moja láska
Išiel som na trh na železo
A nakúpil som reťaze
Ťažké reťaze
Pre teba
Moja láska
A potom šiel som na trh otrokov
A hľadal som ťa
Ale nenašiel
Moja láska
TA LÁSKA
Tá láska
Tá láska
Taká prudká
Taká krehká
Taká nežná
Taká zúfalá
Tá láska sen
Krásny jak deň
Zlá ako čas
Keď je zlý čas
Tá láska opravdivá v nás
Tá láska taká krásna
Taká šťastná
Taká radostná
A smiešna tak
Ako keď dieťa vo tme drví strach
A taká vedomá si svojej moci
Ako keď pokojne muž kráča v noci
Tá láska ktorá iných desila
Museli hovoriť
Museli zblednúť
Tá láska vystriehnutá
Lebo sme na ňu striehli
Prenasledovaná ranená pošliapaná dobitá
popretá zabudnutá
Lebo sme ju prenasledovali ranili pošliapali
dobili popreli zabudli
Tá láska celkom celá
A stále živá
Zaliata celá slnkom
To je láska tvoja
To je láska moja
Tá čo bola
Tá vec vždy nová
A nikdy nezmenená
Taká opravdivá ako bylina
Taká trasľavá ako vták
Taká teplá a živá ako leto
Môžeme obidvaja
Odchádzať prichádzať
Môžeme zabúdať
Môžeme znovu zaspať
Zbudiť sa trpieť zostarnúť
A opäť zaspať
O smrti snívať
Zbudiť sa usmievať sa smiať
A omladnúť
Naša láska tu zostáva
Jak mula zanovitá
A živá ako túžba
Ukrutná ako pamäť
Naivná ako ľútosť
Nežná ako spomienka
Studená ako mramor
Krásna ako deň
Krehká ako dieťa taká krása
Hľadí na nás a usmieva sa
Mlčky sa s nami zhovára
A ja ju počúvam a mráz ma striasa
A kričím
Kričím za teba
Kričím za seba
Veľmi ťa prosím
Za teba za seba za všetkých čo sa milujú
A čo sa milovali
Áno kričím na ňu
Za teba za seba a za všetkých
Aj za tých ktorých nepoznám
Zostaň tam
Tam kde si
Tam kde si bola kedysi
Zostaň tam
Nehni sa
Neodchádzaj
My čo sme sa milovali
Na teba sme zabúdali
Ty na nás nezabudni
Mali sme iba teba na svete
Nedopusť aby sme ochladli
Oveľa ďalej vždy
A hocikde
Daj o sebe vedieť
A oveľa neskôr kdesi pri lese
V húštine pamäti
Náhle vstaň
Podaj nám svoju dlaň
A zachráň nás.
Líbej mě
V zapadlé čtvrti Města světla
tam kde je pořád tma kde vzduchoprázdno krátí dech
kde není léto kde je pořád zima
ona se chvěla na schodech.
Chvěla se on stál vedle ní
v tom městě plném kamení
Noc páchla sírou po hubení štěnic
noc nevoněla po kvítí
Ona mu říkala:
Tolik tmy je tu
a tak málo vzduchu
I v létě je tu pořád zima
Slunce ten puchejř strejčka Pánaboha pro nás
nesvítí
Vždycky má fůru práce v nóbl čtvrtích
Sevři mě celou Obejmi mě
Líbej mě v té tmě a zimě
Líbej mě
Za chvíli může být už pozdě
Náš život to je tahle chvíle zrovna teď
Tady se zdechne ze všeho
z horka i ze zimy
Mrzneme dusíme se
Tak málo vzduchu k dýchání je tady
Kdybys mě přestal líbat
já bych se udusila
Tobě je patnáct a mně taky
třicet let je nám dohromady
Ve třiceti už přece nejsme děti
už jsme dost staří na práci
už jsme dost staří na líbání
Za chvíli může být už pozdě
Náš život to je tahle chvíle zrovna teď
Líbej mě!
3 básně // T'N'T - Tereza Bečičková a Tomáš Ludvíček
RAŇAJKY
Nalial kávu
do šálky
nalial mlieko
Do šálky s kávou
vhodil cukor
Do bielej kávy
malú lyžičkou
zamiešal
Dopil bielu kávu
A postavil šálka
bez slova
zapálil si
cigaretu
robil krúžky
Z dymu
oklepal popol
do popolníka
bez slova
bez pohľadu
vstal
dal
Klobúk na hlavu
Obliekol si plášť do dažďa
pretože pršalo
A odišiel
do dažďa
Bez jediného slova
Bez jediného pohľadu
A ja vzala
Hlavu do dlaní
A plakala.
Okolo mňa sa krútil
Okolo mňa sa krútil
mesiace dni a v každej hodine
na prsník položil mi ruku
a vravel srdiečko ty moje jediné
Vytiahol zo mňa sľub
ako sa ruža z hliny vytrháva
A vzal si do hlavy ten sľub
ako sa ruža do skleníka dáva
Ja som však na sľub zabudla
a ruža razom uvädla
Vytreštil na mňa oči
úkosom na mňa pozrel
a nadával mi
I prišiel iný na nič sa nepýtal
len si ma celú obzeral
V duchu ma videl nahú
od hlavy nadol
potom keď šaty spadli z môjho tela
všetko čo mala som to bral
A kto to bol som nevedela.
Červený pomaranč
Zips sa ti z bokov zošmykol
a blahá búrka tvojho túžobného tela
uprostred tmy
sa náhle rozdunela
A tvoje šaty spadli nehlučne
na vyleštené parkety
ako keď šupa z pomaranča spadne na koberec
Ale nám pod nohami
gombičky perleťové pukali jak jadierka
Červený pomaranč
ovocie večne krásne
hladím ti prsník oddane
a jeho hrot mi novú čiaru šťastia
nakreslil do dlane
Červený pomaranč
ovocie večne krásne
Paris at night
Tri zápalky po sebe zažíhané do noci
Prvá aby som ti videl celú tvár
Druhá aby som ti videl oči
Posledná aby som ti videl ústa
A úplná tma aby som videl že to nie je klam
Keď si ťa objímam.
Keď spíš
Ty v noci spíš,
mňa trápi nespavosť,
vidím ťa ako spíš,
a trpím viac než dosť.
Tvoje vystreté veľké telo, oči zatvorené,
je to čudné, plač ma trasie jemne.
A ty sa odrazu zasmeješ,
v spánku, ako len ty to vieš,
kde si v tej chvíli, ach, to ma mýli,
možno si vzal inú ženu,
pozrieť si krajinu vybájenú.
máš výsmech pre mňa, pre lásku, pre ňu.
Ty v noci spíš, mňa trápi nespavosť,
vidím ťa ako spíš,
a trpím viac než dosť.
Neviem, či ma ľúbiš, keď spíš,
si celkom blízko a predsa ma nevidíš.
Som celkom nahá, pri tebe sa topím,
no niet tu pomne ani stopy.
Napriek tomu počujem tvoje srdce, ako bije,
neviem, či pre mňa bije,
neviem nič, všetko si mi skryl,
chcela by som aby moje srdce nebilo,
ak by si ma jedného dňa neľúbil.
Každú noc celú preplačem,
a ty si vo sne samý úsmev len.
Takto to už ďalej neznesiem,
jednej noci ťa isto zabijem,
a koniec bude potom tvojim snom,
lebo aj seba zmárnim napokon,
skončím aj s nespavosťou.
Kto naše mŕtve telá oddelí,
budú spať spolu v jednej veľkej posteli.
Je tu deň, a ty sa naraz zobúdzaš,
v tvári svieži úsmev máš,
so slnkom sa usmievaš,
keď tu zrazu znie mi tvoj hlas:
"Dobre si sa vyspala, drahá?"
Vravím, ako som včerala hovorila:
"Áno drahý, dobre som spala,
ako každú noc teba som si vysnívala.."
- Jacques Prévert - trvalý odkaz
BARBARA
Barbara Spomeň si, Barbara Pršalo nepretržito nad Brestom v ten deň A ty si kráčala usmievajúc sa Rozjarená, nadšená, premoknutá Pod dažďom Spomeň si, Barbara Pršalo nepretržito nad Brestom A ja som popri tebe prešiel na Siamskej ulici Usmievala si sa A ja som sa usmieval rovnako Spomeň si, Barbara Teba, ktorú som nepoznal Ty, ktorá si ma nepoznala Spomeň si Spomeň si na ten deň, predsa len Nezabudni Jeden muž skrýval sa vo vchode A zakričal tvoje meno Barbara A ty si sa rozbehla k nemu pod dažďom Premoknutá, nadšená, rozjarená A hodila si sa mu do náručia Spomeň si na to, Barbara A nehnevaj sa na mňa, že ti tykám Hovorím ty všetkým, ktorých ľúbim Aj keď som ich videl len jeden raz Hovorím ty všetkým, ktorí sa ľúbia Aj keď ich nepoznám Spomeň si, Barbara Nezabudni Ten dážď bystrý a šťastný Na tvojej tvári šťastnej Na tomto meste šťastnom Tento dážď nad morom Nad arzenálom Nad Ouessantskou loďou Ach, Barbara Aká sprostosť, tá vojna Čím si sa teraz stala Pod tým dažďom železným, ohnivým, oceľovým, krvavým A ten, čo ta držal vo svojom náručí Zamilovane Je mŕtvy, stratený a či ešte nažive Ach, Barbara Prší nepretržito nad Brestom Ale už to nie je rovnaké a všetko je zodraté Je to ľúty dážď žiaľu strašného Už to nie je búrka Železná, oceľová, krvavá Proste oblaky Ktoré zdochínajú ako psi Psi, ktorí miznú Vo vodných prúdoch na Breste A budú hniť ďaleko Ďaleko, tak ďaleko od Brestu Nezostáva z nich nič. |
Barbara Rappelle-toi Barbara Il pleuvait sans cesse sur Brest ce jour-là Et tu marchais souriante Épanouie ravie ruisselante Sous la pluie Rappelle-toi Barbara Il pleuvait sans cesse sur Brest Et je t'ai croisée rue de Siam Tu souriais Et moi je souriais de même Rappelle-toi Barbara Toi que je ne connaissais pas Toi qui ne me connaissais pas Rappelle-toi Rappelle-toi quand même ce jour-là N'oublie pas Un homme sous un porche s'abritait Et il a crié ton nom Barbara Et tu as couru vers lui sous la pluie Ruisselante ravie épanouie Et tu t'es jetée dans ses bras Rappelle-toi cela Barbara Et ne m'en veux pas si je te tutoie Je dis tu à tous ceux que j'aime Même si je ne les ai vus qu'une seule fois Je dis tu à tous ceux qui s'aiment Même si je ne les connais pas Rappelle-toi Barbara N'oublie pas Cette pluie sage et heureuse Sur ton visage heureux Sur cette ville heureuse Cette pluie sur la mer Sur l'arsenal Sur le bateau d'Ouessant Oh Barbara Quelle connerie la guerre Qu'es-tu devenue maintenant Sous cette pluie de fer De feu d'acier de sang Et celui qui te serrait dans ses bras Amoureusement Est-il mort, disparu ou bien encore vivant Oh Barbara Il pleut sans cesse sur Brest Mais ce n'est plus pareil et tout est abimé C'est une pluie de deuil terrible et désolée Ce n'est même plus l'orage De fer d'acier de sang Tout simplement des nuages Qui crèvent comme des chiens Des chiens qui disparaissent Au fil de l'eau sur Brest Et vont pourrir au loin Au loin très loin de Brest Dont il ne reste rien. |
Aká som taká som
Som jednoducho žena
Keď sa mi zachce smiať
Smejem sa ako pojašená
Mám rada kto ma rád
Čia to vina nakoniec
Že nebýva to akurát
Stále ten istý milenec
Aká som taká som
Som žena odpoviete
A všetko je v tom
Čo ešte viacej chcete
Proste sa rada páčim
Čo chcete od ženy
Vysoké podpätky mám
A profil nádherný
Mám prsia veľmi tvrdé
A oči okaté
Nech sa vám ráči
Do toho vás nič nie je
Aká som taká som
Proste sa ľuďom páčim
Do toho vás nič nie je
Čo sa mi pridalo
Milovala som muža
Aj on mňa nemálo
Tak ako ľudia mladí
Majú sa proste radi
Radi a radi
A tak mi pokoj dajte
Na nič sa nepýtajte
Veď páčim sa aj vám . . .
Píseň žalářníkova
Kam krásný žalářníku kam
s těmihle klíči od krve?
Tu kterou rád mám pustím k vám
není-li ještě pozdě
tu kterou uvěznil jsem tam
s něhou a ukrutností
tam v nejtajnějším koutku toužení
v hlubinách svého trápení
v mámení budoucnosti
v hloupostech planých přísah
chci odtamtud ji pustit k vám
chci aby navždy byla volná
chci aby na mě zapomněla
chci aby odešla
chci aby přišla zpátky
a mne zas ráda měla
anebo třeba jiného
líbí-li se jí někdo jiný
a zůstanu-li sám
a ona bude ode mě
zbude mi potom jedině
zbude mi potom do skonání
v mých prázdných osiřelých dlaních
jen teplo ňader které láska vydechla.
Štatistiky
Online: | 4 |
---|---|
Celkom: | 380406 |
Mesiac: | 5691 |
Deň: | 192 |