Choď na obsah Choď na menu

 kurukshetra.jpg

 

 

MAHÁBHÁRATA

 

 

 

 

 

 

Mahábhárata - sanskritský kmeň slova; písmom dévanágari: महाभारत- Mahábhárata; sanskritský nominatív a zároveň názov najmä v dnešnej južnej Indii: Mahábháratam, po slovensky Mahabhárata či Veľké rozprávanie o Bharatovcoch je staroindický epos. Je to najdlhšia báseň na svete, zložená je z 18 kníh a 200 000 16-slabičných veršov. Príbeh sa týka súboja medzi Kuruovcami a Pánduovcami, potomkami kráľa Bharatu, o vládu nad celým védskym svetom. Názov je zložený z dvoch slov „mahá“ a „bhárata (m)“ (nominatív znie bháratam, kmeň znie bhárata). Slovo mahá znamená veľký. Slovo bhárata znamená "ktorý je) potomok/potomstvo Bharatu alebo Bharatovcov", pričom Bharatom sa myslí starobylý kráľ menom Bharata (s krátkym "a" po h)"týkajúci sa Bharatu/Bharatovcov" či "patriaci Bharatovi/Bharatovcom". Ako podstatné meno stredného rodu bhárata (m) znamená aj "rozprávanie/príbeh o Bharatovcoch a ich vojnách" (myslí sa tým buď - v texte Mahábháraty spomínaná - kratšia verzia Mahábháraty alebo sa možno myslí len iný názov Mahábháraty), alebo "India" (v hindskej výslovnosti Bharát). Názov Mahábhárata(m) ako celok teda znamená doslova „veľké rozprávanie[/veľký príbeh] o Bharatovcoch/potomkoch Bharatu] a ich vojnách“. Existuje niekoľko rukopisov Mahábháraty. Medzi jednotlivými verziami sú iba malé rozdiely. Vznikla aj kritická edícia Mahábháraty pod názvom Critical Edition of the Mahabharata, ktorú v 19. zväzkoch vypracovali v rokoch 1919 - 1966 pracovníci Bhandarkar Oriental Research Institute v Indii. Úplný preklad celého diela v slovenčine ani češtine neexistuje. Slovenský preklad prerozprávania diela pochádza z roku 1975 z vydavateľstva Mladé letá, je prekladom z ruského prerozprávania diela, autorom prekladu je Ján Komorovský a titul znie Mahabhárata alebo Príbeh o veľkej bitke potomkov Bháratu. Mahábhárata sa pripisuje legendárnemu autorovi Vjásovi. Dnešná podoba s mnohými vsuvkami bola vytvorená asi v prvých storočiach nášho letopočtu. Autorom najstarších zmienok o tejto vzácnej knihe je Pánini, indický jazykovedec zo 4. storočia pred Kristom.

Nosným pilierom odkazu eposu je predovšetkým vyzdvihnúť zmysel víťazstva dobra nad zlom. Mahábháratu a teda samozrejme aj Gítu, ktorá je jej časťou, napísal podľa indických sanskritských textov Ganéša svojím sloním klom ako pisár, keď mu text diktoval Vjása. Mahábhárata sa vysmieva aj zo "štyroch starých hriechov" - lovu, hazardu, neviazaného sexu a omamných látok.

 

 

epic_india_cities.jpg

 

Historická India (Bharatavarsha) v čase Mahabharata / Ramayana bharatavarsha.pdf

 

 

1. ÚRYVOK  big_mahabharata-nejvetsi-duchovni-epos--eqf-29355.jpg

Po zápolení sa v celom meste rozniesol chýr o veľkom vojenskom umení

Pánduovcov. Mešťania otvorene hovorili jeden druhému: „Starý Dhrtaráštra je múdry

kráľ, no predsa len je slepý, a vojská do boja viesť nemôže. Nenadarmo jeho mladší

brat Pándu vládol zaňho nad krajinou, kým bol nažive. Treba uviesť na trón

najstaršieho z Pánduovcov. Judhišthira je ešte mladý, ale múdry. Pozná zákon, je

spravodlivý a milostivý k bedárom. Ak sa stane kráľom, neukrivdí ani Dhrtaráštrovi

ani jeho synom“. Keď sa Durjódhama dozvedel o týchto chýroch, zožieraný závisťou

a zlobou prišiel ku kráľovi a riekol mu: „Dopočul som sa, otec, že mešťania majú čosi

nedobré za lubom. Chcú, aby sa stal kráľom Pánduovec. Tvoji synovia prídu o

kráľovstvo a budú žiť z cudzích rúk. Ľud bude nami opovrhovať. Určite nás to

neminie, ak hneď nevyženieme Pánduovcov z krajiny.“ A kráľ z lásky k synovi

súhlasil s neprávosťou.

 

<

audio-logo.jpg        

       

 

2. ÚRYVOK

 

A vtedy Pártha uzrel v šíkoch oboch armád

 

otcov a dedov, učiteľov, strýkov,

 

bratov, bratancov, synov i vnukov

 

tesťov a priateľov.

 

Na všetkých príbuzných i priateľov,

 

stojacich proti sebe vzhliadol syn Kuntí

 

a hlbokým súcitom preplnený,

 

takto v zármutku prehovoril:

 

Ó Krišna, pri pohľade na svojich príbuzných

 

v bojových vozoch, po zrážke dychtiacich,

 

moje údy malátnejú a v hrdle mi vyschýna.

 

Celý sa chvejem, vlasy mi dupkom vstávajú;

 

luk Gandíva mi padá z rúk,

 

celá koža ma páli.

 

Ó, Džanárdana, vari nám prinesie radosť

 

záhuba Dhrtaráštrových synov?

 

Hoci sú zločinci, ak ich usmrtíme,

 

len sami do hriechu upadneme...

 

 

 

 

 

krishna_and_arjun_on_the_chariot-_mahabharata-_18th-19th_century-_india.jpg

 

 

 

3. ÚRYVOK

 

Ak si svojvôľou opantaný pomyslíš

 

„Nebudem bojovať“,

 

márne je tvoje predsavzatie –

 

tvoja vlastná podstata ťa prinúti.

 

Pútaný svojou vlastnou karmou

 

zo svojej podstaty zrodenou

 

ó, Kaunteja, bárs i nevoľky vykonáš to,

 

čo si z poblúdenia konať odmietol.

 

V srdci všehotvorstva Pán prebýva

 

a sťa nasadené na hrnčiarskom kruhu

 

všetky bytosti krúti,

 

silou svojej Máyi, Ardžuna.

 

Lepšia je svoja dharma

 

bárs i nedokonalo splnená,

 

než cudzia, správne vykonaná.

 

Ten, kto v súlade so svojou dharmou koná,

 

ten vskutku do hriechu neupadá.

 

Počúval si s mysľou sústredenou, Pártha?

 

Pominulo sa tvoje poblúdenie

 

nevedomosťou zrodené, Dhanandžaja?

 

Riekol Ardžuna:

 

Rozptýlené je moje poblúdenie.

 

Milosťou Tvojou som precitol.

 

Stojím pevne, pochyby sú zničené.

 

Ó, Nezvratný, vykonám Tvoje nariadenie.

 

 

 

 

 

 

Vyasa Mahabharata Story | Ganesh Pens The Mahabharata | Ganesh Chaturthi

 

 

 

mahabharat.jpeg

 

 

 

 

 

MAHÁBHÁRATA OBSAH

 

Na začiatku eposu Mahábhárata sa kráľovi indického mesta Hastinápura menom Šantanu (alebo Šántanu) zjaví pri jeho potulkách prírodou pri rieke indická bohyňa Ganga (alebo Gangá), ktorá mu neskôr porodí deti. Skôr, ako s ňou kráľ začne žiť, musí jej dať prísľub, že sa jej nebude nikdy nič pýtať. Keď sa kráľovi Šantanuovi narodí prvé dieťa, je zhrozený, keď vidí, ako ho Ganga hodí do rieky. Pri pohľade na osud už ôsmeho z narodených detí, ktorého Ganga berie do rieky, zronený kráľ nevydrží a spýta sa Gangy, prečo tak robí. Tá však položenie otázky využije pre ukončenie ich vzťahu, pretože kráľ porušil svoj prísľub, že sa nebude nič pýtať. Ganga ho však ubezpečí, že o svojho posledného syna nepríde, že sa raz vráti. Vysvetlila mu aj, že kedysi bola na jej budúce deti uvalená kliatba - boli prekliate a ich utopením sa chcela kliatby zbaviť.

 

Ganga odchádza preč, no dodrží sľub a po čase príde na scénu jej posledný, ôsmy syn – Dévavrata, ktorý ostane pri svojom otcovi a žije s ním v kráľovstve. Odkedy Ganga odišla, kráľ Šantanu ostal ako muž sám. Dévavrata príliš empaticky prežíva osamelosť svojho otca. Kráľ sa tajne zaľúbi do krásnej Satjavatí, ktorej otec však kladie podmienky – jeden z jej synov musí byť kráľom Hastinápuru, čo fakticky ruší legitímne právo Šantanuovho syna Dévavratu byť nasledovníkom trónu. Princ Dévavrata, ktorý vidí svojho otca osamoteného, ale zaľúbeného v situácii, kedy jeho rozhodnutie by zmenilo osud následníctva trónu, aby úplne zmiernil otcovu bolesť a umožnil mu zobrať si za ženu Satjavatí, pred jej otcom, ktorý si kládol takúto podmienku, zloží prísahu, že na veky vekov ostane v celibáte. Prísaha zmenila Dévavratov osud a tento získava nové meno – Bhíšma. Kráľ Šantanu a Satjavatí sa zoberú a majú spolu deti, ktorými sú Čitrángada a Vičitravírja. Nedožijú sa však dlhého veku a Satjavatí ostáva sama, pretože aj kráľ Šantanu ju pre chorobu navždy opustil.

 

Hastinápur zase nemá následníka trónu. Satjavatí teda požiada Bhíšmu, aby sa zriekol svojej prísahy pre večný celibát, ale Bhíšma to rázne odmieta. Satjavatí si stále robí výčitky voči svojmu otcovi, ktorého podmienky spôsobili, že sa situácia ohľadne nasledovníka trónu vyvinula takto – keby bol ním Bhíšma, všetko bo bolo teraz iné. Preto vyzve veľkého mudrca Vjásu, mystika a jogína, aby neodmietol jej prosbu riešiť otázku potomstva, a aby sa stal otcom. Vičitravírja, jej teraz už nebohý syn, má dve ženy, ktoré by mohli priviesť na svet potomkov. Vjása je zároveň aj synom Satjavatí a počala ho s potulným askétom a mudrcom - Vjása sa narodil na ostrovčeku v rieke Jamuna (Jamuná; v dnešnom indickom štáte Uttarpradéš).

 

Keď sa Vjása po rozhovore so svojou matkou Satjavatí podujme splodiť deti pre kráľovský trón, osud chcel, že Ambika (prvá Vičitravírjova žena) sa zhrozí pri pohľade na špinavého askétu, že má v zdesení počas milovania zavreté oči. Bola za to potrestaná a narodil sa jej slepý syn Dhrtaráštra. Ďalšia žena, Ambálika (Ambáliká), dostala od Satjavatí inštrukcie, aby mala oči za každú cenu otvorené. Keď však aj ona uvidela špinavého askétu, celá zbledla. Preto sa jej narodil syn, ktorý bol celý bledý a dostal meno Pándu. Dhrtaráštra a Pándu boli nevlastní bratia. Napokon prišla na rad slúžka, s ktorou Vjása splodil Viduru. Vidura neskôr pôsobil ako minister na kráľovskom dvore Kuruovcov.

 

Vznikli tak dva silné rody, ktoré bojovali o kráľovský trón – Pánduovci a Kuruovci a ich konanie vyvrcholí do vojny.

 

 

 

 mahabharata-konyv.jpg

 

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 3
Celkom: 135712
Mesiac: 6287
Deň: 200