1968

GAMES PEOPLE PLAY

Neskutočný príbeh skutočnej piesne  o mojich hrách v Libanone v  auguste 1969

Tú pieseň som znovu počul 24. augusta 2020. Je to paradoxné, že od vtedy, keď som ju počul prvýkrát, uplynulo už 51 rokov. Za tie roky som ju počul veľakrát.  Najčastejšie ju hráva  ä v Rádiu Slovensko. 24. augusta 2020 po jej odznení som konečne zistil, ako sa volá a kto je jej autor. Išlo o cover verziu z roku 1994. Pomohol mi internet.

 A 24. august 1969 bol deň, kedy sa skončilo moja libanonská avantúra, odohrávajúca sa v Bejrúte, V pohorí Anti-Libanon na pozadí  okupácií dvoch krajín, s tankami a ryšavou blondínkou z Al Fatah, ktorej meno som bohužiaľ zabudol.

       

21. AUGUST 1968

O TOM ČO, BOLO PRED TÝM A ČO BOLO POTOM

Môj príbeh

20. augusta 1968 ma po mesačnom pobyte prepustili z Bojnickej nemocnice.

21. augusta ráno,  okolo siedmej ma zobudila vystrašená mama: „Vstávaj! Rusi sú tu.“

Čo bolo predtým, Predjanuárové vytriezvenie, A prišiel január 1968, Bradlo, Leto 1968, Štrajk a „palachiáda, Kauza „Přehled dějin Československa“, Prečo som neemigroval, Previerky, Súdruhovia sa nevzdali, Na prevýchovu robotníckou mládežou, Socializmus nachytaný na hruškách, Môj odpor, Konečne učiteľ, November 1989, Epilóg.

Jedným zo symbolov roku 1968 bol pesničkár Karel Kryl. Bratříčku, zavírej vrátka, Jeřabiny a ďalšie "autentické balafy" sprevádzali nielen mladých ľudí celým obdobím "československej jari". Spolu s Krylom sme ich všetci spievali najmä po vpáde ruských tankov do našej krajiny.

Pre mňa osobne majú tieto piesne ešte jeden symbolický význym: V decembri 1968, keď sme pripravovali na fakulte v Nitre celoštátny štrajk študentov vysokých škôl, som ako neoficiálne menovaný redasktor vysielania študentského rozhlasu na dievčenskom internáte niekoľko večerov vysielal informácie o prípravce a konaní štrajku. A hudobnou súčasť vysielania orili práve piesne Karla Kryla z vinilovej LP platne Bratříčku, zavírej vráítka.

Preto príspevok o auguste 68 obohacujem niekoľkými relevantnými pieňami z tohto, tenzokrát už CD albumu. 

SĽUBNÝ PROJEKT

V roku 1996 som napísal esej Sľubný projekt. vznikla ako podnet alebo reakcia na rôzne udalosti tých dní a mesiacov. Kvôli jej obsahu však nebola vtedy publikovaná.

Príčinou bolo, že sa ministerkou školstva Mečiarovej vlády stala Eva Slavkovská. Keďže som bol persona non grata kvôli mojim názorom na obsah a metódy vzdelávania v dejepise, bol som v Štátnom pedagogickom ústave trpený. Vyžadoval sa však odo mňa, aby som bol publikačne činný. No nikto mi aj tak mi nemohol diktovať, čo mám písať a ako.

Jedna z reakcií na divné pomery v  ústave bolo, že som sa vrátil myšlienkami do roku 1968, ktorý pre mňa ako vysokoškoláka znamenal veľmi veľa. Aj keďv konečnom dôsledku mi priniesol zákaz výkonu povolania.

November 1989 priniesol aj mne určité nádeje a možno aj ilúzie. A tak som sa o siedem rokov  neskôr pokúsil prezentovať svoj pohľad na udalosti roku 1968.

Esej, myslím, ešte aj dnes môže svojim čitateľom niečo povedať. Podáva akýsi prehľad udalosti a hlavne filozofickú reakciu a politické procesy tej doby, hodnotí relevantnosť aj irelevantnosť snažení a plánov. Myslím si, že je dôležitá najmä preto, lebo zdôrazňuje morálne aspekty celého demokratizačného procesu. Môže byť preto inšpiráciou pre súčasne snahy o poľudštenie slovenskej politickej scény:  A mohla by byť podnetom na presadenie určitých morálnych princípov a zásad nielen do života bežného človeka, ale aj do tvrdej politickej praxe.

August 2017