KONCEPČNÁ PRESTAVBA VYUČOVANIA DEJEPISU V ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH  ŠKOLÁCH SR

Autori: © PhDr.Dušan Kováč,  PaedDr. Viliam Kratochvíl,  Mgr. Ján Cangár

Východiská

 V súvislosti so spoločenskými zmenami na Slovensku po roku 1989 vyvstal pred celým slovenským školstvom celý rad otázok týkajúcich sa jeho koncepcie ako aj obsahovej náplne vyučovania v jednotlivých typoch škôl. Nejde o celkové negovanie minulosti, ale o hľadanie ciest na zlepšenie vyučovacieho procesu tak, aby zodpovedal súčasným svetovým trendom. V tomto zmysle sa ukázala potreba reforiem školstva, ale zvlášť dôkladné a koncepčné zmeny v spoločenskovedných predmetoch.

 V dejepise je potrebné uskutočniť postupnú a pomerne radikálnu zmenu v celej koncepcii vyučovania. Hlavné trendy v obsahu vyučovania dejepisu sa dotýkajú predovšetkým troch hlavných cieľov:

 a) Z vyučovania dejepisu odstrániť základné faktické a výkladové jednostrannosti, presadzované komunistickým režimom.

 b) Dosiahnutie súčasného európskeho štandardu.

 c) Uskutočnenie základnej koncepčnej prestavby.

Odstránenie jednostranností

 Komunistický režim nanútil do vyučovania dejepisu na všetkých úrovniach jediný a jednostranný marxistický model chápania dejín. Podľa neho sa dejiny ponímali ako postupný vývin spoločnosti od jedného štádia k druhému (spoločensko-ekonomické formácie). Za hybnú silu tohto vývoja bol označený triedny boj a konečným cieľom bolo vytvorenie beztriednej komunistickej spoločnosti. Tento model sa ako jediný presadil aj vo vyučovaní dejepisu. Súčasne v rámci tohto modelu došlo k subjektivistickému výkladu jednotlivých historických období, k zamlčovaniu niektorých faktov, k skresľovaniu iných a pod. Mnohé fakty a jednostrannosti sa už podarilo z vyučovania dejepisu odstrániť vďaka novým, dočasným učebným textom i vďaka zvýšenému kontaktu medzi učiteľmi a odborníkmi z výskumu. Odstránili sa najkrikľavejšie deformácie - preceňovanie významu boľševickej revolúcie komunistických strán, revolúcií a niektorých osobností. Dôkladné odstránenie všetkých jednostranností a napokon aj nelogičností je však dlhodobý proces, ktorý súvisí s tvorbou nových učebných osnov a vydaním nových učebníc, ďalších školských textov, ale aj s výchovou a neustálym zdokonaľovaním učiteľov dejepisu.

Európsky štandard

 Dôležitým cieľom vo vyučovaní dejepis je dosiahnutie európskeho štandardu. K tomu je potrebné, aby sa v slovenských školách popri vyučovaní národných dejín venovala veľká pozornosť aj dejinám svetovým, hlavne dejinám jednotlivých európskych národov a štátov. Európske dejiny treba pritom vidieť vo všetkých konotáciách k dejinnému procesu Slovákov a Slovenska. Vyučovanie dejepisu by z výchovného hľadiska malo viesť k posilňovaniu národného sebavedomia a hrdosti, súčasne však tiež k národnej znášanlivosti, tolerancii, k rešpektovaniu a poznávaniu iných národných spoločností - k uvedomelému európanstvu. Pestovanie pocitu národnej výlučnosti, akejsi modernej obmeny "vyvoleného národa" a tiež vytváranie obrazu nepriateľa, hlavne nepriateľa kolektívneho, nie je zlúčiteľné s potrebami súčasného dejepisného vyučovania. Škodlivý nacionalizmus, ku ktorému v niektorých prípadoch prispelo aj tendenčné vyučovanie dejepisu, je v súčasnosti hlavným destabilizačným prvkom v Európe. Je dôležité pritom uplatňovať zásadu, že vyučovanie dejepisu musí byť v súlade s výsledkami odborného historického výskumu.

Koncepčná prestavba

 Najdôležitejšou úlohou je koncepčná prestavba vyučovania dejepisu, ktorá by mala zmeniť historické myslenie a historické vedomie spoločnosti. Doterajší spôsob vyučovania dejepisu vytvoril v celej populácii falošné vedomie, že existuje jedna jediná historická pravda, ktorú navyše niekto, teda predovšetkým nejaký "oficiálny historik", potvrdzuje a dáva jej tak punc všeobecne prijatej pravdy. Zmenu, ktorú je nevyhnutné v tomto chápaní urobiť, možno vyjadriť vetou: Historik nie je ten, kto vie, ale ten, kto poznáva. Je nevyhnutné relativizovať historické poznanie a ukázať, že historické pravdy, predstavy i koncepcie vznikajú v procese tvorivej ľudskej práce, že sú jej výsledkom a nie výsledkom nejakého "osvietenia".

 Už v základných školách by sa mali žiaci zoznámiť so základnými princípmi historikovej práce. Mali by mať možnosť stretnúť sa nielen s výkladovým textom, ale aj s historickými dokumentami, aby videli, z čoho historik vychádza a na akom základe vznikajú naše poznatky o dejinách. Veľkú úlohu v tomto smere by mali mať aj regionálne dejiny, ktoré by v základnej škole mali mať patričné miesto. Žiaci by mali čo najviac navštevovať múzeá a pamätné historické miesta, aby sa pre nich dejiny stali predmetom čo najkonkrétnejším.

 Už v základnej škole by sa žiaci mali stretnúť aj s rôznymi alternatívnymi interpretáciami historických udalostí. Táto požiadavka by potom mala byť obligatórnou na strednej škole. A už priamo v učebniciach a učebných textoch by mali byť uvedené rôzne, aj protichodné interpretácie historickej látky.

 Dejepis by sa mal stať predmetom, v ktorom by sa dalo názorne demonštrovať dobrodružstvo poznania. Mal by byť súčasne predmetom, na ktorom by sa žiaci učili diskutovať, argumentovať, vážiť a zvažovať argumenty druhých. Dejepis by ako predmet mal mať dôležitý výchovný cieľ prispievať k kultúrnosti a úrovni nevyhnutného spoločenského dialógu. Všetky tieto tri hlavné ciele koncepčnej prestavby treba uskutočňovať súčasne. Niečo sa už v tomto smere urobilo, väčšiu časť úloh je však potrebné ešte len riešiť. Je prirodzené, že takúto prestavbu treba uskutočniť čo najskôr. Zložitosť úloh je však taká, že je nereálne urobiť zásadnú zmenu vo veľmi krátkom čase. Táto úloha ostáva úlohou s dlhším časovým horizontom, ktorý však je nevyhnutné rozčleniť na časové etapy.