Poslednou časťou seriálu príspevkov venovaných Novej koncepcii vyučovania dejepisu v základných a stredných školách po roku 1995 je charakteristika funkcie učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese, práca s učebnými osnovami, učebnicami a doplnkovou literatúrou. Čitatelia týchto príspevkov, ale najmä učitelia dejepisu, môžu posúdiť, nakoľko sa Novú koncepciu podarilo presadiť do praxe i to, na koľko sú myšlienky koncepcie, ktorá vznikla pred 20 rokmi aktuálne.

Problematika štandardov dejepisného vyučovania vstúpila do popredia verejných diskusií hneď po novembri 1989. Po úprave učebných osnov dejepisu pre základné školy v roku 1990 začal Výskumný ústav pedagogický pripravovať experimentálny variant štandardov pre všetky predmety základnej školy. V tomto štádiu bol vypracovaný aj štandard pre dejepis. 

Termín "osnovy" sa vo svete používa v rôznom význame. Osnovy predstavujú plán celého štuúdijného programu školy (triedy) vo všetkých predmetoch s udaním obsahu, zmyslu predmetu a času, ktorý je danému predmetu vymedzený v celej sústave. U nás sa tento výklad pojmu skôr spája s učebným plánom. Alebo sa pod pojmom "osnovy" rozumie význam vyučovacích celkov, problémov a cieľov v určitom predmete. Osnovy v tomto prípade podrobne spracúvajú celý komplex štúdijných materiálov vrátane cieľov a obsahu učebníc či iných príručiek, ktoré sa predpisujú pre plánovaný kurz. Veľmi často sú osnovy považované za systematické podrobné spracovanie didaktického systému predmetu.

V pedagogickej teórii a praxi sa stretávame s pomerne zložitým problémom, ktorý sa dotýka cieľov dejepisného vyučovania. Táto problematika je aktuálna najmä v súčasnom období, keď sa v rámci postupnej demokratizácie a liberalizácie nášho školského systému usilujeme hľadať nové miesto spoločenskovedného vzdelávania, ktorého nosným vyučovacím predmetom je dejepis. Uvedomujeme si, že to nebude jednoduchý proces, lebo poznávať hodnoty bolo vždy ťažké. Dnes sa skôr sústreďujeme na to, ako niečo robiť, než ako niekym byť. Práve prostredníctvom dejepisu uvažujeme o jednej zo základných otázok: Čo to znamená byť človekom?

Zmena filozofie dejepisného vyučovania jednoznačne vyžadovala začať nielen obsahovú prestavbu dejepisu ako vyučovacieho predmetu v základných školách, ale hneď po novembri 1989 vyžadovala realizovať organizačné a administratívne kroky. Boli nimi jednak vydanie dočasných učebných textov ako náhrada za nevyhovujúce učebnice pre 7. a 8. ročník základnej školy a pre stredné školy, jednak prehodnotenie a úprava učebných osnov, ktorá vstúpila do platnosti 1.9.1990.

Úvodná časč materiálo o zásadných zmenách vyučovania dejepisu po roku 1989.

21. augusta 1968 okupovali územie Československa štátov Vtedajšj Varšavskej zmluvy. Esej Sľubný projekt alebo contradiction in terminis je pohľadom na udalosti tých dní a mesiacov.