DEJEPIS

Zmena filozofie dejepisného vyučovania jednoznačne vyžadovala začať nielen obsahovú prestavbu dejepisu ako vyučovacieho predmetu v základných školách, ale hneď po novembri 1989 vyžadovala realizovať organizačné a administratívne kroky. Boli nimi jednak vydanie dočasných učebných textov ako náhrada za nevyhovujúce učebnice pre 7. a 8. ročník základnej školy a pre stredné školy, jednak prehodnotenie a úprava učebných osnov, ktorá vstúpila do platnosti 1.9.1990.

V pedagogickej teórii a praxi sa stretávame s pomerne zložitým problémom, ktorý sa dotýka cieľov dejepisného vyučovania. Táto problematika je aktuálna najmä v súčasnom období, keď sa v rámci postupnej demokratizácie a liberalizácie nášho školského systému usilujeme hľadať nové miesto spoločenskovedného vzdelávania, ktorého nosným vyučovacím predmetom je dejepis. Uvedomujeme si, že to nebude jednoduchý proces, lebo poznávať hodnoty bolo vždy ťažké. Dnes sa skôr sústreďujeme na to, ako niečo robiť, než ako niekym byť. Práve prostredníctvom dejepisu uvažujeme o jednej zo základných otázok: Čo to znamená byť človekom?

Termín "osnovy" sa vo svete používa v rôznom význame. Osnovy predstavujú plán celého štuúdijného programu školy (triedy) vo všetkých predmetoch s udaním obsahu, zmyslu predmetu a času, ktorý je danému predmetu vymedzený v celej sústave. U nás sa tento výklad pojmu skôr spája s učebným plánom. Alebo sa pod pojmom "osnovy" rozumie význam vyučovacích celkov, problémov a cieľov v určitom predmete. Osnovy v tomto prípade podrobne spracúvajú celý komplex štúdijných materiálov vrátane cieľov a obsahu učebníc či iných príručiek, ktoré sa predpisujú pre plánovaný kurz. Veľmi často sú osnovy považované za systematické podrobné spracovanie didaktického systému predmetu.

Problematika štandardov dejepisného vyučovania vstúpila do popredia verejných diskusií hneď po novembri 1989. Po úprave učebných osnov dejepisu pre základné školy v roku 1990 začal Výskumný ústav pedagogický pripravovať experimentálny variant štandardov pre všetky predmety základnej školy. V tomto štádiu bol vypracovaný aj štandard pre dejepis. 

Poslednou časťou seriálu príspevkov venovaných Novej koncepcii vyučovania dejepisu v základných a stredných školách po roku 1995 je charakteristika funkcie učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese, práca s učebnými osnovami, učebnicami a doplnkovou literatúrou. Čitatelia týchto príspevkov, ale najmä učitelia dejepisu, môžu posúdiť, nakoľko sa Novú koncepciu podarilo presadiť do praxe i to, na koľko sú myšlienky koncepcie, ktorá vznikla pred 20 rokmi aktuálne.

Úvodná časč materiálo o zásadných zmenách vyučovania dejepisu po roku 1989.

V týchto dňoch si pripomíname 73. výročie Slovenského národného povstania. V tejto súvislosti má zaujala informácia, ktorú priniesli niektoré médiá. Podľa prieskumu, ktorý sa konal v gescii Inštitútu pre verejné otázky, je na Slovenské národné povstanie hrdých až 85% Slovákov. V čom spočívajú možné príčiny tohto veľmi pozitívneho výsledku?

V tomto školskom roku bolo posilnené vyučovanie dejepisu zavedením ďalšej vyučovacej hodiny v deviatom ročníku základnej školy. V tejto súvislosti sa možno treba vrátiť do obdobia tesne po nežnej revolúcii 1989, keď sa začali pripravovať zásadné zmeny vyučovania dejepisu v základných a stredných školách.