Poďme do rozprávky

AKÉ ROZPRÁVKY POZNÁME

ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA

je súčasťou ľudovej slovesnosti. Dej rozprávka je vymyslený a nemožno určiť kedy a kde sa odohráva. Hrdinom rozprávky býva chudobný človek, jeho syn, najmladší brat, najmladší princ, princezná a podobne. V rozprávke sa dejú neskutočné (nadprirodzené) veci a nakoniec vždy zvíťazí dobro nad zlom. Rozprávky delíme načarodejné (fantastické), realistické a zvieracie.

ČARODEJNÁ ROZPRÁVKA

je najčastejšie zastúpená medzi rozprávkami. Sú v nej zobrazené zakliate krajiny, zakliate zámky, medovníkové domčeky alebo domčeky na stračej nôžke.Vystupujú v nej ježibaby, čarodejnice, strigy a strigôni, hrdinovia vedia hovoriť zvieracou rečou, môžu byť neviditeľní, používajú živú vodu, čarovné obrusy, palice či lietajúce koberce.

REALISTICKÁ ROZPRÁVKA

je rozprávka, v ktorej sa nadprirodzené, čarodejné javy takmer nenachádzajú. Jej hrdinami sú najmä jednoduchí ľudia, ktorí ostatných prevyšujú vtipom, šikovnosťou a múdrosťou. Realistické rozprávky majú preto najčastejšie podobukomických(vtipných) rozprávok.

ZVIERACIA ROZPRÁVKA

je rozprávka, v ktorej namiesto ľudí vystupujú zvieratá. Hovoria ľudskou rečou, konajú ako ľudia a zväčša stelesňujú určité ľudské vlastnosti: líška prefíkanosť, medveď dobráctvo, vlk zlobu a krvilačnosť. Sú zakončené mravným ponaučením.

 Významní zberatelia ľudovej slovesnosti

 Ľudová slovesnosť vznikala na dedinách a neskôr aj v mestách a šírila sa ústnym podaním. Od 19. storočia,v čase národného obrodenia sa na našom území,ale aj v ostatnej Európe začína rozvíjať štúdium a zberateľská činnosť v oblasti ľudovej slovenosti. Pozornosť vzdelancov sa obracala k základnej časti národa - k vidieckemu ľudu a jeho kultúre.

 Na úlohu zberateľov sa na Slovensku podujalo viacero učencov, ktorých zásluhou sa s ľudovou slovesnosťou stretávame až dodnes. Najznámejší z nich sú: Ján Kollár, Ján Francisci, Pavol Dobšinský, v súčasnosti sa zbieraniu a úprave ľudovej slovesnosti,namä ľudových rozprávok venuje spisovateľ Peter Glocko.

 Ján Kollár (1793 - 1852)

 - jeden zo zakladateľov myšlienky slovanskej vzájomnosti,básnik, zberateľ ľudovej slovensosti. Svoj záujem sústredil najmä na krásu slovenskej ľudovej piesne a v rokoch 1834 a 1835 vydáva,ako výsledok vlastnej zberateľskej činnosti veľkolepé dvojzväzkové dieloNárodnie spievanky. Táto Kollárova zbierka zohrala významnú úlohu v ďalšom vývine slovenskej národnej literatúry,pretože upozorňovala národných básnikov na krásu a inšpiračnú silu ľudovej poézie. Ján Kollár bol tiež spoluautorom,hlavným redaktorom a vydavateľom jednej z prvých čítaniek pre deti v našej literatúre.

 Ján Francisci (1822 - 1905)

 - jeden z prvých zberateľov a vydavateľov slovenských ľudových rozprávok. Jeho záujem o slovesnú tvorbu ľudu vyrastal zo spomienok na vlastné detstvo i z vplyvu,ktorý na neho malo členstvo v skupine Ľudovíta Štúra. V roku 1845 vydal zbierku Slovenské povesti,ktoré obsahujú desať ľudových rozprávok (v tom období sa ľudové rozprávky často označovali ako "povesti"). Slovenské povesti,hoci boli určené dospelým sa stali aj obľúbeným detským čítaním. Preto Francisci vydáva v roku 1871 prvý slovenský výber ľudových rozprávok,určený priamo deťom pod názvom Poviedky pre slovenské dietky. Boli v ňom také známe rozprávky akoHadogašpar, Pamodaj šťastia lavička, Berona, Zlatá priadka.

Pavol Dobšinský (1828 - 1885)

 - slovenský básnik,prekladateľ, a zberateľ ľudovej slovesnosti. Pavol Dobšinský zbieral a zapisoval príslovia,porekadlá,hádanky, hry,ľudové piesne,no najmä: ľudové rozprávky. Spolu so štúrovským básnikom a zanieteným organizátorom národného života Augustínom Horislavom Škultétym zostavili súbor 64 rozprávok a v šiestich častiach ich vydali pod názvomSlovenské povestiv rokoch 1858 - 1861. Vrchol celoživotnej Dobšinského práce však predstavuje osem zväzkové dielo,národný klenot -Prostonárodné slovenské povesti, ktoré vydal v rokoch 1880 - 1883. Obsahuje deväťdesiat ľudových rozprávok a je najúplnejšou zbierkou slovenských ľudových rozprávok. DobšinskéhoProstonárodné slovenské povestisú v pravom zmysle slova národnou kultúrnou hodnotou.

 Peter Glocko (1946)

 - slovenský spisovateľ,zberateľ a upravovateľ ľudových rozprávok. Svoj záujem o tvorbu našich predkov vyjadril v zbierke rozprávok a miestnych povestí z oblasti Slovenska nazývanej Zamagurie. Vyšla v roku 1970 pod názvomŠťastenko. V práci zberateľa pokračoval aj pri vydaní obsiahlej zbierky ľudovej prózyVodníkove zlaté kačky,ktorá vyšla v roku 1975 a tejto činnosti sa venuje aj v ostatných rokoch. Výsledkom je Glockom pripravené vydanie Dobšinského Slovenských ľudových rozprávok v roku 1988 s takými rozprávkami ako súLomidrevo a Valibuk, Kubove príhody, Tri citróny, O hlúpej žene, Hadogašpar, Chorý kráľ, Baláž,Kraľčík,Kucharčík a Popolčík,O troch grošoch, Dalajláma, Klinko a Kompit kráľ, O zakliatej sestre, Chudobných rodičov syna iné. Zásluhou Petra Glocku sa k slovenským deťom dostávajú aj Dobšinským zozbierané duchovné (s náboženskými motívami) ľudové rozprávky. Vyšli v roku 1993 v kniheNebeská slávaa obsahujú rozprávkyAko chodili Peter a otec nebeský po širokom zemskom údolí, O pohanskom kráľovi, O človeku,čo nokdy nehrešil, Piatko a Pustaj, Nebeská sláva, Stará dievka a čert, Tri práčky, Žabina komtra, Starý človek a dvanásť ovieca iné.

Z detskej encyklopédie

Alah- jediný boh mohamedánov

Bagdad- hlavné mesto abbásovských kalifov. Založil ho kalif al-Mansúr v roku 762 na západnom brehu rieky Tigris v Iraku. Dnes je to hlavné mesto Iraku.

Dirham- strieborná minca

Džberväčšia okrúhla drevená nádoba 

Džungľa- hustý, neprehľadný tropický les

Hodnostár- vyššie postavený človek, vo Vietname šľachtic

Kanoeje slovo indiánskeho pôvodu. Označoval sa tak indiánsky čln, vydlabaný z jedného kmeňa stromu. Dnes pod názvom kanoe rozumieme ľahký prenosný čln, ktorý sa uvádza do pohybu pádlo (druhom vesla).

Kojot- americká prériová šelma s hnedosivou srsťou

Veľký Manitou- najvyšší indiánsky boh

Vigvam- pôvodné obydlie Indiánov v Severnej Amerike