Pre rok 2003 MEMO 98 nezískalo na monitorovanie í spravodajstva médií o informáciach venovaných národnostným menšinám, najmä Rómov, nijaký grant. Napriek tomu sa rozhodlo zverejniť informácie o charaktere vysielania elektronických médií za rok 2003 z týchto dôvodov:

• MEMO 98 prostredníctvom grantiov realizuje rôzne monitory médií smerujúcre k prezentácii politickej scény a vnútropolitických udalostí rôzneho charakteru. Preto je nahrávanie a prvotné vyhodnocovanie spravodajských relácií elektronických médií zabezpečené. A je z nich možné analyzovať aj informácie o menšináchresp. o Rómoch.

·Vzhľadom na predchádzajúce negatívne trendy v charaktere informácií o rómskej menšine, ktoré jednoznačne dokázali predchádzajúce monitory vyvíja snahu minimálne aspoň diskutovať s médiami, mediálnymi radami, politickou reprezentáciou i verejnosťou o akceptovaní morálneho kódexu správania sa médií pri zobrazovaní otázok národnostných menšín a etnických skupín

• Aj vzhľadom k súčasnému stavu spoločnosti, ktorej nálady na Rómov sa pod vplyvom nedávnych udalostí z východného Slovenska značne negatívne rasovo radikalizujú je nutné znovu upozorniť médiá, mediálne rady, vládu, parlament, MVO i verejnosť na podiel médií na formovaní negatívneho postoja a fixovaní negatívnych stereotypov verejnosti na Rómov.

Výsledky monitoru

Vysielací čas

Zdôrazňovanie rozsahu informácií o rómskej menšine v spravodajstve médií venovanému menšinovej problematike má význam, pretože charakter týchto informácií, tematické zameranie správ, resp. preferovanie niektorých káuz, priamo súvisia s rozsahom informácií zameramných na rómsku menšinu.

Nízky počet pozitívnych správ,  vysoký počet negatívnych správ a prevažujúci počet neutrálbych správ pomáhajú predovšetkým v televíznom spravodajstve konzerovať vo vedomí divákov negatívne stránky rómskeho etnika a odmietavé postoje slovenskej verejnosti voči Rómom.

Témy v spravodajstve médií

Ak zoberieme do úvahy minutáž jednej správy, či informácie (okolo 1 minúta 20 sekúnd, z 24 monitorvaných tém až 9 tém (pomoc štátnych organizácií, neznášanlivosť voči menšinám, zahraničie o nás, hospodárstvo, banky, školstvo, médiá, kultúra, armáda SR) malo celkový vysielací čas pre všetky médiá pod 4 minuty. To znamená, že osem monitorovaných elektronických médií, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú verejnú mienku v Slovenskej republike o vyššie uvedených témach odvysielalo jednu, resp. maximálne triinformácie za zhruba 365 dní, t.z. takmer 2900 spravodjaských relácií. Pritom sedem týchto tém bolo predmetom vysielania len jednej z televíznych staníc.

Aj táto charakteristika vysielania spravodajstva rozhodujúcich elektronických médií vypovedá o tom, prečo o rómskej menšie pretrvávajú vo verejnosti Slovenskej republiky negatívne stereotypy.

Kauzy vo vysielaní

Tu je dôležité upozorniť na charakter týchto informácií. Vo všetkých prípadoch bola kauza spájaná s Rómam;, ide teda znovu o porušovanie legislatívy i etických zásad vysielania, keď sa kriminálne delikty spájajú s národnosťou ich páchateľov.

To jednoznačne dokazuje, že predovšetkým televízne spravodajstvo prostredníctvom etnizácie kriminálych deliktov a negatívnym vykresľovaním Rómov v rámci informácií o nich sa výraznou mierov veľmi negatívne podieľa na vytváraní klímy latentného rasizmu v spoločnosti SR.

Rómske osobnosti v médiách

Pri porovnaní minutáže jednotlivých médií pri poskytovaní priestoru rómskym osobnostiam vo svojich spravodajských reláciach TV JOJ poskytla priestor v rozsahu 64 sekúnd, Rádio expres 45 sekúnd a Rádio OKEY 103 sekúnd za celý rok 2003. T.z., že o rómskych lídroch za celý rok dokázali odvysielať jednu, maximálne. dve správy, resp. len zmienky.

Trendy vývoja vysielania elektronických médií

Údaje monitoringu 2003 hlavných spravodajských relácií významných a mienkotvorných elektronických médií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nepriniesli výraznejšie zmeny. Z monitoru 2003 vyplynuli niektoré relevantné poznatky:

• Pretrváva systém a spôsob informovania z predchádzajúcich rokov.
• Problematike menšín je naďalej venovaný nedostatočný priestor
• Z informácií o menšinách dominujú informácie o Rómoch: trend nad 85% informácií pretrváva.
• Pretrváva aj požívanie „národnostného princípu“ pri prezentácii niektorých informácií. Najmä komerčné televízne médiá v roku 2003 pristúpili ka „agresívnejšiemu „poňatiu“ vysielania informácií o rómskej menšine. Najmä pri informáciach problematického charakteru sú zvýrazňované ich negatívne stránky bez hlbšej analýzy príčin problémov.

Bežne sú používané rôzne „mediálne efekty“ ako spôsob tzv „oponentúry“ rómskej menšiny voči názorom a stanoviskám majority reprezentovanej predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy; Minimum priestoru k problémovým otázkam dávajú médiá odborníkom, zástupcom MVO a názorom tej časti verejnosti, ktorá má k Rómom tolerantnejší postoj a chápe  aj príčiny mnohých problémov.

Závery

Doterajšie poznatky o súčasnom nelichotivom obraze Rómov vo vedomí obyvateľov Slovenskej republiky naznačujú aj dosť výrazný podiel médií na tomto stave. Dlhodobé trendy v charaktere vysielania médií o Rómoch prezentované tzv. neutrálnym postojom je skôr medveďou službou voči menšinám a otvára priestor pre latentný rasizmus, ktorý je prítomný v myslení majoritnej spoločnosti, ale zároveň možno nevedomky, no  často aj vedome vytvára podhubie rasovej nenávisti a intolerancie.

Súčasný obraz Rómov v slovenských médiách akcentuje postoje a názory majority, ktorej sú médiá súčasťou. Jeho charakteristickými prvkami v médiách je zdôrazňovanie predsudkov a stereotypov, ktoré vytvorila o Rómoch majorita. ktoré však médiá za prejavy rasizmu nepokladajú. Nosné sú informácie o kriminalite, o sociálnych otázkach. Väčšina týchto správ je negatívne emocionálne ladená voči Rómom.

Z monitoru, ktorý sa po roku 1989 robil na Slovensku, vyplývajú pre všetkých, čo sa problematike činnosti médií venujú profesionálne i neprofesionálne, niektoré závery, ktorých realizácia by pomohla meniť a zmeniť situáciu vo vysielaní médií i klímu v spoločnosti:

1. Je nutné vypracovať koncepciu mediálnej prezentácie menšín vo verejnoprávnych médiách.
2. Všetci kompetentní činitelia by mali prispieť k zabezpečeniu objektívnej prezentácie rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách a odporučiť takýto spôsob prezentácie aj súkromným médiám.
3. Médiá by mali vo reláciách pravidelne a systémovo informovať o aktivitách rómskej národnostnej menšiny, jej histórii, kultúre, tradíciách i súčasnom živote.
4. Riadiaci pracovníci médií by mali prostredníctvom personálnej politiky koncepčne riešiť zastúpenie príslušníkov rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách.
5. Exekutíva by mala vytvoriť podmienky pre pravidelné informovanie o činnosti inštitúcii zaoberajúcich sa rómskou komunitou prostredníctvom tlačových konferencií a vystúpeniami vo verejnoprávnych médiách.

Celé na stiahnutie vo formáte PDF 11 2003 MONITOR.pdf