2. PREDSTAVY O RÓMOCH DO ROKU 1989

Prví Rómovia prenikali do strednej Európy z Balkánu pozdĺž Dunaja v 12. a 13. storočí. V literatúre sa uvádza, že prvá správa o Rómoch na území Slovenska je z roku 1322. Hodnovernosť týchto prameňov je problematická. Chýbajú písomné doklady o migrácii Rómov na našom teritóriu zo začiatku 15. storočia. A nie sú objasnené ani okolnosti vzniku osád na východnom Slovensku, resp. v regióne Spiša. Z histórie je známe, že Rómovia sa usadzovali tam, kde majorita potrebovala ich služby. Keďže Rómovia po sebe nezanechávali písomné pramene a v stredovekej Európe médiá neexistovali, obraz Rómov bol zmesou legiend, ktoré o sebe šíri oni sami, ale najmä ktoré o nich rozprávali domáci obyvatelia. A tento, zväčša nelichotivý, niekedy až hrozivý obraz sa neskôr šíril aj v písomných prameňoch a v súdobej literatúre. V uhorských pomeroch jej prvým predstaviteľom bol Samuel Augustini ab Hortis. (Pozri ukážky z jeho práce Cigáni v Uhorsku).

V Uhorsku žili Rómovia usporiadaným spôsobom života, boli viac zžití s domácim prostredím ako v Čechách a na Morave, či v západnej Európe. Preto na ich prenasledovanie nebol dôvod. V 18. storočí sa snažili o trvalé usadenie Rómov v Uhorsku najmä Mária Terézia a jej syn Jozef II. Chceli, aby sa prispôsobili ostatným obyvateľom a nazývali ich „novosedliaci“ (pozri ab Hortis). Okrem podobných informácií, aké písal o Rómoch ab Hortis, resp. ďalší vzdelanci, vzhľadom na zanedbateľný vplyv súdobej tlače na obyvateľov Uhorska, sa informácie o Rómoch a o ich živote šírili najmä ústnym podaním. V tých časoch to bol predovšetkým obraz Róma – muzikanta, pretože hudba, hudobné remeslo sa v 19. storočí stali jedným z hlavných spôsobov zabezpečovania obživy Rómov. Keďže hudobné remeslo a vzdelanie si Rómovia nesmierne cenili, mnohokrát obetovali celý svoj majetok, aby mohli dať syna učiť k známemu hudobníkovi. Rómovia mali v tých časoch monopol na hudobné služby. Bez „cigánskej“ kapely sa nezaobišla žiadna zábava, žiadna svadba na slovenskej dedine.

Po roku 1918 neboli Rómovia v Československej republike považovaní za národnosť. Boli usadení a boli najlacnejšou pracovnou silou. Ich postavenie riešil zákon č. 117 o potulných cigáňoch z roku 1927. To v podstatnej miere ovplyvňovalo vytváranie obrazu Rómov vo verejnosti vtedajšími médiami. Ako vyplýva z pomerne ojedinelých a nesystémových informácií o tlačených médiách z rokov 1918 - 1938, titulky najmä českej tlače napovedajú, že periodiká sa Rómom venovali iba vtedy, keď išlo z ich strany o porušovanie zákona. [i]

Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 sa postavenie Rómov zhoršilo. Rasové zákony postihli aj Rómov, ktorí boli zaradení do dvoch kategórií Cigánov - usadených i kočovných. Slovenský štát mal v plánoch aj vytvorenie koncentračných táborov pre Rómov, ale ich nestihol realizovať. V rokoch 1944 - 1945 boli Rómovia vyvražďovaní. Pohľad majoritného obyvateľstva voči Rómom bol „formovaný“ tvrdou rasovou propagandou. Ich postavenie „asociálov“  vymedzovali zákony a poslušne vykresľovala vtedajšia, najmä stranícka tlač – Gardista, Slovenská sloboda (pozri Táncoš, Lužica, 2002[ii]). Ale veľmi lapidárne o názoroch vtedajšej vládnej moci na Rómov vypovedá heslo „Cigáni“ uvedené na strane 95 v Slovenskej vlastivede III z  roku 1944: „Cigáni patria k posledným zvyškov primitívov na Slovensku, ktorí svojou početnosťou a nekultivovaným životom sú ešte stále pravou pliagou štátu i obyvateľstva. Nepatria medzi ľud ani plemenom, ani rečou, ani náboženstvom a zamestnaním....Vedú kočovný život a živia sa viac z krádeže a žobroty, než z kováčstva a iných remesiel, muziky a podobne. (Táncoš, Lužica, 2002, str. 153)

Po roku 1945 postavenie Rómov deklaratívne riešil Košický vládny program - v článku V. zaručoval ústavné slobody a zakazoval diskrimináciu občanov z rasových dôvodov. Prax však bola iná. Tisíce usadených Rómov čakali na pomoc pri riešení svojich problémov, pretože dedičstvom po ľudáckom režime bola neuveriteľná bieda slovenských Rómov. Zo Slovenska začala migrácia Rómov do českých priemyselných oblastí. Po roku 1948 sa v Československu začala sa „prevýchova“ Rómov. Vypracovávali sa informácie o počtoch usadených a kočovných Rómov, o spôsobe ich života, o dochádzke ich deti do školy, o ich morálke. Rómovia neboli považovaní za národnostnú menšinu alebo ako národ, preto sa rómsky jazyk sa nepoužíval, ba štát robil všetko preto, aby Rómovia na svoj jazyk zabudli. Zákon 74/1958 o trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb riešil ich sociálny status. V roku 1969 bola zriadená „Komisia vlády SSR pre otázky cigánskych obyvateľov“, ktorá svoju činnosť zameriavala na riešenie problémov zamestnania, bývania, výchovy mládeže a obmedzovania kriminality.

Podľa súpisu žilo ku koncu roku 1989 na Slovensku 254 tisíc Rómov, čo tvorilo takmer 5% všetkých jeho obyvateľov (Národnostná štruktúra SR...,1994). Celoštátne, regionálne i lokálne tlačené periodiká, rozhlas a neskôr a televízia ako nástroje straníckej komunistickej propagandy informovali o Rómoch v duchu straníckych uznesení. Problémové záležitosti sa spomínali čo najmenej, skôr sa prezentovali príklady úspechov v „prevýchove cigánskych spoluobčanov“, propagandistické články prezentovali úspešné zapojenie sa Rómov do pracovného pomeru. Riešenie bytových otázok (násilné búranie chatrčí a osád a nepremyslené sťahovanie mnohopočetných rodín do bytov v panelových sídliskách) a sociálnych problémov boli vykresľované ako žiarivé príklady „socialistického blahobytu“. Množstvo informácií, hovoriacich o konfliktoch moci s Rómami, o prejavoch rasizmu a intolerancie majority k Rómom a neznášanlivosti medzi Rómami a nerómami, otázky kriminálneho charakteru, ale aj demografické údaje a ďalšie štatistiky síce existovali, ale mali charakter tajných informácií a boli prezentované iba na uzatvorených straníckych rokovaniach. Aj pokus z obdobia rokov 1968 - 1970, kedy dochádzalo aj pod vplyvom založenia a činnosti Zväzu Cigánov – Rómov na Slovensku k liberalizácii a objektivizácii informácii o živote a problémoch rómskeho etnika, bol totalitnou mocou rýchlo zlikvidovaný a situácia sa dostala do „správnych“ koľají.