1. Situácia v rokoch 1918-1938
Počas Mečiarovej vlády aj zásluhou Slovenskej národnej strany prebiehala pomerne intenzívna antimaďarská kampaň, namierená nielen proti Maďarsku, ale aj proti požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Pod tlakom Európskej únie a NATO musela vláda aj ministerka školstva Eva Slakovská na upokojenie zahraničných partnerov niečo vymyslieť. Vymysleli vtedy akciu ako hrom. Pod patronátom NATO sa malo na Slovensku konať medzinárodné sympózium zamerané na postavenie a práva národnostných menšín v jednotlivých krajinách stredoeurópskeho priestoru. Jednou z tém malo byť vzdelávanie príslušníkov menšín. Túto problematiku mal mať v gescii Štátny pedagogický ústav. Pracovná skupina ako základný dokument mala vytvoriť materiál – akúsi kauzuistickú štúdiu - „Vzdelávanie národnostných menšín v Slovenskej republike“. Ja som mal napísať kapitolu „Historické východiská“. Materiály sme vytvorili, ale štúdia nebola nikdy nikde publikovaná. Tak isto sa nekonalo ani sympózium. Keďže to zahraniční partneri začali brať vážne, vláda podujatie stopla. Hoci sme už s kolegami našli aj vhodný priestor v jednom zariadení na Zemplínskej šírave. (Pri hľadaní priestorov sme okrem iného navštívili aj známe zariadenie v Zlatej Idke, v ktorom vznikol Mečiarov parný valec. Bolo to zariadenia maximálne štvrtej cenovej skupiny, kde bol ešte výrazne evidentný socialistický štýl a architektúra.)
Keďže moja časť spomínanej štúdie bola spracovaná na základe pomerne podrobného štúdia prameňov, rozhodol som sa ju zverejniť na stránke v troch pokračovaniach.
A pokladám ju za zaujímavú ešte z jedného dôvodu: keďže súčasťou analyzovaného obdobia sú aj roky 1945-48, musel som sa zákonite dostať k téme Benešových dekrétov. Problematiku dekrétov som sa pokúsil zhrnúť v prehľadnej tabuľke. Súčasťou materiálu je aj poznámkový aparát.
Celý materiál bude možné získať po zverejnení poslednej časti vo formáte PDF.
Situácia v rokoch 1918-1938
V dejinách Európy, jej geografického a politického usporiadania prelomoovým medzníkom začiatkom 20. storočia bola prvá svetová vojna. Po nej sa rozpadli mnohonárodné ríše a vznikli nové štáty. Zakončenie národno-emancipačného procesu však neznamenalo vytvorenie "čistých" národných štátov. Predovšetkým v strednej Európe vo všetkých štátoch existovali národnostné menšiny. V celom priestore nebolo národného štátu.(1) V stredoeurópskych štátoch žili početné zoskupenia národnostných menšín - v Poľsku 34%, v ČSR 33%, v Juhoslávii 15%, v Rumunsku a Maďarsku 12%, v Rakúsku 8%, v Bulharsku 15,30%, v Grécku 20%, v Estónsku 10%, v Lotyšsku 25%, v Litva 29%.(2) Čisto národnostné neboli ani štáty západnej Európy, či Rusko.
Zásadný význam pre postavenie menšín mali mierové rokovania v Saint Germain en Laye v roku 1919. Rozhodovali o spôsobe ochrany minorít v jednotlivých štátoch, ale k posudzovaniu otázok ochrany menšín nepostupovali v jednotlivých štátoch rovnako. Do skupiny, ktorá bola zaviazaná chrániť minority mierovými zmluvami, patrili ČSR, Juhoslávia, Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Bulharsko.(3) Preto počas rokovaní zástupca Československa E. Beneš poukázal na to, že počas rokovania sa vytvorili tri skupiny štátov:
1. Tie, ktoré na seba nevzali záväzky ochrany menšín (predovšetkým víťazné veľmoci).
2. Tie, ktoré vyjednávajú (Estónsko, Lotyšsko).
3. Tie, ktoré podpísali zmluvu a majú povinnosti.
Preto Beneš požadoval, aby záväzky platili rovnako pre všetkých.(4)
Spoločnosť národov prijala na ochranu minorít záruky. Jej Rada a Stály Dvor dohliadali na uskutočňovanie záruk a riešili spory, Sekretariát SN dohliadal najmä na situáciu v ČSR a Poľsku.(5)
Keď 28. októbra 1918 vznikol nový štát - Česko-Slovenská republika, jej politický systém vychádzal zo zásad definovaných vo Washingtonskej deklarácii, ktorá zaručovala občanom a národnostným menšinám pomerné zastúpenie v štátnych orgánoch nového štátu. Česko-Slovenská republika bola tiež mnohonárodnostný štát.
Národnostné pomery v Československej republike
Národnosť |
Počet obyvateľov |
Percento |
československá |
8.760.937 |
65.51% |
ruská |
461.849 |
3.45% |
nemecká |
3.123.568 |
23.36% |
maďarská |
745.431 |
5.57% |
židovská |
180.855 |
1.35% |
poľská |
75.853 |
0.57% |
Prameň: Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923
Národnostné pomery na Slovensku
Národnosť |
Počet obyvateľov |
Percento |
československá |
2.025.003 |
67.48% |
ruská |
88.970 |
2.97% |
nemecká |
145.844 |
4.85% |
maďarská |
650.547 |
21.68% |
židovská |
73.628 |
2.45% |
poľská |
6.059 |
0.20% |
Prameň: Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923
Postavenie menšín garantovala Zmluva medzi čelnými mocnosťami spojenými a združenými a Československom zo Saint Germain en Laye z 10. októbra 1919.(6) Jej zásady boli premietnuté aj do Ústavnej listiny ČSR z roku 1920. Hlava VI. Ochrana menšín národných, náboženských, rasových deklaruje rovnosť občanov ČSR, rovnaké občianske a politické práva, voľnosť vo využívaní jazyka, právo na vyučovanie v materinskom jazyku, právo na alikvotné financie na výchovu, náboženstvo a charizmu a v § 134 sa uvádza, že odnárodňovanie je trestné.(7) Na druhej strane ústava nestanovila jazykovým skupinám žiadny podiel v štátnej správe podľa pomernej početnosti.(8) Súčasne s ústavnou listinou bol schválený aj Jazykový zákon č. 122/1920, ktorý stanovoval, že úradný a štátny jazyk je československý jazyk.(9) Zákon súčasne definoval aj používanie jazyka menšín. Pre Podkarpatskú Rus v zmysle § 6 stanovil právo upraviť kompetencie snemom Podkarpatskej Rusi.(10)
Ochrana národnostnej príslušnosti bola zabezpečená trestnou ochranou proti odnárodňovaniu, a to aj v školách, proti útlaku, prepusteniu z práce i nežiadúcemu občianstvu, ako aj ochranou cudzích štátnych a domácich štátnych príslušníkov proti nerovnosti. Československý právny poriadok definoval pojem československý národ (11) , a v tej súvislosti aj jazykové právo a jazyk československý.(12) Pre Podkarpatských Rusínov bola ustanovená autonómia(13) a možnosť používať svoj jazyk aj v Národnom zhromaždení. Jazyk národnostných menšín požíval ochranu pri styku so štátnou mocou, s úradmi, so zastupiteľskými orgánmi, samosprávou a verejnými korporáciami. Školské a kultúrne právo národnostné charakterizovalo školy národností, jazyk ako predmet, národnosť detí, zriaďovanie a administráciu národnostných škôl. Personálna národnostná autonómia definovala v školstve postavenie samosprávy, činnosť obecných knižníc, služobný pomer vysokoškolských učiteľov, národnostná autonómia teritoriálne vymedzovala kompetencie Podkarpatskej Rusi.(14)
Česko-Slovenská republika prijala k ochrane menšín ďalšie zákony - č. 189/1919 o školách národných a súkromných(15), č. 430 /1919 o obecných verejných knižniciach(16), č. 236/1920 o nabodúbaní a zbavovaní štátneho občianstva a domovskom práve,(17) č. 592/1920 o sčítaní ľudu (slobodná voľbu národnosti na základe jazyka),(18) č. 266/1920 o názvoch miest, obcí, osád, ulíc i označovaní obci miestnymi tabuľkami a číslovanie domov(19) v jazyku menšín pri 20% občanov národnosti. Ďalšie normy riešia spôsobilosť učiteľov (zákon č. 276/1920), povinné predmety v školách (na národnostných školách sa ako nepovinný môže vyučovať československý jazyk).(20) Podľa Zákona č. 292/1920 menšinové školy nepodliehali miestnym alebo župným školským radám, ale mohli si zriadiť miestne školské výbory, ktorých pôsobnosť určilo vládne Nariadenie vlády č. 605/1920 o školských radách pre menšinové školy. Zákon č. 50/1923 na ochranu republiky pokladá útoky proti národnosti za trestný čin.(21)
V Česko-Slovenskej republike existovala myšlienka autonómie Slovenska od polovice roku 1919(22). Bola prezentovaná ako spôsob sebareflexie a záujmov Slovenska v podobe samosprávy, ako aj v rovine sebareflexie národnostných menšín, ktoré tým hľadali prostriedky na zachovanie vlastnej identity.(23) Z tohto pohľadu bolo na Slovensku špecifické postavenie maďarskej menšiny. Aj keď bola v júni 1920 uzatvorená zmluva medzi Československou republikou a Maďarskom, existovala tu trauma zo zmeny postavenia vládnúceho národa na menšinu, čo bolo prezentované ale aj vnímané ako nacionálna degradácia a kultúrny šok.(24) Preto už pomerne skoro dochádza k formovaniu nacionálne orientovaných strán - už vo voľbách 1920. Maďarské strany - Krajinsko-socialistická strana a Maloroľnícka strana (od roku 1925 Maďarská národná strana)(25) - požadovali pre Maďarov uplatnenie sebaurčovacieho práva. Na druhej strane v roku 1922 podporovali požiadavku na autonómiu Slovenska, čím chceli eliminovať český vplyv. Otázky Rusínov riešila Hlava XIX Vládneho nariadenia č. 17/1926(26), ale napriek tomu ešte v roku 1919 sa Česká akadémia zmieňovala o Rusínoch ako Ukrajincoch(27) Osobitné bolo aj postavenie Rómov. V Československej republike neboli evidovaní ako národnosť. Ich postavenie riešil zákon o potulných Cigánoch z roku 1927.(28)
POZNÁMKY
- Kováč,D.: Národnostné menšiny na križovatke medzi vnútornou a zahraničnou politikou, In Minority v politike, Kultúrne a jazykové práva, zborník, Bratislavské sympózium II/1991, Československý výbor Európskej kultúrnej nadácie, Bratislava 1992, s.262
- Chmelař,J.: Národnostní minority v evropskych státech, In Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923, s. 303
- Hajn,A.: Problém ochrany menšin, Orbis, Praha 1923, s. 60
- Tamtiež, s. 170
- Tamtiež, s. 259
- Sobota,E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 132-138
- Tamtiež, s.71-74
- Kuklík,J.: Postavení občana v ústavách středoevropskych státú po první světové válce, In Občan-národ-stát, Vznik nových státú v Evropě na začátku 20.století, zborník prednášok zo seminára Rady Európy, PedFUK Praha, 1996, s. 60
- Sobota,E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s.75-89
- Tamtiež, s. 21-44
- Kuklík,J.: Postavení občana v ústavách středoevropskych státú po první světové válce, In Občan-národ-stát, Vznik nových státú v Evropě na začátku 20.století, zborník prednášok zo seminára Rady Európy, PedFUK Praha, 1996, s. 59
- Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 21-44
- Tamtiež, s.48-49
- Tamtiež, s. 44-49
- Tamtiež, s.53-64
- Tamtiež, s. 64-68
- Tamtiež, s. 90
- Tamtiež, s. 108-110
- Tamtiež s. 126-130
- Podľa § 1 ods.2 a § 2 ods.2 zákona č. 266/1922 o doplnení zákona o školách sa na národnostných školách ako nepovinný môže vyučovať československý jazyk.
- Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 142-143
- Zelenák , P.: Autonómia a maďarská otázka na Slovensku v 20.a 30. rokoch, In: Soudobé dějiny I/6, s.738
- Tamtiež, s. 738
- Tamtiež s.739
- Tamtiež, s. 744
- Sobota, E.: Národnostní právo československé, Nakladatelství Bravič a Novotný, Brno 1927, s. 153-193
27.
28.
Komentáre
Prehľad komentárov
Štatistiky
Online: | 1 |
---|---|
Celkom: | 375074 |
Mesiac: | 5446 |
Deň: | 156 |