Academia vzdelávania a výchovy vzdelávala sociálnych pracovníkov a policajtov.

Posledný príspevok zo série článkov o prístupe Rómov k vzdelávaniu, ktorý som napísal v roku 2004, popisuje dôsledky toho, že tieto otázky neboli permanentne, dlhodobo a najmä systémovo riešené. V závere som sa pokúsil načrtnúť, aké sú možnosti riešenia aj dnes nedostatočného prístupu Rómov k vzdelávaniu. 

Spoločenské vedomie Rómov vychádza z hodnôt založených na kánonoch indického kastovníctva, relativizovaných determinantmi prostredia, cez ktoré v histórii prechádzali alebo ktorého sa stali súčasťou. Výchova v rodinách neviedla k samostatnosti, individualite, dôraz bol kladený na solidaritu so všetkými z rodiny. S tým korešponduje aj jazyková príprava rómskych detí. Je autentická, osobitá, dieťa začína hovoriť neskôr, dôležitá je mimojazyková komunikácia. Slovná zásoba je malá, ale pre jeho život v komunite stačí. Prevláda svet snov, fantázie a predstáv nad skutočným svetom, realitou.

Možno konštatovať, že nedostatočná úroveň vzdelania sa snáď najvýraznejšie podpisuje pod celkový sociálno-ekonomický status Rómov. Mnohí, dnes už dospelí Rómovia nedosiahli ani základné vzdelanie, čím sa vytvorila situácia, keď nie sú schopní riešiť si svoje problémy v zmysle uplatňovania si svojich práv, plnenia povinností, riešenia nezamestnanosti, bývania, zdravotnej starostlivosti a hygieny, spoločenského postavenia a i. Je možné konštatovať, že to,  čo „škola a spoločnosť do Rómov investuje“, sa neodráža v plnej miere v jej výsledkoch práce. Alebo inými slovami: najväčším problémom Rómov je ich nevzdelanosť.

Aplikácia a realizácia legislatívnych ustanovení zameraná na zrovnoprávnenie rómskej národnostnej menšiny bola po roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky podporovaná množstvom koncepcií, programov, riešení sociálno-ekonomického postavenia Rómov a výrazne posilňovaná kultúrnoemacipačnými snahami predstaviteľov kultúrnych, intelektuálnych i novosformovaných politických elít Rómov. Aj v oblasti výchovy a vzdelávania bolo prijímaných množstvo programových materiálov.

Postavenie Rómov riešia mnohé medzinárodné dokumenty. Týkajú sa ochrany ľudských práv a základných slobôd, predchádzaniu a trestaniu zločinu genocídy, politických práv, odstránenia všetkých foriem rasovej diskriminácie a práv dieťaťa, Viaceré z nich riešia priamo problémy Rómov, napríklad otázky diskriminácie, vzdelávania, bývania, poradenstva, zdravotníckej starostlivosti, otázky kočovania, kultúrne a sociálne problémy.

V poslednom období sa v súvislosti s reformou vzdelávania aj v súvislosti riešenia neúspešnosti vo vzdelávaní na strane rómskych žiakov veľa skloňuje slovo asistent učiteľa. Už v roku 2002 problematiku postavenia a funkcie asistenta učiteľa pre rómske deti riešil Štátny pedagogický ústav. Ako člen pracovnej skupiny som získaval poznatky aj v zahraničí – v Českej republike a Maďarsku. Tieto poznatky som zhrnul v materiáli z apríla 2002. Bol jedným z množstva podkladových materiálov pri tvorbe koncepcie, ktorá navrhovala spôsoby riešenia postavenia asistenta rómskych žiakov. A z neho vychádzal aj ďalší materiál „Návrh riešenia rómskych asistentov“, ktorý som vypracoval v máji 2002. (Tento príspevok uverejníme na stránke Orbis Mea neskôr. Koncepčný materiál bol následne pretavený do legislatívneho riešenia funkcie asistent učiteľa i ďalších, aj metodických materiálov.  

Tak pán minister Kaliňák znova zabodoval. Chystá sa evidovať kriminalitu Rómov.

Posledná časť zo série príspevkov o postavení menšín v Slovenskej republike je venovaná obdobiu rokov 1948-1989, kedy sa vtedajší komunistický režim snažil niektorými opatreniami retušovať nerovnoprávne postavenie menšín v Československu. Aj tak Rómovia štatút menšiny nemali. Boli to "občania cigánskeho pôvodu". 

Súčasťou riešenia problémov s menšinami po skončení druhej svetovej vojny boli aj dekréty prezidenta Československej republiky Eduarda Beneša.Problematika dekrétov bola aktuálna najmä v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Prehľadnú tabuľku dekrétov prinášam ako súčasť série článkov o postavení menšín.

V druhej časti série príspevkov o postavení menšín v bývalom Československu, resp. na Slovensku prinášam pohľad na situáciu v rokoch druhej svetovej vojny a po nej - až do roku 1948.

Počas Mečiarovej vlády aj zásluhou Slovenskej národnej strany prebiehala pomerne intenzívna antimaďarská kampaň, namierená nielen proti Maďarsku, ale aj proti požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Pod tlakom Európskej únie a NATO musela vláda aj ministerka školstva Eva Slakovská na upokojenie zahraničných partnerov niečo vymyslieť. Vymysleli vtedy akciu ako hrom. Pod patronátom NATO sa malo na Slovensku konať medzinárodné sympózium zamerané na postavenie a práva národnostných menšín v jednotlivých krajinách stredoeurópskeho priestoru. Jednou z tém malo byť vzdelávanie príslušníkov menšín. Túto problematiku mal mať v gescii Štátny pedagogický ústav. Pracovná skupina ako základný dokument mala vytvoriť materiál – akúsi kauzuistickú štúdiu - „Vzdelávanie národnostných menšín v Slovenskej republike“. Ja som mal napísať kapitolu „Historické východiská“. Materiály sme vytvorili, ale štúdia nebola nikdy nikde publikovaná. Tak isto sa nekonalo ani sympózium.  Keďže to zahraniční partneri začali brať vážne, vláda podujatie stopla. Hoci sme už s kolegami našli aj vhodný priestor v jednom zariadení na Zemplínskej šírave. (Pri hľadaní priestorov sme okrem iného navštívili aj známe zariadenie v Zlatej Idke, v ktorom vznikol Mečiarov parný valec. Bolo to zariadenia maximálne štvrtej cenovej skupiny, kde bol ešte výrazne evidentný socialistický štýl a architektúra.)

Keďže moja časť spomínanej štúdie bola spracovaná na základe pomerne podrobného štúdia prameňov, rozhodol som sa ju zverejniť na stránke v troch pokračovaniach.

A pokladám ju za zaujímavú ešte z jedného dôvodu: keďže súčasťou analyzovaného obdobia sú aj roky 1945-48, musel som sa zákonite dostať k téme Benešových dekrétov. Problematiku dekrétov som sa pokúsil zhrnúť v prehľadnej tabuľke. Súčasťou materiálu je aj poznámkový aparát.

Celý materiál  bude možné získať po zverejnení poslednej časti vo formáte PDF.