Academia vzdelávania a výchovy vzdelávala sociálnych pracovníkov a policajtov.

Posledný príspevok zo série článkov o prístupe Rómov k vzdelávaniu, ktorý som napísal v roku 2004, popisuje dôsledky toho, že tieto otázky neboli permanentne, dlhodobo a najmä systémovo riešené. V závere som sa pokúsil načrtnúť, aké sú možnosti riešenia aj dnes nedostatočného prístupu Rómov k vzdelávaniu. 

Spoločenské vedomie Rómov vychádza z hodnôt založených na kánonoch indického kastovníctva, relativizovaných determinantmi prostredia, cez ktoré v histórii prechádzali alebo ktorého sa stali súčasťou. Výchova v rodinách neviedla k samostatnosti, individualite, dôraz bol kladený na solidaritu so všetkými z rodiny. S tým korešponduje aj jazyková príprava rómskych detí. Je autentická, osobitá, dieťa začína hovoriť neskôr, dôležitá je mimojazyková komunikácia. Slovná zásoba je malá, ale pre jeho život v komunite stačí. Prevláda svet snov, fantázie a predstáv nad skutočným svetom, realitou.

Možno konštatovať, že nedostatočná úroveň vzdelania sa snáď najvýraznejšie podpisuje pod celkový sociálno-ekonomický status Rómov. Mnohí, dnes už dospelí Rómovia nedosiahli ani základné vzdelanie, čím sa vytvorila situácia, keď nie sú schopní riešiť si svoje problémy v zmysle uplatňovania si svojich práv, plnenia povinností, riešenia nezamestnanosti, bývania, zdravotnej starostlivosti a hygieny, spoločenského postavenia a i. Je možné konštatovať, že to,  čo „škola a spoločnosť do Rómov investuje“, sa neodráža v plnej miere v jej výsledkoch práce. Alebo inými slovami: najväčším problémom Rómov je ich nevzdelanosť.

Aplikácia a realizácia legislatívnych ustanovení zameraná na zrovnoprávnenie rómskej národnostnej menšiny bola po roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky podporovaná množstvom koncepcií, programov, riešení sociálno-ekonomického postavenia Rómov a výrazne posilňovaná kultúrnoemacipačnými snahami predstaviteľov kultúrnych, intelektuálnych i novosformovaných politických elít Rómov. Aj v oblasti výchovy a vzdelávania bolo prijímaných množstvo programových materiálov.

Postavenie Rómov riešia mnohé medzinárodné dokumenty. Týkajú sa ochrany ľudských práv a základných slobôd, predchádzaniu a trestaniu zločinu genocídy, politických práv, odstránenia všetkých foriem rasovej diskriminácie a práv dieťaťa, Viaceré z nich riešia priamo problémy Rómov, napríklad otázky diskriminácie, vzdelávania, bývania, poradenstva, zdravotníckej starostlivosti, otázky kočovania, kultúrne a sociálne problémy.

V poslednom období sa v súvislosti s reformou vzdelávania aj v súvislosti riešenia neúspešnosti vo vzdelávaní na strane rómskych žiakov veľa skloňuje slovo asistent učiteľa. Už v roku 2002 problematiku postavenia a funkcie asistenta učiteľa pre rómske deti riešil Štátny pedagogický ústav. Ako člen pracovnej skupiny som získaval poznatky aj v zahraničí – v Českej republike a Maďarsku. Tieto poznatky som zhrnul v materiáli z apríla 2002. Bol jedným z množstva podkladových materiálov pri tvorbe koncepcie, ktorá navrhovala spôsoby riešenia postavenia asistenta rómskych žiakov. A z neho vychádzal aj ďalší materiál „Návrh riešenia rómskych asistentov“, ktorý som vypracoval v máji 2002. (Tento príspevok uverejníme na stránke Orbis Mea neskôr. Koncepčný materiál bol následne pretavený do legislatívneho riešenia funkcie asistent učiteľa i ďalších, aj metodických materiálov.  

Posledná časť zo série príspevkov o postavení menšín v Slovenskej republike je venovaná obdobiu rokov 1948-1989, kedy sa vtedajší komunistický režim snažil niektorými opatreniami retušovať nerovnoprávne postavenie menšín v Československu. Aj tak Rómovia štatút menšiny nemali. Boli to "občania cigánskeho pôvodu". 

Súčasťou riešenia problémov s menšinami po skončení druhej svetovej vojny boli aj dekréty prezidenta Československej republiky Eduarda Beneša.Problematika dekrétov bola aktuálna najmä v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Prehľadnú tabuľku dekrétov prinášam ako súčasť série článkov o postavení menšín.