Lepšie správy o Rómoch

(Aplikácia odporúčaní pre rozhlasové a televízne vysielanie prijatých Radou Európy)

Bratislava, 7. júna 2004

CIELE PROJEKTU

Prispieť ku zvýšeniu kvality informácií a informovania o tých skupinách populácie SR, ktorú tvoria jednotlivé národnosti a etnické skupiny, so špecifickým zameraním na Rómske etnikum

• Zvyšovať mieru tolerancie väčšinovej populácie voči príslušníkom menšín, predovšetkým Rómom
• Podporí prijatie Rómov verejnosťou.
• Poskytnú novinárom a verejnosti spätnú väzbu o spôsobe, akým sú Rómovia v médiách zobrazovaní

VÝCHODISKÁ PROJEKTU

Existencia nezávislých médií je nutnosťou a nevyhnutnou podmienkou pre slobodné sírenie myšlienok, na zabezpečenie slobody prejavu. Niet pochybností, že v súčasnosti sú hlavným zdrojom informácií v oblasti verejného, a najmä politického života, aj preto sa o nich zvykne hovoriť ako o štvrtej zložke moci v spoločnosti Úlohou verejnoprávnych i súkromných médií je v súlade s platnou mediálnou legislatívou poskytovať verejnosti neskreslený, objektívny a pravdivý obraz udalostí a spoločenského diania. Vo vyspelých demokraciách médiá spravidla upozorňujú na nezdravé javy v spoločnosti, dohliadajú nad spravovaním vecí verejných, ale predovšetkým prinášajú informácie o všetkom dôležitom, čo sa v spoločnosti deje a nestranne vykladajú súvislosti, v ktorých sa toto dianie odohráva. ,,Osobitný vplyv médií vyplýva z ich schopnosti meniť prostredie spoločnosti a vplyvov a ho. Médiá, najmä tie s celoštátnou pôsobnosťou, majú nezastupiteľnú úlohu pri výchove k občianskym právam, pri presadzovaní ducha tolerancie, pri prekonávaní a potláčaní diskriminácie a v boji proti rasizmu. Prostriedky masovej komunikácie majú významný vplyv na zmýšľanie ľudí a formovanie verejnej mienky a spoluvytvárajú hodnotový systém spolocnosti.“[i]

Vo väčšine európskych krajín sa vývoj uberá smerom k multikultúrnej spoločnosti, v ktorej bude nevyhnutné garantova všetkým občanom mierové spolužitie, slobodu prejavu a schopnosť uplatňovať si občianske práva. Jednou z prekážok takejto záruky je aj narastanie rasizmu a xenofóbie. Práve médiá môžu pomáha vytvára atmosféru, v ktorej rasizmus a xenofóbia sú úspešne potláčané. Vytvoriť v televízii a rozhlase priestor pre kultúrnu rozmanitosť má za cieľ posunú centrum záujmu diváka mimo tzv. konflikt medzi 1 ,,nimi a nami". Tento posun reality v televízii a rozhlase smerom k multikultúrnej perspektíve bude ma hlboký vplyv na vnímanie a budovanie postojov divákov a poslucháčov. Je jasné, že vysielanie ako také nevytvára rasizmus a xenofóbiu, ale môže ich ignoroval alebo podporovať. Jednostranná prezentácia informácií alebo vynechanie dôležitých názorov znižuje kvalitu a úroveň spravodajstva. Neúplná správa, v ktorej chýbajú údaje potrebné pre pochopenie udalostí, s najväčšou pravdepodobnosťou nie je presná, pretože neposkytuje ucelený obraz o udalostiach. Nevyvážená správa je nielen nepresná, ale aj zaujatá voči divákovi, lebo ponúka skreslený, jednostranný a zmätočný pohľad na udalosti alebo problémy. Keď dochádza k zámernej dezinterpretácii informácií a určitá skupina občanov je prostredníctvom médií zobrazená vo forme určitého negatívneho stereotypu, prirodzeným dôsledkom je nárast nedôvery u občanov voči takejto skupine. To v konečnom dôsledku iba prehlbuje bariéru medzi zástupcami väčšinového národa a danou minoritnou skupinou, ktorí zákonite podliehajú skeptickej nálade, keďže stratou dôvery ku konkrétnej politickej sile sa u nich môže vytvoriť averzia voči politike ako takej. ľudia potom strácajú záujem o veci verejné, sú pasívni, nezaujímajú sa o možnú zmenu tohto ,,stavu" a nízka angažovanosť má vplyv na celkovú klímu spoločnosti a na kvalitu konkrétnych medziľudských vzťahov. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mali občania pravdivé, neskreslené, objektívne a vyvážené informácie o jednotlivých národnostných menšinách a etnických skupinách, obzvlášť o rómskej menšine, na základe ktorých potom môžu zaujať kvalifikované postoje. V tejto súvislosti je nesmierne dôležité, ako pristupujú médiá k zobrazovaniu otázok, ktoré sa týkajú iných ako väčšinových postojov, no s ktorými je konfrontovaná celá spoločnosť a majú potenciál zasiahnu život každého občana. Takýmito otázkami sú na Slovensku už dlhšiu dobu informácie o národnostných menšinách a etnických skupinách. Doterajšie poznatky poukazujú na významný podiel médií na súčasnom nelichotivom obraze rómskej národnostnej menšiny vo vedomí obyvateľov Slovenskej republiky. Obraz Rómov v médiách, a to nielen po roku 1989, keď sa začali        naprávať práva občanov na slobodný prístup k informáciám a začala sa uplatňovať sloboda slova, ale aj dávno pred tým, v komunistickej minulosti, bol presne taký, aký bol obraz Rómov v spoločnosti. Spoločenské vedomie a celková klíma v spoločnosti, vymedzovali aj mediálne vedomie. Obraz Rómov v slovenských médiách akcentuje postoje a názory majority - charakteristickým prvkom je zdôrazňovanie predsudkov a negatívnych stereotypov, ktoré ale médiá za prejavy rasizmu nepokladajú. Nosné sú informácie o kriminalite, o sociálnych otázkach. Takýto spôsob informovania otvára priestor pre latentný rasizmus, ktorý je prítomný v myslení majoritnej spoločnosti, ale zároveň možno nevedomky, no často aj vedome vytvára podhubie rasovej nenávisti a intolerancie.

MEMO 98 sa venuje monitoringu informácií venovaných menšinám a predovšetkým Rómom od roku 2000. Z výsledkov monitoringu hlavných elektronických médií, ktorý realizovalo MEMO 98 v roku 2003 vyplýva, že v médiách pretrváva štýl informovania z predchádzajúcich rokov a rok 2003 skutočne nepriniesol nijakú zmenu:

-          Problematike menšín je naďalej venovaný nedostatočný priestor

-          Z informácií o menšinách dominujú informácie o Rómoch: trend nad 85% informácií pretrváva.

-          Pretrváva aj používanie ,,národnostného princípu" pri prezentácii niektorých informácií. Najmä komerčné televízne médiá v roku 2003 pristúpili k ,,agresívnejšiemu

štýlu" vysielania informácií o rómskej menšine - pri informovaní o Rómoch prevládajú negatívne informácie a takmer úplne chýba snaha o analýzu príčin problémov.