Choď na obsah Choď na menu

 

beatriceparadisodante-d87mkg.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BOŽSKÁ KOMÉDIA: RAJ

 

 

 

 

 

 

 

1.spev

Dante vzýva samého Apolóna, aby mu pomohol zavŕšiť svoje dielo. Dosiaľ mu stačil jediný vrchol Parnasu, Múzami obývaný, teraz potrebuje aj druhý, zasvätený tomuto bohovi básnického umenia.  Celým Rajom ho bude  sprevádzať Beatrice. Vystriedala Vergilia, ktorý bol sprievodcom Peklom a Očistcom.  Vzlietnu silou Beatricinho pohľadu. V Raji vládnu iné zákonitosti ako na zemi. Nad zemou sa vznáša  9 sfér:  Mesiac,  Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter, Saturn, potom  nebo stálic, krištáľové nebo a  empyreum, kde tróni Boh.

 

Spev prvý

1.Preniká sláva Hýbateľa sveta

cez celý vesmír; ale v jednej sfére

jej lúče viac, kým inde menej svietia..

4.V nebi, kde skvie sa vo vrcholnej miere,

som bol a zrel, čo svetu našich planín

nezjaví ten, kto odtiaľ späť sa berie..

7.Lebo náš duch až s takým vhĺbavaním

dvíha sa výš, čím k cieľu túh je bližšie,

že ľudská pamäť nemôže ísť za ním..

10.No tak či tak, čo z tejto svätej ríše

si ako poklad chráni môj um bdiaci,

to v tento spev tu podľa pravdy vpíše..

13.Ó, dobrý Fébus, ku poslednej práci

vázou ma sprav a tak plň mocou drahou,

aby som smel tvoj milý vavrín vziať si..

16.Jeden vrch dosiaľ z parnaských dvoch svahov

mi dostačil; no do ostatných trudov

obom sa treba spojiť s mojou snahou..

19.Tak vstúp mi v hruď a dýchaj mojou hruďou,

jak keď si vyhral nad Marsyom rvavým

a von ho vyrval z pošvy jeho údov..

22.Ó, Božia moc, ak ty mi svetlom pravým

prispeješ tak, že tieň z tej ríše blaha

v pamäti svojej zaznačený zjavím,.

25.uzrieš mi dlaň, jak za lístím už siaha:

látkou i tebou budem ovenčený

z tej rastliny, čo bola ti tak drahá..

28.Tak zriedka dnes si, otče, brať už mieni

cisár či básnik pre triumf z jej krásy

(ó, hriech a hanba nízkych ľudských chcení),.

31.že slasť by mala vzrásť z nej v zlaté vlasy

slastného božstva z Delf, ak v niekom zvíri

tá vetva chuť, kto ňou svoj smäd si zhasí..

34.Aj z iskierky sa veľký oheň šíri:

možnože za mnou lepšie hlasy z raja

mi vyprosia, nech odvetia mi z Cirry..

37.Vychádza ľuďom z rozličného kraja

veľsvetlo sveta; ale z toho prahu,

čo štvoro kruhov s troma krížmi spája,.

40.i s lepšou z hviezd i na šťastnejšiu dráhu

spojené s ňou, vosk zemský lepšie zvrelí,

doň pečať vtlačí v každunkom jej ťahu..

43.A takmer taký prah tu obzor delí

na noc a deň, že tmavší od večera

zrieť jeden pól a druhý celý biely,.

46.keď uzriem paniu, ako vľavo mieria

k slnku jej oči vrúcnou túžbou vzňaté.

Orol tak naň zrak nikdy neupiera!.

49.A ako zvykne druhý lúč priam v chvate

z prvého vyjsť a prudko stúpať nahor

sťa pútnik, ktorý túži po návrate,.

52.takto z jej vzhľadu, ktorý cez zrak vtiahol

mi v obraznosť, môj pohľad roztúžene

dvíhal sa výš, kým slnko nedosiahol..

55.Veľa sa smie, čo nie je dovolené

tu našim zmyslom, v kraji tom, kde malo

byť sídlo pre náš ľudský rod a pre ne..

58.Zniesol nie veľa zrak, no nie tak málo,

by nezrel som, že kotúč iskry robil

jak železo, čo v ohni plápolalo..

61.A sťaby deň sa zrazu zdvojnásobil:

akoby ten, kto môže, krásu dvora

nebeského si druhým slnkom zdobil..

64.S túžbou sa oči Beatrice noria

do večných kruhov, kým zas v ňu sa norí

vrúcny môj zrak, keď stiahol som ho zhora..

67.Jej vzhľad ma vnútri v takú bytosť tvorí,

jak keď sa Glaukos pri chutnaní trávy

menil a včlenil medzi božstvá v mori..

70.Tú premenu však slovo nevyjaví;

nech aspoň obraz teda slová vkreslia

tomu, čo milosť dá raz dôjsť tej slávy..

73.Či som, ó, Láska z vševládneho kresla,

len dušou bol, či s telom dohromady,

ty vieš, veď svojím svetlom si ma vzniesla..

76.Keď kružnica, čo k večnosti beh riadi,

ó, Túžená, ma celkom k sebe stiahla

tým súladom, čo tvoja moc ho ladí,.

79.taký žiar neba zjavil sa mi znáhla,

že veľkosť plies by takto riečne prúdy

nedvihli výš a búrka neroztiahla..

82.Ten nový jas i nový zvuk mi budí

chuť znať ich pôvod až tak vyše miery,

že ostrejšiu chuť necítil som v hrudi..

85.A tá, čo zná mi vnútro do litery

— aby ten žiar mi v hrudi trochu zhasol —

skôr než sa spýtam, roztvorí si pery.

88.a započne: „Ty menej by si žasol

a v očiach by si videnie mal priame,

keby si klamnú predstavu z nich striasol..

91.Predstava, že si na zemi, ťa klame.

Veď sotva blesk tak z bydla svojho šľahne,

ako my k nemu hor sa uberáme.“.

94.Ak dušu z prvej pochyby mi stiahne

— ak úsmevnučká krátka reč ju skrotí —

na dušu nová pochyba mi siahne.

97.a „Už som,“ začnem, „von bol z neistoty;

no duch zas v novom údive mi viazne,

jak vládzem stúpať cez tie ľahké hmoty.“.

100.Keď zbožný vzdych jej najprv znútra zaznie,

tu uprie na mňa oči s takým vzhľadom,

s akým mať hľadí na dieťa, čo blaznie —.

103.a započne: „Vedz, všetky veci radom

poriadok majú, v ktorom je tá forma,

čo vesmír Bohu spodobňuje ladom..

106.V ňom vyššie tvory vidia, že svoj vzor má

vo večnej moci, ktorá je ich cieľom,

o nej je reč a v nej je večná norma..

109.V tom poriadku sú veci v svete celom

rozličnou sudbou dohromady späté,

väčšmi či menej, s Prvostvoriteľom..

112.V prístavy rôzne, všade rozovreté,

sa veľkým morom bytia hnú jak člny,

kam daný inštinkt ženie ich v tom svete..

115.Ten dvíha oheň do blízkosti Luny,

ten v srdci zver zas hne k jej obyčaju,

ten zviera zem a pevnosťou ju plní..

118.Na strunu nielen tvory, ktoré z taju

umu sú von, v ten luk sa ponatiahli,

ale i tie, čo um a lásku majú..

121.Prozreteľnosť, čo riadi všeobsiahly

vesmír, dnu svetlom tiché nebo stelie,

v ňom krúži to, čo najviacej sa náhli..

124.A doň, jak v miesto predurčené strele,

ženie nás sila struny, ktorá vtedy,

keď vystrelí, šíp mieri v šťastné ciele..

127.Pravdou je, že jak tvar, nie zriedkakedy,

v umení nehrá s cieľom zamerania,

lebo je látka hluchá k odpovedi,.

130.tak z tejto dráhy vše sa odokláňa

stvorená bytosť, čo aj v iné časti

má možnosť zviesť sa, inou silou hnaná..

133.A podobne, jak z mrakov vídať častý

oheň sa zniesť, tak prvý podnet stráca

príťažlivosťou iných, klamných slastí..

136.Ak dobre súdim, nemáš čudovať sa

stúpaniu svojmu viacej ako riave,

čo z vrchu klesá dol div neletiaca..

139.Div by bol skôr, ak bez zábran v tom stave

by si sťa pokoj v živom ohni z vyhne

na zemi stál a neplál po výšave.“.

142.A tu už k nebu svoje oči zdvihne..

 

 

images-7.jpg2.spev

Dante  a Beatrice sa dostali do sféry Mesiaca. Škvrny na Mesiaci si vysvetľovali ľudia v Taliansku ako obraz Kaina, odsúdeného do vyhnanstva na Mesiac, aby večne nosil tŕnie. Dante ich vysvetľuje podľa  Averroea – arabského filozofa  Ibn Rušda. Beatrice v dlhej doktrinálnej partii  vyvracia nesprávny názor a  a podľa súdobej filozofie potom vykladá správny názor.

 

 

 

3.spev

Dante  a Beatrice sú vo sfére Mesiaca. Na Lune sú blažené duše tých, ktorí cudzou  vinou nemohli dodržať sľub.    V prvej nebeskej sfére je Piccarda – sestra Danteho priateľa Foreseho Donati, ktorú jej druhý brat Corso Donati násilne vytrhol z kláštora a musela sa vydať.  A medzi dušami je tiež   cisárovná Konštancia.

 

 

 

4.spev

Dantem zmietajú pochybnosti a Beatrice mu ich vyvracia. Prvá otázka sa týka nižšej odmeny v nebi za nesplnenie sľubov, zapríčinené cudzou zvôľou, ako v prípade Piccardy  a cisárovnej Konštancie. Druhá mieri na klamný dojem, ktorý by dával za pravdu Platónovmu učeniu, že duše sídlia na hviezdach, odkiaľ sa schádzajú do ľudských tiel a kam sa po ich smrti vracajú. Stále sú v 1.nebeskej sfére - na Mesiaci, kde sú duše tých, čo nie vlastnou vinou nesplnili sľub.

 

 

5.spev

Dante sa vracia k otázke nedodržaného sľubu a ďalej ju rozvíja. Ústami Beatrice v duchu scholastickej filozofie Tomáša Akvinského rozlišuje vôľu absolútnu a vôľu ovplyvnenú okolnosťami.  Opustia sféru Luny, kde sú duše, ktoré nie z vlastnej viny  nemohli dodržať sľub   -  tak ako  Piccarda a cisárovná Konštancia – a dostanú sa do druhej nebeskej  sféry - na Merkúr.

 

 

 

94

Zdala sa pani taká preveselá,

keď stretla sa s tým nebom rozžiareným,

že hviezda s ňou sa väčšmi rozoskvela.

97

Ak usmiala sa hviezda premenením,

jak vzplál som ja — ja, čo už od prírody

na všetky možné spôsoby sa mením!

100

Jak z rybníkov, z ich čistej, tichej vody

stúpa roj rýb, bo myslia si, že paša

s príchodiacimi do ich ríše vchodí,

103

tak viac než tisíc svetiel k nám sa znáša

a čujem, ako v každom chvála zneje:

„Hľa, tu je ten, s ním vzrastie láska naša!“

106

Keď každé už sa pri nás rozoskveje,

zriem jednu tôňu tonúť v takej slasti,

že sa z nej jas priam ako z blesku leje.

109

Zváž, čitateľ: ak to, čo znáš tu sčasti,

nešlo by k celej zvesti od náznaku,

po nej by chuť ti pôsobila strasti —

112

a podľa seba pochopíš, až akú

túžbu som mal ich stav znať v nebi onom,

v ňom sa ich svetlá objavili zraku.

115

„Ó, dobre zrodený, čo Milosť k Trónom

Večného víťazstva ísť dovolí ti

pred koncom boja, pred víťazným skonom,

118

svetlo, čo všade po nebi sa cíti,

rozžíha nás; nuž zjasniť môžme v mnohom,

čo zvedieť chceš, a duch tvoj bude sýty.“

121

Tak jeden z nich mi riekne krásnym slohom

a moja pani „Vrav, vrav“ s láskou v hlase

hneď dokladá, „a ver im ako bohom.“

124

„Dobre už zriem, jak sám sa v svojom jase

zahniezďuješ i jak ti z očí šľahá,

kým usmievaš sa, jas vždy v prudšej kráse,

127

no neviem, kto si, hodná duša drahá

a prečo patríš hviezde tohto kola

ukrytej ľuďom v cudzích lúčoch blaha.“

130

Tak zasa hlas môj k onej žiare zvolá

vraviacej prv — čím zjasnie zjav jej milý,

že žiarnejšou je viac, než predtým bola.

133

A jak sa slnko skryje v krátkej chvíli

prílišným svetlom, len čo teplá sila

mu okolité pary porozptýli,

136

prílišnou slasťou svätá bytosť milá

odela sa mi v svoju žiaru veľkú

a takto skrytá, skrytá odvetila

139

mi to, čo ďalšia pieseň spieva v celku.

 

 

6.spev

Dante a Beatrice sú v druhej nebeskej  sfére - na Merkúre- Tam  sú duše, ktoré  konali dobro, ale v túžbe po svetskej sláve. Prvá duša, ktorá  sa na Merkúre prihovorí Dantemu, je cisár Justinián, ktorý zhromaždil a spísal všetky rímske zákony. Justinián  poskytne Dantemu výklad o  rímskych dejinách od Enea až po Karola Veľkého.

 

 

images-21.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7.spev

Cisár  Justinián sa opäť priblíži k zboru blažených, spievajúc hebrejský a latinský hymnus: „Pozdravený buď, svätý Bože zástupov, ktorý z výšky osvecuješ svojím jasom, šťastné ohne tejto ríše!“  Beatrice vyvracia Danteho pochybnosť, ktorá sa ho zmocnila pri Justiniánovom výroku,  že Jeruzalem podľa práva bol potrestaný za ukrižovanie Krista.  Stále sú na Merkúre – v 2.nebeskej sfére, kde sú tí, čo konali dobro, ale v túžbe po svetskej sláve.

 

 

 

8.spev

Dante a Beatrice sa ocitli v 3.nebeskej sfére – na  Venuši. Tam sú duše, ktoré podliehali popudom lásky telesnej, ale zavčasu ju dokázali skrotiť a premeniť na lásku duchovnú a zvyšok života konali v intenciách lásky a milosrdenstva.  Sú to svetlá, ktoré sa k Dantemu a Beatrici približujú, aby odpovedali na jeho otázky. Medzi nimi je      Karol Martel, syn Karola II. Chromého z Anjouovského rodu, a dcéry kráľa Štefana z rodu Arpádovcov.

 

 

 

 

 

 

9.spev

V 3. nebeskej sfére – na Venuši zavŕši svoju reč duša  Karola Martella,   syna  Karola II. Chromého z Anjouovského rodu, a dcéry kráľa Štefana z rodu Arpádovcov.   Dantemu a Beatrice sa prihovoria tiež ďalšie svetlá: Cunizza da Romano a provensálsky trubadúr Folco.

 

 

images-3.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

10.spev

Nebadane, Dante ani nevie ako, sa s Beatrice presunuli do 4.nebeskej sféry – do sféry Slnka.  Dante vidí okolo seba svetlá ešte intenzívnejšie, ktoré  nádherne spievajú a vytvoria okolo nich korunu. Je to 12 mudrcov, filozofov na čele s Tomášom Akvinským, autorom scholastického učenia cirkvi. Vedľa neho je jeho vedecký odporca Sigieri, ale tiež jeho učiteľ Albert Veľký a starozákonný Šalamún, Boetius  a Gracián.

 

10. SPEV

 

 

11.spev

Danteho a Beatrice obkolesilo vo sfére Slnka 12 mudrcov. Tomáš Akvinský s obdivom hovorí o sv. Františkovi a františkánskom ráde. V závere reči kritizuje dominikánsky rád, ktorého je sám členom.

 

 

 

 

 

12.spev

 

Vo sfére slnka sa ku korune 12 mudrcov na čele s Tomášom Akvinským priblíži  k Dantemu a Beatrice veniec 12 mudrcov so  sv.Bonaventúrom.  Profesor na parížskej Sorbone vychvaľuje sv.Dominika a dominikánsky rád a v závere svojej reči kritizuje rád františkánsky, hoci je sám  františkánom.

 

 

 

 

 

 

13.spev

 

Vo sfére Slnka sú duše ľudí,  ktorí sa vyznačovali hlbokou múdrosťou - filozofi, vedci, literáti. Dante ich zobrazuje v podobe svetielok, združených do dvoch kruhov, ktoré krúžia v opačných smeroch a spievajú.  Keď prestanú krúžiť,  spomedzi nich vystúpi Tomáš Akvinský a  opäť hovorí o kráľovi Šalamúnovej a jeho  múdrosti.

 

 

 

Záznam prezentácie knihy Božská komédia

SPOLOK SVÄTÉHO VOJTECHA – PREZENTÁCIA KNIHY

 

 

14.spev

Po rozhovore o vzkriesení tiel vstupuje Dante a Beatrice do piatej nebeskej sféry – na Mars. Tu sú blažené duše,  ktoré zomreli za vieru. Dante vidí množstvo hviezd neobyčajného lesku, ktoré tvoria kríž a počuje sladký chválospev.

 

 

 

15.spev

V 5.nebeskej sfére – na Marse, sú blažené duše,  ktoré zomreli za vieru. Tu sa  Dante stretne so svojím prapradedom  Cacciaguidom.  Cacciaguida hovorí o zlatých časoch Florencie – aj názov Kvetnica dostala ako kvitnúce mesto.

 

 

 

16.spev

Danteho prapradedo Cacciaguida porovnáva staré časy Florencie s prítomnými. Mala síce pätinu obyvateľstva ako Florencia Danteho, ale svornosťou bola silnejšia než jej päťnásobok.  Hovorí o pôvode sporu medzi guelfami a ako začali občianske rozpory, ktorých následky znášal aj sám Dante.

 

 

 

 

17.spevimages-1.jpg

Prapradedo Cacciaguida predpovedá Dantemu budúcnosť. Hovorí o jeho vyhnanstve i o živote na dvore Scaligeriovcov  vo Verone,  u Bartolomea a neskôr u Can Grandeho.  Can Grandemu ako štedrému mecenášovi napokon Dante venoval tretiu kantiku Raj.

.

 

 

 

 

 

 

 

18.spev

Danteho prapradedo Cacciaguida (Kaččaguída)  menuje ďalšie duše, ktoré zomreli za vieru. Nato Dante a  Beatrice opustia piatu sféru Mars a vznesú sa do šiestej sféry.  Na Jupiteri sú spravodliví vládcovia a sudcovia. V podobe svetielok po latinsky napíšu vetu: „Milujte spravodlivosť, ktorí spravujete zem.“

 

 

 

19.spev

Dante a Beatrice sú v šiestej sfére – vo sfére Jupitera, kde sú spravodliví  vládcovia. V podobe svetielok vytvoria obraz orla, symbol cisárstva. A tento orol hovorí, že  súčasní mocnári nemilujú spravodlivosť, ale sami sú morom spoločnosti.  Pridá i výpočet zlých vládcov. Medzi nimi je tiež český kráľ Václav II.

 

 

  

20.spev

Dante a Beatrice sú stále v šiestej sfére – vo sfére Jupitera, kde sú spravodliví vládcovia. V oku orla je šesť najlepších panovníkov:  biblický kráľ Dávid,  judský kráľ Ezechiáš, rímsky cisár Traján, Konštantín Veľký, sicílsky kráľ Viliam II. a  Trójan Rifeus. Tajomstvo predurčenia sa týka aj obyvateľov Raja.

 

images-11.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

21.spev

Dante sa s Beatrice presunie do siedmej sféry na Saturn, kde sú kontemplatívci. Kráčajú po zlatom rebríku, ktorý pripomína Jakubov rebrík do neba. Medzi kontemplatívcami je tiež Peter Damián. Krása Beatrice  žiari stále viac – ani usmiať sa nemôže, lebo by spálila Danteho.

 

 

 

22.spev

Zo zástupu svetiel sa k Dantemu priblíži Benedikt z Nursie. Je znepokojený úpadkom rádu, ktorý založil. Všetky svetlá potom zmiznú a Dante môže stúpať vyššie. Ešte raz sa pozrie na našu zem a na ostatné planéty, ktorými prešiel. Zo siedmej nebeskej sféry Saturn, kde sú kontemplatívci, vzlietne do ôsmej sféry – do neba stálic.

 

 

 

23.spev

Z neba stálic Dante hľadí na zem a na planéty, ktoré už prešiel: na Lunu, Merkúr, Venušu, Slnko, Mars, Jupiter a Saturn.  Keď sa pohľadom vráti k Beatrice, vidí, že je plná očakávania. Blíži sa triumfálny sprievod,  spájajúci všetky blažené duše, ktoré prežaruje Slnko. Dante na chvíľu zhliadne Krista a svoj zrak obráti na najväčšiu z blažených ohňov – Kráľovnú nebies, Pannu Máriu. V ôsmej nebeskej sfére - v nebi stálic,  stretne  sv.Petra a ostatných apoštolov.

 

 

61

Tak svätá báseň pri kreslení Raja

skáče hneď sem, hneď zasa k tomu vnemu

jak ten, čo púť vždy dáka hať mu krája.

64

Ale kto zváži obrovitú tému,

pod ktorou tuná smrteľník sa skláňa,

nezazlí mu, ak sa aj plece chvie mu.

67

Nie je to záliv pre slabunké laná,

v ňom smelá čeleň šírou vodou letí,

či pre kormidelníka, čo sa šiana!

70

„Prečo sa moja tvár tak zvodne skvie ti,

že nerozhliadneš sa aj po záhone,

kde v lúčoch Krista kvitnú krásne kvety?

73

Tu ruža je, Jej Slovo Božie v lone

stalo sa telom, tu zrieš na ľalie,

čo dobrú púť nám určili ich vône.“

76

Tak pani — a môj duch, čo ochotný je

slúchať ju vždy, mdlý pohľad bojovníka

zas vracia v boj, nech s presilou sa bije.

79

Jak v čistom prúde lúčov, ktorý vniká

puklinou chmár, sa kvety skvejú krásou,

keď z tieňa zrak sa norí do trávnika,

82

tak tuná skvieť sa v prúde žiarnych pásov

zriem roje svetiel, zjasňovaných zhora,

ale už hore nezriem zdroj ich jasov.

85

Ó, dobrá Moc, to tvojím ohňom horia!

To pre mňa si sa vzniesla k vyšším nivám,

nech slabé oči níž sa v kvety noria.

88

Tá s menom kvetu krásneho, čo vzývam

ráno i večer, tak ma umocnila,

že k Nej, v tú žiaru najväčšiu, sa dívam.

91

Keď zmaľuje mi oči jas i sila

živúcej hviezdy, čo tu vo výšine

víťazí tak, jak dole zvíťazila,

94

hľa, stredom neba k nám sa fakľa šinie

a tvaruje si žiaru do koruny,

keď skrúži k Nej a vôkol Nej sa vinie.

97

Najsladší spev, čo dolu v svete zuní

a dušu najviac púta jej zvuk číry,

zdal by sa chmúrou strhanou, čo zduní,

100

pri porovnaní s hlaholom tej lýry,

ňou koruna už skvie sa zo Zafíra,

čo najjasnejšie nebo rozzafíri.

103

„Anjelská láska som, čo z všehomíra

krúži kol slasti, dýchajúcej z lona,

v ňom mala príkrov naša túžba číra.

 

 

images-23.jpg

24.spev

V ôsmej nebeskej sfére - v nebi stálic zo zástupu svetielkujúcich apoštolov vystúpi  sv.Peter. Ako v scholastických dišputách zavedie rozhovor základnú teologickú cnosť - na vieru.  Sv.Peter skúša Danteho a Dante v tejto prísnej skúške obstojí. Ale ako obyčajne ani tu sa nezdrží a opäť má výpad proti cirkevným praktikám.

 

 

 

 

25.spev

Dante dúfa, že sa vráti do svojej rodnej Florencie. A nádej  je druhou základnou teologickou cnosťou,  z ktorej ho skúša  apoštol Jakub.  K tancu sv.Petra a sv.Jakuba sa pridá sv.Ján. Dante sa ohliadne po Beatrice, ale nevidí ju, hoci sú obaja v ôsmej nebeskej sfére – v nebi stálic. Jeho oči sú oslnené žiarou apoštolov.

 

 

 

 

 

26.spev

Po apoštoloch Petrovi a  Jakubovi, ktorí skúšali Danteho  z prvých dvoch teologických cností – z viery a nádeje,  tretím skúšajúcim z kresťanskej vierouky je apoštol Ján. Sotva Dante odpovie na otázky,  čo je to láska – tretia kresťanská cnosť, objaví sa ďalšie svetlo: sám Adam. Danteho zaujíma, prečo bol vyhnaný z raja a ako vznikla ľudská reč.

 

61

Tak svätá báseň pri kreslení Raja

skáče hneď sem, hneď zasa k tomu vnemu

jak ten, čo púť vždy dáka hať mu krája.

64

Ale kto zváži obrovitú tému,

pod ktorou tuná smrteľník sa skláňa,

nezazlí mu, ak sa aj plece chvie mu.

67

Nie je to záliv pre slabunké laná,

v ňom smelá čeleň šírou vodou letí,

či pre kormidelníka, čo sa šiana!

70

„Prečo sa moja tvár tak zvodne skvie ti,

že nerozhliadneš sa aj po záhone,

kde v lúčoch Krista kvitnú krásne kvety?

73

Tu ruža je, Jej Slovo Božie v lone

stalo sa telom, tu zrieš na ľalie,

čo dobrú púť nám určili ich vône.“

76

Tak pani — a môj duch, čo ochotný je

slúchať ju vždy, mdlý pohľad bojovníka

zas vracia v boj, nech s presilou sa bije.

79

Jak v čistom prúde lúčov, ktorý vniká

puklinou chmár, sa kvety skvejú krásou,

keď z tieňa zrak sa norí do trávnika,

82

tak tuná skvieť sa v prúde žiarnych pásov

zriem roje svetiel, zjasňovaných zhora,

ale už hore nezriem zdroj ich jasov.

85

Ó, dobrá Moc, to tvojím ohňom horia!

To pre mňa si sa vzniesla k vyšším nivám,

nech slabé oči níž sa v kvety noria.

88

Tá s menom kvetu krásneho, čo vzývam

ráno i večer, tak ma umocnila,

že k Nej, v tú žiaru najväčšiu, sa dívam.

91

Keď zmaľuje mi oči jas i sila

živúcej hviezdy, čo tu vo výšine

víťazí tak, jak dole zvíťazila,

94

hľa, stredom neba k nám sa fakľa šinie

a tvaruje si žiaru do koruny,

keď skrúži k Nej a vôkol Nej sa vinie.

97

Najsladší spev, čo dolu v svete zuní

a dušu najviac púta jej zvuk číry,

zdal by sa chmúrou strhanou, čo zduní,

100

pri porovnaní s hlaholom tej lýry,

ňou koruna už skvie sa zo Zafíra,

čo najjasnejšie nebo rozzafíri.

103

„Anjelská láska som, čo z všehomíra

krúži kol slasti, dýchajúcej z lona,

v ňom mala príkrov naša túžba číra.

 

paradise-illustrations-dante-alighieris-divine-comedy-v0-s2pcue07ihhb1.jpeg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

27.spev

Po Adamových slovách zahlaholí celé nebo hymnom na oslavu Boha. Po ňom sa znovu  ujme slova apoštol Peter a ako Kristov nástupca kritizuje súčasný stav cirkvi.  Beatrice vyzve Danteho, aby sa ešte raz pozrel dole na zem. Jej pohľad pozdvihne Danteho k deviatej sfére –do krištáľového neba.

 

 

 

28.spev

Dante a Beatrice sú v deviatej sfére – krištáľovom nebi. Okolo nich krúži deväť sfér. Beatrice vysvetľuje Dantemu, ako vyzerá nebeská hierarchia.    Každý z deviatich anjelských zborov je spätý s jednou sférou: Serafíni  s 9.krištáľovým nebom, Cherubíni s 8.nebom stálic, Tróny s planétou Saturn,  Panstvá s Jupiterom, Sily s Marsom, Mocnosti so Slnkom, Kniežatstvá s Venušou, Archanjeli s Merkúrom  a Anjeli s Mesiacom.

 

 

 

 

29.spev

Beatrice sa znovu ujme slova a odpovie Dantemu na nevyslovené otázky, ktoré číta z jeho mysle. Týkajú  sa stvorenia sveta, anjelov a  vzbury tých nepokorných ako bol Lucifer. Beatrice chce uviesť na pravú mieru mylné učenie hlásané v školách.

 

 

images-24.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

30.spev

Dante sa s Beatrice vznesie do Empyrea. Jej krása dosiahla vrchol a je neopísateľná.  Dante má ostrejší zrak: vidí svetelnú rieku, ktorá vytvára jazero. Okolo jazera sú kruhovité stupne ako v amfiteátri a vytvárajú obrovskú ružu. Tu sú  zhromaždení všetci  blažení. Prázdne miesto je pripravené pre cisára Henricha VII.

 

 

31.spev

Dante sa s Beatrice dostal do Empyrea. Je očarený pohľadom na blažených, zhromaždených v kruhovitých stupňoch. Ohliadne sa po Beatrice, ale vedľa neho stojí starček, v ktorom spozná sv.Bernarda z Clairvoux (Klérvó), zakladateľa cisterciánskeho rádu. Beatrice sedí v treťom rade medzi blaženými vedľa biblickej Ráchel. Odteraz bude Danteho sprievodcom sv.Bernard.

 

 

32.spev

Sv.Bernard vysvetlí Dantemu usporiadanie bielej ruže. Na najvyššom stupni je Panna Mária, pod ňou Eva, v treťom rade je   Beatrice vedľa Ráchel. Ďalšie rady zaujímajú starozákonná Rebeka, Judit a Rút. V nebeskom amfiteátri  sú všetci:   Ján Krstiteľ, Mojžiš, František z Assisi, Benedikt, Archanjel Gabriel, Peter  po boku Adama,  Sv.Anna, Máriina matka, vedľa sv.Lucie.

 

 

 

 

 

33.spev

Sv.Bernard sa modlí k Panne Márii, aby Dantemu  bola daná milosť uzrieť Boha. Dante vzhliadne nahor a vidí  tri kruhy rôznej farby, symbol sv. Trojice.  Osvietený lúčom Božej milosti  prosí, aby si aspoň niečo z videného  mohol pripamätať  a  opísať.  Jeho videnie presiahlo schopnosti ľudského rozumu. Tu stráca moc aj  vysoká fantázia.

 

 

obra--zok-20.jpg

 

 

 

 

 

 

PRÍLOHY:

KOMENTÁR – 33. SPEV

33. SPEV – MODLITBA

RAJ – KOMENTÁR

 

 

 

 

 

 

 

HOSITEĽKY DANTEHO DEDIČSTVA

MIROSLAVA VALLOVÁ A TÁŇA KUSÁ

 

 

 

 

 

 

 

 

PREJSŤ NA

 

BOŽSKÁ KOMÉDIA –ÚVODNÁ STRANA

RÁDIO DEVÍN – PARNAS

DANTE– ŽIVOT

BÁSNIK DANTE  1

BÁSNIK DANTE  2

PEKLO – UKÁŽKY

PEKLO KOMENTÁR

OČISTEC - UKÁŽKY

OČISTEC - KOMENTÁR

RAJ - UKÁŽKY

RAJ - KOMENTÁR

RAJ - KOMENTÁR 33. SPEV

RAJ - MOTLITBA

 

 

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 2
Celkom: 361864
Mesiac: 4868
Deň: 135