Choď na obsah Choď na menu
  • images-11.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DANTE ALE DIERY: OČISTEC

 

 

 

 

 

Spev prvý

Dante  s Vergiliom vyšli  z Pekla  a znovu vidia hviezdy. Predrali sa pekelnou šachtou, ktorú kedysi prerazilo Luciferovo telo, keď bol zvrhnutý z nebies.    Pred nimi je Očistec. Je to kužeľovitá hora, ktorá stojí na ostrove obohnanom trstinou. Sedem kruhov Očistcovej hory symbolizuje sedem hlavných hriechov: pýchu, závisť, hnev, lenivosť, lakomstvo, nestriedmosť a smilstvo. Vchod do Predočistca stráži Cato Utický.

 

1.Na lepšiu plavbu plachty dvíha hore
čln môjho ducha, ktorý šťastím plesá,
že opustil to preukrutné more.

4.O druhej ríši spev môj rozoznie sa,
v nej ľudská duša ako v dákej vyhni
zbaví sa vín, by vyšla na nebesá.

7.No tu sa, mŕtva poézia, zdvihni,
som váš, ó, Múzy, váš som v službe stálej,
a tu sa trochu, Kalliopé, prihni

10.a z toho zvuku do spevu mi nalej,
preň straky striasol taký strach, že v púhu
milosť už ani nedúfali ďalej.

13.Sťa vzácny zafír zažíhal by dúhu:
raňajší vzduch sa zaskvel v toľkom jase
a tak až siahal k najvyššiemu kruhu,

16.že môjmu zraku radosť vrátil zase,
veď mŕtvy vzduch už netiesnil ho zdola,
pred ním i zrak i hruď sa dodnes trasie.

19.Spanilá hviezda, ktorá k láske volá,
halila v úsmev celý východ spolu
i s rojom Rýb, čo patria do jej kola.

22.Obrátil som sa napravo a k pólu
uprel som zrak a uzrel hviezdy štyri,
vídané prv len prarodičmi dolu.

25.V ich plamienkoch sa vzduch až slasťou pýri:
ó, že už dívať nemôžeš sa na ne,
ovdovený pól severný, pól sirý!

28.Ako sa zrak mi vracia zas k tej strane,
— ako mi opäť na to miesto zlieta —
kde Veľký voz už zmizol nebadane,

31.nablízku uzriem osamote kmeťa,
ktorého vzhľad si väčšiu úctu žiada,
než akou otca uctievať má dieťa.

34.Prešedivená, dlhočizná brada,
podobná vlasom v sivobielej spleti,
až vo dvoch prúdoch na prsia mu padá.

37.Svit štyroch hviezd, svit štyroch svetiel svätý
venčil mu tvár a v prúde papršlekov
zdalo sa mi, že to naň slnce svieti.

40.„Ktože ste vy, že hore slepou riekou
z večitej väzby smiete stúpať nahor?“
posvätným perím potriasol a riekol:

43.„Kto viedol vás, kto svietil vám, kto tiahol
vás z onej noci, ňou sa hĺbky halia
a jej mrak navždy na peklo si ľahol?

46.Či zmena v jeho zákone sa stala?
Alebo v nebi výnos vyšiel nový,
že zatratenci smú na moje bralá?“

49.Chopí sa slova vodca pohotový
a znamením aj ramenom ma núti
sklopiť i zrak i kľaknúť ku kmeťovi:

52.„Nie z vlastnej vôle schádzal som svet krutý,“
riekne môj pán, „no z neba zišla pani,
aby som tohto viedol v jeho púti.

55.Keďže chceš znať, kde stál tak ukonaný
a čo nás všetko stretlo na tej ceste,
nechcem byť ten, kto spoznať ti to bráni.

58.Posledný večer nekynul mu ešte,
no v blúznení smrť bola mu tak blízka,
že málo len, a na večnom je treste!

61.Tu k jeho spáse pani si ma získa,
jak vravel som — a nebol preň smer iný
a nebolo preň inde východiska.

64.Zjavil som mu svet zločinov a špiny
a teraz chcem mu zjaviť svet, kde z duší
pod tvojou mocou zmývajú sa viny.

67.Jak vediem ho, mne vravieť neprísluší;
z výšin je sila, čo ho viedla všade,
aby ťa zrel i čul na vlastné uši.

70.S radosťou ráč ho prijať v svojom hrade,
slobodu hľadá, cennejšiu než skvosty,
ako vie ten, kto život za ňu kladie.

73.A ty to vieš, veď v Utike si kosti
pre ňu dal rád, rád zomrel pre povinnosť,
čo ožiari ich ešte vo večnosti.

76.Nie, v nebi nový nevydali výnos;
živý je on, a ja — ja, tôňa táto —
nie z kruhu som, kam odsudzuje Minos;

79.som tam, kde myslí Marcia len na to,
ó, svätá hruď, že nik jej nebol bližší —
buď pre jej lásku láskavý k nám, Kato!

82.Dovoľ nám prejsť cez sedem svojich ríší:
spomniem ťa jej i zjavím svoju vďaku,
ak je ti vhod, nech dole spomnutý si.“

85.„Marcia bola milá môjmu zraku,“
odvetil on, „ba tak som na nej visel,
že splnil som jej túžbu nie hoc’ akú.

88.No, jak nás delí rieka zlá, už myseľ
viac nevzruší mi, pre to nariadenie,
čo vyšlo vtedy, keď som stadiaľ vyšiel.

91.Ale ak Pani sprevádza vás denne,
jak hovoríš, čas netrať na lichôtky;
nech stačí ti, že prosíš ma v jej mene.

94.Nuž choď a hľaď, kde rastie rákos krotký,
trstinou hladkou oviť ho a z brudu
umyť mu tvár až do poslednej bodky.

97.Bo inak chvíle nemilé ti budú,
až prvý sluha z Raja sa k vám nahne
a tvár mu nájde pod závojom bludu.

100.Ostrovček tento, kamkoľvek sa tiahne,
na okraji, kde sa už more vzpína,
trstiny rodí na mäkuškom bahne.

103.Neobstála by nijaká byľ iná,
nesúca list či tvoriaca si kôru:
náporu vĺn sa taká neuhýna.

106.Ostatne, tadiaľ nekráčajte k moru;
práve vám slnce vzchádza za sprievodcu
a najmiernejšou cestou schádzaj Horu.“

109.Zmizol. Ja vstávam, nohy sa mi mocú
a bez slova, len zrakom javiac nehu,
upieram oči na dobrého vodcu.

112.Vtom začne on: „Tu nasleduj ma v strehu,
späť obráťme sa, lebo tadiaľ mieri
táto pláň k svojmu najnižšiemu brehu.“

115.Zvíťazil úsvit, zmizla noc, mrak šerý
sa vzďaľoval, až zrazu more diaľne
som uvidel, jak zľahúčka sa čerí.

118.Tak schádzal som tie pláne jednotvárne
jak muž, čo zbadá cestu utratenú
a myslí si, že bez nej kráčal márne.

121.Prišli sme tam, kde ešte vďaka tieňu
bohatá rosa slnku odoláva;
a zdalo sa, že vodca šiel len pre ňu.

124.Veď práve tam, kde najmäkšia je tráva,
jemne ju jeho dlane porozhrnú
a ja, už chápuc, aký znak mi dáva,

127.obrátim k nemu svoju tvár, sĺz plnú;
a v umytej sa čistá farba zjaví,
kam peklo prv mi navŕšilo škvrnu.

130.Už pustým brehom šli sme bez obavy
brehom, čo nikdy nevidel, by zasa
niekto šiel späť, kto popri ňom sa plaví.

133.Tu vodca môj ma ovil vôkol pása,
ó, zázrak! lebo na tom istom bode,
naozaj tam vždy znovu zrodila sa

136.pokorná byľ, kde práve ju vzal pôde.

 

 

 

SPEV DRUHÝ

Očistcová hora vyzerá ako zužujúci sa kužeľ. Je na nej sedem okruží, sedem pásiem, ktoré symbolizujú sedem hlavných hriechov: pýchu, závisť, hnev, lenivosť, lakomstvo, nestriedmosť a smilstvo. Dante kráča spolu s Vergiliom po pustom pobreží. Zjaví sa anjel a na mori v diaľke Dante zbadá loďku s nezatratenými dušami. Medzi nimi podľa hlasu pozná svojho priateľa Casellu Básnici však musia prejsť otvorom do Predočistca, ktorý stráži Cato Utický.

 

 

   

 

 

images-6.jpg

SPEV TRETÍ

    Prvé pásmo Predočistca pripomína Dantemu ligurské pobrežie. Spolu s Vergiliom sa sem dostal cez otvor, ktorý stráži Cato Utický. Sú tu vyobcovaní- exkomunikovaní z cirkvi. Medzi nimi je tiež kráľ Manfréd z rodu Hohenštaufovcov, ktorý zomrel v cirkevnej kliatbe.

 

 

Spev ŠTVRTÝ

    Dante a Vergilius prešli prvé pásmo Predočistca. Medzi dušami exkomunikovaných z cirkvi stretli kráľa Manfréda z rodu Hohenštaufovcov. Teraz sú v druhom pásme Predočistca a tu sú duše lenivých. Medzi nimi je tiež duša istého Belacquu.

 

 

Spev PIATY

    V treťom pásme Predočistca sú duše zavraždených. Vergilius prosí Danteho, aby sa za nich prihovoril, keď sa ako smrteľník vráti naspäť na zem. Vrúcne modlitby priateľov a príbuzných totiž dušiam pri očiste pomôžu. Medzi nimi je tiež žena - Pia zo Sieny.

 

 

 

SPEV ŠIESTY

    Dante a Vergilius sú stále v treťom pásme Predočistca. Sú tu duše tých, ktorí zomreli násilnou smrťou skôr, než dostali odpustky alebo mohli oľutovať svoje hriechy. Zavraždení prosia Danteho, aby vyhľadal ich príbuzných, keď sa vráti späť na zem. Čím vrúcnejšie sa za nich budú modliť, tým kratšie budú v Očistci. Medzi nimi je slávny provensálsky trubadúr Sordello. Dante vysloví ostré výhrady voči vtedajšej Itálii a rodnej Florencii.

 

oc--istec-.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPEV SIEDMY

    V Údolí kniežat zbor ôsmich panovníkov spieva Salve regina!: na ich čele je cisár Rudolf Habsburský, vedľa neho český kráľ Přemysl Otakar II., otec Václava II., potom francúzsky kráľ Filip III. Smelý - ten s malým nosom, vedľa neho s veľkým nosom Karol z Anjou, i anglický kráľ Henrich III. Ako kontrast Dante spomína

 rímskeho cisára Oktaviána. Nášho básnika i Vergilia naďalej sprevádza provensálsky trubadúr Sordello.

 

 

 

SPEV ÔSMY

    V Údolí kniežat je podvečer - duše spievajú hymnus sv.Ambróza. Nino Vinsconti sa Dantemu sťažuje, že naňho zabudla jeho manželka a vydáva sa. Konrád Malaspina Dantemu predpovedá vyhnanstvo. Ale aj tu číha nebezpečentsvo - trávou sa plazí had. Zmizne však, len čo začuje anjelské krídla.

 

 

 

.

 

SPEV DEVIATY

    Na kvitnúcej lúke večer Dante usne. Zdá sa mu, že ho unáša orol. Keď ráno precitne, je s Vergiliom sám. Doteraz ich Údolím kniežat sprevádzal provensalský trubadúr Sordello. Stoja pred bránou Očistca. Anjel mečom Dantemu vryje na čelo sedem P, iniciálu latinského peccatum - pre sedem smrteľných hriechov. Potom zlatým a strieborným kľúčom bránu do Očistca otvorí.

 

 

 

 

images-13.jpg

SPEV DESIATY

    Básnici prekročili prah Očistcovej brány. Musia vystúpiť na vrchol Očistcovej hory - čaká ich sedem kruhov Očistca, v ktorých sa duše očisťujú od siedmich smrteľných hriechov. Anjel vryl Dantemu na čelo sedem P - po latinsky peccatum znamená hriech. Najťažším hriechom je pýcha - duše pyšných ľudí sa očisťujú v prvom kruhu. Na mramorovej očistcovej skale sú vytesané tri príbehy pokory ako protiklad pýchy.

 

 

 

 

 

SPEV JEDENÁSTY

    V prvom kruhu Očistca sa očisťujú duše pyšných. Odriekajú Otčenáš a obracajú sa na tých, čo ešte žijú a môžu im modlitbami skrátiť pobyt v Očistci. Dante medzi nimi poznáva troch nadutých: je to Omberto, Oderisi a Salvani. Zamýšľa sa nad márnivosťou a krátkym trvaním slávy.

 

 

 

SPEV DVANÁSTY

    Dante s Vergiliom kráčajú po kamennej ceste, na ktorej sú vytesané príklady potrestanej pýchy. Zjaví sa anjel, krídlami udrie Danteho po čele a zbaví ho prvého P, prvého hriechu - po latinsky peccatum. Dante je očistený od pýchy - najťažšieho zo siedmich smrteľných hriechov. Spolu s Vergiliom prejde do druhého pásma - pásma závisti.

 

images-12.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPEV TRINÁSTY

    Druhý kruh Očistca je určený závistlivcom. V sivých plášťoch sedia pri skalnej stene a sivá je tiež ich tvár. Aj tieto duše prosia Danteho, aby vyhľadal ich príbuzných a priateľov. Ich modlitba im pomôže skrátiť pobyt v Očistci. Medzi závistlivcami je duša Sapie zo Sieny.

 

 

 

 

Spev ŠTRNÁSTY

    V druhom kruhu Očistca oslovia Danteho dve závistlivé duše z Romagne. Nasleduje jedna z najostrejších invektív proti Toskánsku v Božskej komédii. Dante narieka nad úpadkom šľachtických rodov.

 

46

Mopsľov — čo vrčia na viac, ako stačia —
našla by nižšie od mesta, čo šteká,
však pohrdlivo ňufák pred ním stáča.

46—48 Mopsľov — čo vrčia na viac, ako stačia... — Mopsľami majú byť Arezzania, ktorých územím preteká Arno, keď opustí Casentínske údolie, a ktorých bezočivé a svárlivé štekanie (predovšetkým, pravda, na Florenciu!) je neúmerné ich sile. V obraze Arezzanov ako mopsľov je možno narážka na pentameter, ktorý malo mesto v erbe. „A cane non magno saepe tenetur aper.“ (Neraz i veľkého kanca zdrapí si neveľký pes.) Túto tercínu uzatvára výrazná a mimoriadne presná metafora, ktorá — nie bez súvislosti s aretínskymi mopsľami — prirovná i samu rieku Arno k psovi, s pohŕdaním odvracajúcemu ňufák od Arezza: rieka vskutku smeruje od Casentína najskôr k Arezzu, no náhle sa skrúti na sever do údolia, ktoré sa po ňom volá Valdarno.
50 napol psov i vlkov napol... — Psami, ktorí sa robia vlkmi, sa tu nazývajú Florenťania pre svoju pažravosť a krutosť.

49

Už rozšírená do nížiny steká,
keď napol psov i vlkov napol zboka
nájde tá biedna, zlorečená rieka.

52

Cez viacej vírov klesá prehlboká,
keď potom také ľstivé líšky stretá,
že nedesia ich nadstavené oká.

53 keď potom také ľstivé líšky stretá... — Líškami majú byť Pisania, v ktorých akoby vrcholilo zozverštenie obyvateľov celého údolia Arna.

55

A hoci viem, že tá zvesť nenadchne ťa,
nech raz ten živý na to spomenie si,
čo mi duch pravdy tuná porozplieta.

58

Vidím tam tvojho vnuka, jak sa vmiesi
sám medzi vlkov ako lovec prvý,
čo mnohých pri tých desných vodách zdesí.

58 Vidím tam tvojho vnuka... — Ide o Fulcieriho da Calboli, ktorý sa stal roku 1303 podestom vo Florencii na pozvanie vládnucich Čiernych guelfov. Bol Danteho rezolútnym nepriateľom a stal sa povestným pre svoje nemilosrdné zákroky proti Bielym guelfom a ghibellinom, ktorí mali (alebo len údajne mali) styky s vyhnanými Bielymi guelfami. Mnohých konšpirátorov dal umučiť a popraviť.

61

Ich mäso živé rozpredá a v krvi
bude ich trhať ako zver, zver besný:
sebe tak česť a mnohým život zdrví.

64

Ten trúchly les, les krvavý a desný,
spustoší tak, že zástup vdôv a chudier
o tisíc liet ho naspäť nezalesní.“

67

Tak ako správa, hlásiaca zlý údel,
zachmúri vždy tvár toho úbožiaka,
čo z každej strany očakáva úder,

70

aj odvrátená druhá duša taká
vidí sa mi a zdá sa aj, že stone,
keď sklonená už chápe, čo ju čaká.

 

73

Reč prvej z nich a výzor druhej tône
púta ma tak, že priamo ma až smädí
zvedieť ich mená, že ich prosím o ne.

 

76

A ten, čo so mnou stále vravel, vtedy
započal zas: „Mňa k tomu hlas tvoj núka,
čo chýbalo mi v tvojej odpovedi.

78 čo chýbalo mi v tvojej odpovedi. — Dante na otázku, kto je (porov. v. 13), nedal Guidovi del Duca (teraz až vysvitá, že on sa prvý prihovoril k Dantemu) priamu odpoveď, ale zatajil svoje meno pod zámienkou, že ešte nie je dosť známe (porov. v. 21).

79

No pre milosť, čo v tebe žiari dnuká —
a že som smel byť svedkom toho divu,
nuž teda vedz, že som Guido — del Duca.

81 som Guido — del Duca. — Pochádzal z ravenskej rodiny Onestiovcov a v útlom veku býval v Bertinore, zrejme na rodinnom majetku. Bol sudcom v rozličných mestách Romagne (Faenza, Rimini) a dlho sa o ňom uchovala tradícia ako o človeku priamom, čestnom, šľachetnom, štedrom. Žil ešte roku 1249. O jeho závisti v historických prameňoch niet zmienky.

82

Žiaľ, krv som mal tak vrelo závistlivú,
že u blížneho radosť nepatrná
zmenila mi tvár na sinú, až sivú.

82—84 Žiaľ, krv som mal tak vrelo závistlivú... — Hodno si povšimnúť, ako presne korešponduje farba závisti v ľudskej tvári s farbou skál tohto okruhu a dokonca i s odevom jeho kajúcnikov (porov. Purg. XIII, v. 9 a v. 48). I v tom sa prejavuje Danteho princíp contrapasso a presnosť jeho básnického systému.

 

 

 

Spev pätnásty

    Vergilius pokračuje v úvahách o závistnom ľudstve a o závisti ako hlavnej príčine úpadku sveta. Danteho zasiahne svetlo vychádzajúce z anjela. Dante je ako v snách. Ani nevie, ako prišiel o druhé P - peccatum (po latinsky hriech). Je očistený od závisti. S Vergiliom vstúpi do tretieho kruhu - do okružia hnevlivých duší. Proti nim sa valí dym. Dante má videnie s obrazmi miernosti.

 

 

 

 images-10.jpg

Spev šestnásty   

Danteho oslepí hustý dym, ktorý sa valí z tretieho pásma. Tu sa očisťujú duše, ktorých ovládal na zemi hnev. Marco z Lombardie hovorí o príčinách úpadku sveta.

 

 

 

 

 

 SEDEMNÁSTY

    Básnici putujú v temnom dyme, až napokon vyjdú do slnečného svetla. Dante vidí obrazy hnevu. Z čela mu zmizne tretie P a je tak zbavený tretieho hriechu. Vstúpi do štvrtého kruhu Očistca, kde sa tresce lenivosť.

 

 

 

 

SPEV OSEMNÁSTY

    Dante a Vergilius sú vo štvrtom kruhu Očistca, kde pykajú lenivci. Vergilius pokračuje vo svojom výklade o podstate lásky v duchu filozofie sv.Tomáša Akvinského. Všetky previnenia v Očistci spôsobuje nepochopenie lásky.

 

 

 

SPEV DEVÄTNÁSTY  

  Anjel zmaže Dantemu štvrté P - štvrtý hriech - lenivosť. Pri východe slnka sa spolu s Vergiliom dostane do piateho kruhu Očistca, kde pykajú lakomci a márnotratníci. Tam stretáva dušu pápeža Hadriána V.

 

images-3.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPEV DVADSIATY   

Básnici sú v piatom kruhu Očistca. Dantemu sa prihovorí tieň Uga Capeta - zakladateľa francúzskej kráľovskej dynastie. Za lakomstvo tu pykajú tiež ďalší francúzski králi: Karol z Valois, Karol II. z Anjou a Filip Pekný. Zemetrasenie ohlasuje oslobodenie jednej duše od hriechov.

 

 

 

 SPEV DVADSIATY

    Dante žízniaci po pravde ako Samaritánka, kráča Očistcom ďalej. Pridá sa k nemu rímsky básnik Statius. Je to práve tá duša, ktorej oslobodenie od hriechov oznamovalo zemetrasenie. S veľkým obdivom a úctou spoznáva Vergilia. Básnici sú stále v piatom kruhu, kde pykajú lakomci a márnotratníci.

 

 

 

 SPEV DVADSIATY DRUHÝ

    Anjel zotrie Dantemu z čela piate P - Dante je očistený od lakomstva aj márnotratnosti. V spoločnosti básnikov stále kráča Statius, veľký obdivovateľ Vergilia a pýta sa svojho vzoru, koho z gréckych a rímskych velikánov videl v Limbe. Ráno dôjdu všetci traja k šiestemu kruhu Očistca, kde pykajú duše za nestriedmosť.

 

 

 

 

images-4.jpg

SPEV DVADSITY TRETÍ

    Dante, Vergilius a Statius sú v šiestom kruhu Očistca, kde sú nestriedme duše. Tu stretne svojho priateľa Foreseho, ktorý spomína na svoju manželku Nellu Donati. Dante pomaly myslí na rozlúčku s Vergiliom. Úlohu veľkého básnika čoskoro prevezme Beatrice.

 

 

 

 

 SPEV DVADSIATY ŠTVRTÝ

    V šiestom kruhu Očistca duše pykajú za nestriedmosť. Bonagiunta z Lukky cituje začiatok Danteho kancóny v Novom živote, ktorá sa pokladá za manifest sladkého nového štýlu. Anjel zahladí krídlom predposledné Danteho P - peccatum (po latinsky hriech). Básnik je očistený

 od šiesteho hlavného hriechu - nestriedmosti.

 

 

serif;"> 

 

 

 

SPEV DVADSIATY PIATY

    Dante sa v sprievode rímskych básnikov Vergilia a Statia blíži k siedmemu kruhu. Tu sa Očistcová hora zužuje do špica, ale ešte nie sú na samom vrchole. Z priepasti šľahajú plamene – trest pre duše, ktoré podľahli zmyselnej láske. Pred ňou má tiež chrániť hymnus sv.Ambróza. Dante sa pýta Statia, ako je to možné, že duše chudnú, hoci v Očistci už nemusia jesť.

 

 

  SPEV DVADSIATY ŠIESTY   

V siedmom kruhu na vrchole Očistcovej hory pykajú v ohni sodomiti a homosexuáli. Dantemu sa prihovorí básnik Guido Guinizelli, ktorého pokladajú za otca sladkého nového štýlu.  Dante v závere cituje verše najvýznamnejšieho provensálskeho trubadúra Arnauta Daniela.

 

 

 

 

 

images-16.jpgSPEV DVADSIATY SIEDMY

    Traja básnici sa ocitnú medzi Očistcom a Rajom. Anjel ich vyzve, aby vstúpili do očistných plameňov. Danteho strach premôžu Vergiliove slová, že ho čaká Beatrice. Potom sa spolu so Statiom na schodoch uložia k spánku, tak ako to káže zákon Očistcovej hory. Dantemu sa prisní sen o Lii a Ráchel.

 

 

 

 

 SPEV DVADSIATY ÔSMY

    Les Pozemského raja porovnáva Dante so slávnym píniovým hájom pri Ravenne na brehu Chiassi  (Kiasy). Správkyňou tohto miesta blaženosti je Matelda.  Vysvetlí Dantemu, prečo v Pozemskom raji, kde prvý človek vlastnou vinou pobudol iba sedem hodín – je vietor, voda, vlaha, hoci  tu neplatia prírodné zákony, ani poveternostné zmeny.  Tečie tu rieka zabudnutia Léthé a rieka Eunoé, ktorá obnovuje pamäť, ale len tých dobrých spomienok.

 

 

 

91.Najvyššie Dobro, majúc v sebe mieru,
človeka k dobru stvorilo a dalo
mu raj sťa záloh večitého mieru..

94.Len z vlastnej viny pobudol v ňom málo,
len z vlastnej viny zmenil v plač a žiale,
čo v cnostných hrách tu sladko sa mu smialo..

97.Preto, nech žiadna porucha — ju stále
s výparom zeme tvorí vodná para,
stúpajúc s ním, kým môže, k zdroju pále —.

100.na tomto vrchu tvorstvo neumára:
k nebu je vrch tak nad ňu pozdvihnutý,
súc voľný od miest, kde sa uzatvára..

103.A keďže vzduch sa s prvou klenbou krúti
koldokola a kruh ho všade vpustí,
ak v ňom vec iná nebráni mu v púti:.

106.tu s výšavou, čo v živom vzduchu ústi
už slobodná, ten pohyb stretáva sa
a rozševelí celý les, tak hustý!.

109.A pohýbaná rastlina v ňom zasa
do vánku celú svoju vlohu vlieva
a vzduch ju nadol pri krúžení striasa..

112.A dolná zem, ak plodná je a zhrieva
sa pod nebom, čo plodnosť neochromí,
z rozličných vlôh tam plodí rôzne drevá..

115.Ak tento fakt sa dole uvedomí,
ľud nebude sa diviť, že mu vzchodia
bez viditeľných semien rôzne stromy..

118.Ale ty vedz, že táto svätá pôda
má semená i plody takých bylín,
čo sa tam dole nikdy neurodia..

121.Voda, čo vidíš, nevyteká z žily,
by para mrazom zrazená prúd viedla
rastúci raz, raz strácajúci sily,.

124.lež večne tečie z nemenného žriedla,
čo z Božej vôle, koľko vody stráca,
získava zas v dvoch prúdoch tesne vedľa..

127.V jednom z nich moc má voda prameniaca
takú, že duši pamäť hriechov zmyje,
kým v druhom pamäť dobrých skutkov vracia..

130.Léthé je tu, kým rieka naproti je
Eunoé; no žiadna nepomáha,
ak tu i tam z nej prv sa neupije..

133.Nad všetky šťavy má chuť táto vlaha.
A hoc by som viac neriekla — hoc žízne
si zbavený a netrápi ťa záha —.

136.nech darom navýš táto reč ti vyznie;
veď sotva nechuť cítiš v mojom hlase
a moje reči nemáš za dlžizné:.

139.tí, ktorí ódy peli v dávnom čase
na zlatý vek a jeho čisté mravy,
snáď tento kraj v snách zreli na Parnase..

142.Tu bez viny bol ľudský koreň zdravý,
tu s jarou večnou večne plody zreli,
tu nektár je, čo každý o ňom vraví.“.

145.K básnikom som sa obrátil už celý
a uvidiac, že posledné jej slová
úsmevom sťaby dotvrdzovať chceli,.

148.na krásnu paniu zrak som uprel znova..

 

 

 

 

 SPEV DVADSIATY DEVIATY   

Dante kráča lesom za Mateldou, ktorá nabáda  básnikov, aby sa napili vody z rieky zabudnutia Léthé. Stromami sa prediera žiara a počuť krásnu melódiu.   Z diaľky sa k nim blíži procesia so  siedmimi svietnikmi-  24 starcov, štyri okrídlené zvieratá, voz ťahaný Nohom, - levom s orlími krídlami a orlou hlavou, s troma paniami po pravej, štyrmi po ľavej strane.   Pred Mateldou a básnikmi sprievod zastane.

 

 

unnamed-6.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPEV TRIDSIATY

    Sedem hviezd - sedem svietnikov za sebou vedie celý sprievod. Sú to postavy Starého a Nového zákona. Medzi nimi kráľ  Šalamún zvolá: „Príď nevesta z Libanonu!“  V kvetnom kole sa zjaví Beatrice a Dante je dojatý ako v mladosti, keď o jej zjave písal v prvých kapitolách svojho Nového života.  Ani si nevšimne, že Vergilius už nestojí po jeho boku. Putovanie s ním sa skončilo. Ďalej – do Raja Vergilius  už nemôže.

 

1.Keď sedem hviezd — čo v prvom nebi žiari,
nepoznajúcom ani jedny zore,
ani krem clony hriechu iné chmáry,.

4.a čo ľud učí úlohám tu hore,
jak učí dolné sedemhviezdie smeru,
s ním v prístav príde loď cez šíre more —.

7.zastalo: čeľaď, majúca vždy vieru,
čo za nimi a pred Nohom tu bola,
stočí sa k vozu ako k svojmu mieru..

10.A jeden z nej sťa posol z neba zvolá:
„Veni, sponsa de Libano!“ — Tak zhudie
trikrát a s ním sa všetci rozhlaholia..

13.Ako sa zdvihne pri poslednom súde
z hrobových skrýš zbor blažených, keď zbadá
si telo zas a s ním zas plesať bude,.

16.tak môj zrak tuná z voza stúpať zhliada
vyše sto tých — ad vocem tanti senis —
čo večný život zvestujú a riadia..

19.A so spevom „Benedictus qui venis“
kvetmi svoj voz si zôkol-vôkol krásnia:
Manibus, ó, date lilia plenis!.

22.Raz na svite som uvidel jak za sna
v ružovej žiare na východnej strane,
kým obloha už inde bola jasná,.

25.tvár slnka z pár sa rodiť tak v tom ráne,
že v zahalenú sťaby v aureole
zrak dlho vládal dívať sa, jak planie:.

28.tak zjaví sa mi pani v kvetnom kole
sťa v oblaku, čo z anjelských rúk vzlieta
a zdnu i zvôkol zase klesá dole..

31.Oliva biely závoj oboplieta,
zelený plášť z pliec panej plápolá si,
bo živým ohňom zdá sa zaodetá..

34.Tu už môj duch, čo také dlhé časy
nezmietal sa sťa v prudkom vlnobití
pod príbojom jej zdrvujúcej krásy,.

37.hoci jej zrak je pod závojom skrytý,
no čaromocou, čo z nej do mňa vniká,
zas veľkú silu dávnej lásky cíti..

40.A len čo tvár mi prenikne sťa dýka
tá moc, ňou skôr už bol som preniknutý,
než z chlapčenstva som dospel na mladíka,.

43.na ľavú stranu hlava sa mi skrúti
tak ako decku, ktoré hľadá mamu,
keď bojí sa, či voľačo ho rmúti,.

46.aby som riekol: „Nemám ani gramu
krvi, krem tej, čo celá sa mi trasie.
Poznávam znaky pradávneho plamu.“.

49.No Vergilius bol už preč v tom čase!
Vergilius nás nechal, otec sladký,
Vergilius, ňou daný k mojej spáse!.

52.Nezbránil raj, čo nám hriech dávnej matky
ho odobral — by zas mi slza vriaca
na čistú tvár sa nevracala spiatky..

55.„Dante, že sa nám Vergilius stráca,
tak neplač stále! — Neplač neustále,
bo k plaču iný meč ťa zakrváca!“.

58.Jak admirál, čo vládze riadiť z diale
aj iné lode a ich ľudí stačí
do dobrej práce povzbudzovať stále,.

61.tak z ľavej strany voza, keď som v plači
sa pootočil na zvuk svojho mena,
ktoré tu iba nevyhnutnosť značí,.

64.z tej strany riavy zjaví sa mi žena
— prv haliaca sa pod anjelskú slávu —
s pohľadom na mňa celá upriamená..

67.A hoci závoj, čo jej kryje hlavu
a spod halúzok olivových splýva,
chce sčasti stajiť pôvabnosť jej zjavu,.

70.kráľovsky hrdá ako ten sa díva,
ktorého slová beztak tnú sťa biče,
no pálčivejšiu reč si iba skrýva:.

73.„Hľaď sem, to som, to som ja, Beatrice!
K vrchu, och, aká ochota ťa zviedla,
keď ľudské šťastie prv si hľadal plytšie?!“.

76.Oči mi padnú do čistého žriedla,
no na tvári si uzriem taký rumeň,
že z vody hneď ich k tráve dvíham vedľa..

79.Niekedy syn tak cíti matkin strmeň,
jak bodá hrdo: takisto ja celý
pod tŕnistou jej láskou tuná trniem..

82.Len zamĺkla, hneď za ňou sladko speli
anjeli „In te, Domine, speravi“;
za „pedes meos“ ale nedospeli..

85.Ako keď v chrbát Talianska tne dravý
slovanský víchor, až sneh tuhne na ľad
a na stromoch sa z neho cencúľ spraví,.

88.no len čo teplo začne z juhu sálať,
ľad v seba vsiaka od slnečných pruhov,
ako vie plam jej voskom sviecu zaliať:.

91.bez vzdychov, sĺz som stál s tou stuhlou túhou,
než speli tí, čo túžia ľudstvo učiť
spev, ktorý nôtia podľa večných kruhov,.

94.no len v ich sladkých tónoch spoznám súcit,
až sa mi zdá, že prosbu za mňa spustia:
„Prečo ho, pani, chceš tak kruto mučiť“ —.

97.na vzdychy s vodou zmieňa sa mi hustá
ľadová vrstva vôkol srdca celá
a z pŕs mi prúdi cez oči aj ústa..

100.No z voza pani neochvejne bdelá
obrátila sa na podstaty sväté
a napokon k nim takto prevravela:.

103.„Vo večnom dni vy ustavične bdiete
a noc či sen vám nezakryje dráhu,
ba ani krok, čo spraví vek v tom svete;.

106.nuž svoju reč len preto skrúcam k šľahu,
nech pochopí ma ten, čo v plač sa hrúža,
aby mal bôľ i s vinou jednu váhu..

109.Nielen vplyv kruhov stvárňoval ho v muža,
čo každé semä vedú k cieľu riadne,
tak jak sa hviezdy s jeho zrodom družia —.

112.no priam dážď Božích milostí naň padne,
čo v takých výškach zbiera svoje mraky,
že ľudský zrak tam nikdy nedohliadne!.

115.Ten v svojom novom živote bol taký,
že každá cnosť a s ňou zvyk ušľachtilý
mohli v ňom zjaviť zázrak nad zázraky!.

118.No záhon vždy tým viacej v divom býlí
— nešľachtený a so zlým zrnom — zmieral,
čím dobrá zem mu dávala viac sily!.

121.Hej, dáky čas môj zjav ho podopieral:
zakiaľ môj pohľad mladunký ho hladil,
za krásnou tvárou správnu cestu meral..

124.Keď druhý vek už k môjmu skonu pádil
a čoskoro som život premenila,
iným sa dal a moju lásku zradil..

127.Keď z tela k duchu vznesie ma tá sila,
ňou moja cnosť a krása moja vzrastá,
menej som mu už príjemná a milá.

130.a zvábi ho zlá cesta ružovastá
s obrazmi dobra klamlivými v lone,
čo nesplní však nikdy prísľub šťastia..

133.Márne preň vrhám svetlo v jeho tône,
márne rad mojich vnuknutí ho budí
a volá v snách! — On málo stál už o ne!.

136.Tak hlboko ho stiahli jeho pudy,
že len tá púť už k spáse viesť ho vládla,
na ktorej uzrel zatratených ľudí..

139.Len preto som až bránu mŕtvych zhliadla
a pred toho, čo k sídlam nebešťanov
viedol ho sem, som v slzách prosby kládla..

142.Narušil by sa základ Božích stanov,
ak vodu z Léthé, nad ňu sladšej nie je,
chutnal by tuná nesplatenú daňou.

145.tej ľútosti, čo horké slzy leje.“.

 

 

images-15.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPEV TRIDSIATY PRVÝ   

Beatrice zahŕňa Danteho výčitkami, trpko ho kárajúc za jeho priestupky a  za lásku k  iným  ženám.  Je  mu ťažko, až upadne do bezvedomia. Preberie sa až v rieke Léthé a uzrie Mateldu, ktorá ho stále sprevádza.

 

 

 

 

 

 SPEV TRIDSIATY DRUHÝ   

Dante sa nemôže nasýtiť pohľadu na Beatricinu tvár. Mystický sprievod  sa pohne dopredu, Dante s básnikom Statiom a Mateldou kráčajú po boku voza. Prídu k stromu poznania,  pod ktorým Adam okúsil Evino jablko. Dante vidí ďalšie osudy cirkvi.

 

 

 

 

SPEV TRIDSIATY TRETÍ

    Sprievod sa vzdiali a Beatrice sa s Dantem rozpráva osamote. Nesmie byť už pred ňou taký plachý a má sa na všetko pýtať. A keď sa vráti,  napísať o strome poznania, ktorý bol znovu olúpený. Ale treba ísť. Zostali iba štyria: Beatrice, Matelda, Dante a Statius. Blízko musí byť hranica Očistca. Je poludnie streda 13.apríla roku 1300. Cesta Peklom a Očistcom trvala 6 dní. Na siedmy deň je stanovený výstup do Raja. Danteho čaká ešte kúpeľ vo vodách rieky Eunoé.

 

 

 

 

 KOMENTÁR

 

 

 

 

 

dante - božská komedie 3

 

 

 

 

left

  1. 80px;">                                    raphael_parnas_detail1.jpg

 

 

A

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PARNAS

 

Cyklus komentovaných čítaní z topvelikánov svetovej i slovenskej klasiky (napr. Homér, Vergilius, Dante, Hollý). Jeho cieľom je dosiahnuť komplexný pohľad na poetiku daného autora kombináciou relácií reprodukujúcich konkrétny text a relácií prekladateľský komentár k nemu + publicistická zložka postavená na výpovediach odborníkov na problematiku.

 

Homér: Illias

Homér: Odysea

Publius Vergilius Maro: Eneida

Publius Ovidius Naso: Metamorfózy

Dante Alighieri: Božská komédia, prvá kantika: Peklo

Dante Alighieri: Božská komdia

Druhá kantika: Očistec

Dante Alighieri: Božská komédia, tretia kantika: Raj

Ján Hollý: Svätopluk

Veľkomoravské literárne pamiatky

Svätý Augustín: Vyznania

Johann Wolfgang Goethe: Faust I.

Johann Wolfgang Goethe: Faust II.

 

 

images-7.jpg

 

 

 

 

 

       

 

 

 

BOŽSKÁ KOMÉDIA

 

Danteho Božskú komédiu prirovnávajú ku gotickej katedrále. Nielen pre jej mohutnú architektúru. V bohatej symbolike a alegorických obrazoch je zakódovaná suma vedomostí stredoveku. Nachádzame v nej odkazy na zdroje kresťanské, antické i arabské. V Božskej komédii sa odráža historické podhubie nielen Danteho rodnej Florencie, či Ravenny, kde zomrel, ale tiež susedných toskánskych miest a napokon celej Európy. Božská komédia sa hmýri postavami, ktoré ovplyvňovali Danteho život od narodenia v roku 1265 až po smrť 1321. Božská komédia je predovšetkým o ceste za spásou ľudskej duše. Dante musí klesnúť na samé dno Pekla a vyjsť na vrchol Očistnej hory, aby sa dostal do Raja. Sprievodcom na púti záhrobím je Vergilius, na prahu Raja ho čaká Beatrice.

To všetko Dante pretavil do výnimočného básnického diela. Božskú komédiu napísal v tercínach - novej básnickej forme, ktorú sám vynašiel. Na číselnej symbolike je napokon založená kompozícia celého diela. Božská komédia je rozdelená na tri časti, tri kantiky Peklo, Očistec, Raj. Každá kantika má 33 spevov, pričom Peklo o jeden spev viac, aby tým naplnil ďalšie symbolické číslo 100. Toto dielo napriek tomu, že má intelektuálne rozmery, zľudovelo vďaka zrozumiteľnému jazyku. Dante Božskú komédiu napísal v toskánskom nárečí a vytvoril tak základ pre budúcu spisovnú taliančinu.

 

 

 

images.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DANTE

 

 

 

Dante Alighieri, Božská komedie – obsah

 

 

sandro_botticelli_-_la_carte_de_l-enfer.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PEKLO

 

OČISTEC

RAJ

 

Záznam prezentácie knihy Božská komédia

 

 

800px-la_divina_commedia_-1472-.png

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PREJSŤ NA

 

BOŽSKÁ KOMÉDIA –ÚVODNÁ STRANA

RÁDIO DEVÍN – PARNAS

DANTE– ŽIVOT

BÁSNIK DANTE

PEKLO – UKÁŽKY

PEKLO KOMENTÁR

OČISTEC - UKÁŽKY

OČISTEC - KOMENTÁR

RAJ - UKÁŽKY

RAJ - KOMENTÁR

RAJ - KOMENTÁR 33. SPEV

RAJ - MOTLITBA

 

 

 

 

 

Kontakt

Štatistiky

Online: 3
Celkom: 361868
Mesiac: 4868
Deň: 138