∑

DANTE ALE GARI

 OČISTEC

Komentár

Hlavné skratky použité v texte komentára

Conv. — Dante, Il Convivio (Hostina).
Dec. — Boccaccio, Decamerone (Dekameron. Prel. M. Pažitka. Tatran 1980).
DVE — Dante, De vulgari eloquentia (O ľudovom jazyku).
En. — Vergilius, Aeneis (Eneida. Prel. V. Bunčáková a P. Bunčák. Tatran 1969).
Fars. — Lucanus, Farsalis (Farsalské pole. Prel. J. Nechutová. Svoboda 1976).
Inf. — Dante, Inferno (Peklo. Prel. J. Felix a V. Turčány. SVKL 1964).
Met. — Ovidius, Metamorphoses (Metamorfózy. Prel. I. Šafár. Tatran 1979).
Mon. — Dante, Monarchia.
Purg. — Dante, Purgatorio (Očistec).
Par. — Dante, Paradiso (Raj).

Láskavý čitateľ nám azda prepáči, že komentár k druhej časti Danteho Božskej komédie začneme trochu nezvyčajne a — smutne. Tento komentár by bol mal napísať — dnes, žiaľ, už nebohý dr. Jozef Felix (1913—1977), ktorého právom označuje akademik Igor Belza, predseda danteovskej spoločnosti v Sovietskom zväze, za „jedného z najvýznamnejších danteológov našich čias“ (Dantovskije čtenija, Moskva 1979, str. 267). Dr. Jozef Felix, môj dobrý učiteľ a spoluprekladateľ, stihol dokončiť doslovný preklad Očistca a urobiť k nemu rozsiahle poznámky, na základe ktorých som toto dielo prebásnil a pripájam k nemu i potrebné vysvetlivky.

Už ku komentáru Pekla, prvého dielu Božskej komédie, vydaného v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry roku 1964, použil dr. Jozef Felix iba tretinu materiálu z celého rozsahu poznámok, ktoré mi dával k dispozícii na prebásňovanie. A predsa komentár prekročil ďaleko rozlohu veršov. Poznámky mali slúžiť zaiste aj samému autorovi na prípravu monografie o Dantem, ktorú v takej šírke a s takou dôkladnosťou u nás už nikto nenapíše.

Obrovské množstvo poznámok sprevádzalo aj preklad Očistca, z ktorých však pre čitateľa vyberáme len tie najnevyhnutnejšie. Komentár k Peklu možno totiž použiť ako návod na čítanie celej Božskej komédie a pokiaľ ide o detailné Felixove poznámky k Peklu a Očistcu v rukopise, domnievame sa, že raz bude treba vydať osobitne celý tento materiál ako vzor prekladateľskej prípravy k najvýznamnejším dielam svetovej literatúry a súčasne ako pútavé, až strhujúce bádateľské dielo, ktoré pomáha orientovať sa nielen v danteovskom básnickom svete, ale i v celej stredovekej literatúre, i v jej apercepcii neskoršími, najmä súčasnými veľduchmi.

Na druhej strane, keďže niektoré poznámky písal dr. Jozef Felix ešte v druhej polovici šesťdesiatych rokov a od toho času sa ďalej rozrástla danteovská literatúra, po ktorej by bol určite siahal, dopĺňame jeho poznámky aj novšími poznatkami svetovej danteológie a na niektorých miestach, dôležitých najmä z hľadiska básnického prekladu, pridávame i vlastné pozorovania.

Viliam Turčány