Choď na obsah Choď na menu

bedeker-logo.jpeg

APÚLIA

Slnečný klenot na juhu Talianska

Keď bolo opäť možné cestovať do zahraničia, medzi krajiny, ktoré sme chceli navštíviť predovšetkým, patrilo Taliansko. Medzi prvými regiónmi, ktoré sme spoznali, bolo okolie Neapola, ostrovy Ischia a Capri či neďaleké Pompeje. Neskôr sme precestovali Toskánsko, niekoľkokrát sme boli v Ríme aj v Miláne.

O tom, že existuje aj región Apúlia so svojimi čarokrásnymi bielymi mestami, olivovými hájmi, vinohradmi a nádherným Jadranským morom, som však dlho veľa nevedel. Preto keď prišla ponuka cestovnej kancelárie na zájazd do Apúlie, ani na okamih sme nezaváhali.

Päť dní strávených na „podpätku talianskej čižmy“ sa stalo nezabudnuteľným zážitkom.

00-apu--lia-mapa.jpeg

Apúlia (taliansky Puglia) je jedným z dvadsiatich regiónov Talianska a tvorí charakteristický „podpätok“ Apeninského polostrova. Hlavným mestom regiónu je Bari, významný prístav na pobreží Jadranského mora. Na juhu obmýva Apúliu Iónske more, a preto sa právom označuje za kraj medzi dvoma morami. Na ploche približne 19 500 km² žijú takmer štyri milióny obyvateľov. Región je známy príjemným podnebím, bohatou históriou, malebnými historickými mestami a jednou z najlepších gastronómií v Taliansku.

Dejiny Apúlie siahajú do staroveku. Oblasť osídlili už pred naším letopočtom kmene Iapygov, neskôr sa tu usadili Gréci a po nich Rimania, ktorí vybudovali významné cesty a prístavy. V stredoveku sa tu vystriedali Byzantínci, Normani, Štaufovci, Aragónci i Bourboni. Každé obdobie zanechalo v krajine množstvo kostolov, hradov, opevnených miest a ďalších architektonických pamiatok. Dnes patrí Apúlia medzi najnavštevovanejšie regióny južného Talianska a viaceré jej lokality sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Krajina Apúlie je prevažne rovinatá alebo mierne zvlnená. Typickým obrazom regiónu sú nekonečné olivové háje, vinice, mandľovníky a polia s obilím. Popri pobreží sa striedajú piesočnaté pláže s vápencovými útesmi a morskými jaskyňami. Mimoriadnu atmosféru vytvárajú aj tzv. biele mestá, ktorých domy sú natreté vápnom a žiaria na slnku oslnivou belosťou. Najznámejším z nich je Ostuni, prezývané „Biele mesto“. Neodmysliteľnou súčasťou Apúlie je aj jej gastronómia. Región patrí medzi najväčších producentov kvalitného olivového oleja v Európe. Svetoznámou špecialitou sú cestoviny orecchiette – malé „ušká“. Medzi ďalšie miestne pochúťky patrí syr burrata, focaccia z Bari, čerstvé morské ryby a kvalitné červené vína Primitivo a Negroamaro.

Apúlia je krajinou, kde sa spája bohatá história, nádherná príroda, pohostinnosť miestnych obyvateľov a výnimočná kuchyňa.

ja-v-bari.png

BARI

BRÁNA DO APÚLIE

Bari je hlavným mestom regiónu Apúlia a zároveň jedným z najvýznamnejších prístavov južného Talianska. Leží na pobreží Jadranského mora a už viac ako dvetisíc rokov zohráva významnú úlohu ako obchodné, kultúrne a dopravné centrum. Vďaka svojej polohe bolo od staroveku dôležitou križovatkou obchodných ciest medzi západnou Európou, Balkánom a Blízkym východom. Mesto postupne ovládali Rimania, Byzantínci, Normani aj Aragónci, pričom každé obdobie zanechalo v Bari množstvo historických pamiatok.

Srdcom mesta je Bari Vecchia – staré mesto tvorené spleťou úzkych kamenných uličiek, malých námestí a domov. Práve tu možno stretnúť ženy, ktoré pred svojimi domami ručne pripravujú tradičné cestoviny orecchiette, jednu z najznámejších špecialít Apúlie. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Bazilika svätého Mikuláša, v ktorej sú uložené relikvie svätca uctievaného kresťanmi na Východe aj na Západe. Neďaleko stojí románska Katedrála svätého Sabina a mohutný Normansko-švábsky hrad, ktorý po stáročia chránil mesto pred útokmi z mora.

Príjemným zážitkom je aj prechádzka po pobrežnej promenáde Lungomare, odkiaľ sa otvárajú krásne výhľady na Jadranské more a prístav plný rybárskych lodí. Bari však nie je len mestom histórie. Je živým univerzitným a kultúrnym centrom s množstvom kaviarní, reštaurácií a trhov, kde možno ochutnať čerstvé morské plody, olivový olej či miestne vína. Pre väčšinu návštevníkov je Bari prvou zastávkou pri spoznávaní Apúlie a zároveň mestom, ktoré najlepšie predstavuje jej pohostinnosť, tradície a neopakovateľnú atmosféru.

bari00001.jpg
bari00002.jpg
bari00003.jpg
bari00004.jpg
bari00005.jpg
bari00006.jpg

Bari, kam sme prileteli z Viedne, nás oslovilo svojimi historickými pamiatkami, atmosférou starého mesta a nádhernou dlhou promenádou pri mori. Práve tu sme sa prvýkrát zoznámili aj s cestovinami, ktoré sa nazývajú orecchiette – „malé ušká“, pretože svojím tvarom pripomínajú ľudské ucho. V uličkách starého Bari ich priamo pred našimi očami vyrábali miestne ženy. Z malých kúskov tuhého cesta dokázali neuveriteľne rýchlymi pohybmi prstov vytvárať jednu cestovinu za druhou. A samozrejme, nezostalo iba pri pozeraní. Už pri prvej večeri sme mali možnosť orecchiette ochutnať. Chutili výborne.

ja-poigmero.png

POLIGNANO A MARE

MESTO NA SKALÁCH NAD JADRANOM

Polignano a Mare patrí medzi najmalebnejšie mestá Apúlie. Leží približne tridsať kilometrov juhovýchodne od Bari na vysokých vápencových útesoch, ktoré sa strmo zvažujú do Jadranského mora. Jeho pôvod siaha do staroveku a počas stáročí bolo súčasťou Rímskej ríše, Byzancie aj Normanského kráľovstva. Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie turistické miesta regiónu vďaka jedinečnej polohe a romantickému historickému centru.

Najväčším symbolom mesta je pláž Lama Monachile, ukrytá medzi vysokými skalami. Pohľad z vyhliadok na tyrkysové more patrí k najznámejším obrazom celej Apúlie. Historické jadro tvorí spleť úzkych uličiek, bielych domov, malých námestí a terás s výhľadom na more. Za pozornosť stojí kostol Santa Maria Assunta, mestské hradby a oblúk Arco Marchesale, ktorý bol kedysi vstupnou bránou do opevneného mesta.

Polignano a Mare je rodiskom svetoznámeho speváka Domenica Modugna, autora piesne Volare, ktorému je na pobreží venovaná bronzová socha. Mesto je známe aj výbornou gastronómiou. Miestnou špecialitou je panino con polpo – žemľa plnená grilovanou chobotnicou.

amare00001.jpg
amare00004.jpg
amare00007.jpg
amare00004.jpg
amare00005.jpg
ja-amare.png

Hneď na druhý deň nás čakal zážitok, ktorý bol pre niektorých spočiatku trochu kontroverzný – plavba loďou. Vlastne to bola skôr menšia loďka, do ktorej sa zmestilo asi šesť až osem ľudí. Sedeli sme po jej okrajoch na laviciach bez operadiel, takže najmä zo začiatku nemal každý z nás z plavby práve najlepší pocit. U niektorých sa objavil dokonca takmer panický strach. Postupne sme si však zvykli a počiatočné obavy vystriedal nádherný zážitok. Plavili sme sa popri skalnatom pobreží a morských jaskyniach. More bolo pokojné, počasie slnečné a nádherné. A aby bola atmosféra dokonalá, počas plavby nechýbalo ani malé pohostenie – šumivé víno a drobné občerstvenie. Počiatočné obavy boli razom zabudnuté.

monopoli00001.jpg

MONOPOLI

HISTORICKÝ PRÍSTAV S POKOJNOU ATMOSFÉROU

Monopoli leží na pobreží Jadranského mora približne dvadsať kilometrov južne od Polignano a Mare. Jeho názov pochádza z gréckeho výrazu znamenajúceho „jediné mesto“ a pripomína obdobie, keď bolo významným obchodným a rybárskym prístavom. V priebehu dejín tu vládli Byzantínci, Normani, Benátčania aj Španieli, čo sa odrazilo na architektúre i opevnení mesta.

Najväčším lákadlom Monopoli je zachované historické centrum. Dominantou mesta je baroková Katedrála Panny Márie della Madia, ktorej interiér patrí medzi najkrajšie v Apúlii. Neďaleko sa nachádza mohutný hrad Karola V. zo 16. storočia, ktorý chránil prístav pred útokmi z mora. Za návštevu stojí aj starý prístav Porto Antico s typickými modrými rybárskymi loďkami a mestské hradby s výhľadom na more.ÄÄ

monopoli00002.jpg
monopoli00004.jpg
monopoli00003.jpg
altamura00001.jpg

ALTAMURA

MESTO PRESLÁVENÉ CHLEBOM CHLEBOVÉ MESTO

Altamura leží vo vnútrozemí regiónu Apúlia na náhornej planine Murge, približne 45 kilometrov od Bari. Mesto má bohatú históriu, ktorá siaha až do staroveku, no jeho najväčší rozvoj nastal v 13. storočí za vlády cisára Fridricha II., ktorý dal vybudovať nové mestské opevnenie a podporil hospodársky rozvoj. Dnes patrí Altamura medzi významné kultúrne centrá Apúlie a je známa najmä svojou pekárskou tradíciou.

Dominantou mesta je románska Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, považovaná za jedno z najkrajších sakrálnych diel južného Talianska.

Za zmienku stoja aj zachované mestské brány, kláštory a tradičné pekárne, v ktorých sa dodnes pečie chlieb podľa stáročných receptov.

Altamura je vo svete preslávená chlebom Pane di Altamura, ktorý ako jeden z prvých pekárskych výrobkov v Európe získal chránené označenie pôvodu DOP. Pripravuje sa z tvrdej pšenice pestovanej v okolí mesta a vyznačuje sa chrumkavou kôrkou, výraznou vôňou a dlhou trvanlivosťou. Návšteva tradičnej pekárne spojená s ochutnávkou čerstvého chleba, focaccie, syrov a miestnych špecialít patrí medzi najpríjemnejšie gastronomické zážitky celej cesty po Apúlii.

altamura00002.jpg
altamura00003.jpg

V Altamure sme sa zoznámili s jednou z významných miestnych tradícií – výrobou chleba a ďalších pekárenských výrobkov. Mali sme veľmi zaujímavú prezentáciu o príprave tradičného chleba z tvrdej pšenice, o miestnych spôsoboch pečenia, ale aj o výrobe ďalších výrobkov a cestovín. Samozrejme, najlepšia časť prišla nakoniec. Tradičný chlieb sme mohli aj ochutnať – jednoducho, s kvalitným miestnym olivovým olejom. Altamura pre nás zostala spojená predovšetkým s vôňou čerstvo upečeného chleba a chuťou olivového oleja.

ja-matera.png

MATERA

KAMENNÉ MESTO ZAPÍSANÉ V UNESCO

Matera patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestá sveta a leží v susednom regióne Bazilikata, len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc Apúlie. Dejiny mesta siahajú viac ako deväťtisíc rokov do minulosti. Najväčšiu slávu mu priniesla jedinečná štvrť Sassi, ktorú tvoria domy, kostoly a obydlia vytesané priamo do vápencových skál. Práve vďaka tejto mimoriadnej architektúre bola Matera v roku 1993 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO a v roku 2019 sa stala Európskym hlavným mestom kultúry.

Pri prechádzke historickým centrom sa návštevník ocitne v spleti úzkych uličiek, schodísk, kamenných domov a vyhliadok, z ktorých sa otvára panoráma celej skalnej osady. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria štvrte Sasso Caveoso a Sasso Barisano, skalné kostoly s cennými freskami, katedrála zo 13. storočia a množstvo jaskynných obydlí sprístupnených verejnosti. Atmosféra mesta je natoľko výnimočná, že Matera sa stala kulisou viacerých svetoznámych filmov vrátane filmov o Ježišovom živote či bondovky Nie je čas zomrieť.

Niekdajšie jaskynné obydlia sa zmenili na malé múzeá, hotely, galérie a reštaurácie, no mesto si zachovalo svoj pôvodný charakter.

matera00001.jpeg
matera00007.jpg
matera00004.jpg
matera00008.jpg
matera00003.jpg
matera00005.jpg

Prehliadka Matery, mesta plného neskutočného množstva schodov, kamenných domov, jaskynných obydlí a nádherných panoramatických výhľadov, patrila medzi najsilnejšie zážitky našej cesty. Napriek môjmu zrakovému hendikepu som prehliadku zvládol celkom dobre, hoci pohyb po množstve schodov a nerovných uličiek nebol vždy jednoduchý. V čase našej návštevy sa v meste podľa informácií, ktoré sme dostali, pohyboval aj americký filmový štáb. Vôbec nás to neprekvapilo. Matera patrí medzi známe filmové lokality a jej neobyčajná kamenná architektúra vytvára kulisu, akú možno len ťažko nájsť niekde inde.

ja-arberobelo.png

ALEROBELLO

ROZPRÁVKOVÉ MESTEČKO DOMČEKOV TRULLI

Alberobello patrí medzi najznámejšie mestá Apúlie a je symbolom celého regiónu. Preslávili ho jedinečné kamenné domčeky nazývané trulli, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú malé rozprávkové stavby. Ich biele steny a kužeľovité strechy z nasucho ukladaného kameňa vytvárajú neopakovateľnú panorámu, akú nenájdeme nikde inde na svete. Práve pre túto výnimočnú architektúru bolo historické centrum Alberobella v roku 1996 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Vznik domčekov trulli siaha do 15. storočia. Podľa tradície boli stavané bez použitia malty, aby ich bolo možné v prípade potreby rýchlo rozobrať a vyhnúť sa tak daniam vyberaným za trvalé stavby. Dnes sú tieto domčeky starostlivo zrekonštruované a slúžia ako múzeá, obchody so suvenírmi, remeselnícke dielne, kaviarne i malé penzióny. Najznámejšími časťami mesta sú štvrte Rione Monti s viac ako tisíckou trulli a pokojnejšia štvrť Aia Piccola, kde sa mnohé z nich dodnes využívajú na bývanie.

Pri návšteve Alberobella zaujme aj kostol svätého Antona postavený v štýle trullo, vyhliadky na celé historické centrum a množstvo obchodíkov ponúkajúcich miestne výrobky, keramiku či olivový olej. Prechádzka úzkymi uličkami pôsobí ako cesta do minulosti a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Alberobello je právom považované za jednu z najväčších turistických atrakcií južného Talianska.

arbelobelo00004.jpg
arbelobelo00002.jpg
arbelobelo00006.jpg
arbelobelo00011.jpg
arbelobelo00007.jpg
arbelobelo00008.jpg

Keď človek príde do Alberobella, má pocit, akoby sa ocitol v rozprávke. Malé biele domčeky trulli s typickými kužeľovitými kamennými strechami pôsobia naozaj rozprávkovo. Keď ich vidíte desiatky vedľa seba v úzkych uličkách, je to obraz, na ktorý sa nezabúda. Celé mestečko pôsobí veľmi príjemne a idylicky. Človek má chuť prestať sledovať hodinky, sadnúť si niekam ku káve a zákusku a jednoducho pozorovať život okolo seba.

ja-locorotondo.png

LOCOROTONDO

BIELE MESTO VÍNA A POKOJA

Locorotondo patrí medzi najkrajšie mestečká regiónu Apúlia a je zaradené medzi združenie „I Borghi più belli d'Italia“ – Najkrajšie dedinky Talianska. Leží na miernom návrší v oblasti doliny Itria a už z diaľky zaujme svojím kruhovým pôdorysom, podľa ktorého dostalo aj meno. Talianske slová „luogo rotondo“ znamenajú okrúhle miesto. Historické jadro si zachovalo stredoveký charakter a dodnes patrí k najlepšie zachovaným v celej Apúlii.

Dominantou mesta je kostol svätého Juraja, ktorý sa týči nad historickým centrom. Z vyhliadok na okraji mesta sa otvára nádherný pohľad na olivové háje, vinice a roztrúsené domčeky trulli v údolí Itria.

Locorotondo je preslávené aj výrobou kvalitného bieleho vína s označením Locorotondo DOC. Vinárstvo má v okolí dlhú tradíciu a miestne vína sa výborne dopĺňajú s typickou apúlskou kuchyňou.

locorotondo00002.jpg
locorotondo00001.jpg
locorotondo00004.jpg
locorotondo00003.jpg
locorotondo00006.jpg
locorotondo00007.png
santori00001.jpg

BORGO SANTURI

MASSERIA) – NOCĽAH UPROSTRED OLIVOVÝCH HÁJOV

Masserie sú typické vidiecke hospodárske usadlosti, ktoré vznikali už v stredoveku ako centrá poľnohospodárskeho života. Mnohé z nich boli citlivo zrekonštruované a dnes ponúkajú ubytovanie, pričom si zachovali svoj pôvodný charakter aj pokojnú atmosféru.

Borgo Santuri je obklopené olivovníkmi, vinicami a poľami, ktoré sú pre krajinu Apúlie typické. Kamenné budovy, vnútorné nádvorie, záhrady a pokoj vidieka vytvárajú prostredie, kde sa človek ľahko odpúta od ruchu miest.

santori00002.jpg
santori00003.jpg
santori00004.jpg
santori00005.jpg
santori00006.jpeg

Zatiaľ čo prvé tri dni sme bývali v hoteli v Bari, odkiaľ sme vyrážali na jednotlivé výlety, ďalšie dni sme strávili úplne inak – uprostred olivových hájov a vinohradov. Bývali sme v masserii, tradičnom apúlijskom vidieckom hospodárskom sídle, ktoré bolo veľmi citlivo zrekonštruované a prispôsobené na ubytovanie turistov. Komplex mal výborne vybavené izby a nádherné okolie. K tomu patrila perfektná kuchyňa, miestne víno, olivy a olivový olej. Nebolo to teda iba ubytovanie. Bol to ďalší spôsob, ako spoznať Apúliu – tentoraz prostredníctvom jej vidieka, kuchyne, vôní a chutí.

ja-lecce.png

Lecce

Baroková perla juhu Talianska

Lecce je hlavným mestom južnej časti Apúlie, oblasti Salento, a právom sa označuje za „Florenciu juhu“. Mesto sa preslávilo nádhernou barokovou architektúrou, ktorá vznikala najmä v 17. a 18. storočí z miestneho svetlého vápenca nazývaného pietra leccese. Tento mäkký kameň umožnil sochárom vytvárať mimoriadne bohatú ornamentálnu výzdobu kostolov, palácov a fontán. Korene Lecce však siahajú až do antiky, keď bolo významným rímskym mestom.

Najvýznamnejšou pamiatkou je Katedrála Nanebovzatia Panny Márie na Piazza del Duomo, ktoré patrí medzi najkrajšie námestia v Taliansku. Pozornosť púta aj Bazilika Santa Croce, považovaná za vrchol lecceského baroka, a neďaleký Palazzo dei Celestini. Zo starovekého obdobia sa zachoval rímsky amfiteáter na námestí Piazza Sant'Oronzo, kde sa kedysi konali gladiátorské zápasy.

Lecce je zároveň živým univerzitným mestom s množstvom kaviarní, obchodov a reštaurácií.

lecce00003.jpg
lecce00001.jpg
lecce00004.jpg
lecce00005.jpg
lecce00006.jpg
lecce00007.jpg

O tom, že existuje Lecce, som vedel najmä vďaka sledovaniu talianskej futbalovej Serie A. Teraz som toto nádherné mesto spoznal aj osobne. Je plné malých malebných ulíc a uličiek, historických pamiatok a stavieb zo svetlého miestneho kameňa. Na prudkom južanskom slnku celé mesto doslova žiari. Práve tu sme sa tiež presvedčili, na základe čoho Taliani poznajú Slovensko – alebo aspoň Slovákov. Keď sme sa už ako skupina vracali k autobusu, prechádzali sme okolo skupinky mladých Talianov, ktorí zrejme tiež čakali na svoj autobus. Začuli našu slovenčinu a okamžite zaznelo meno, ktorému sme všetci rozumeli: Hamšík! Mareka Hamšíka poznajú v Taliansku naozaj takmer všetci, najmä vďaka jeho dlhoročnému pôsobeniu v Neapole. A potešilo nás, že mladí Taliani už poznali aj ďalšie slovenské meno – Stanislav Lobotka. Futbal sa tak stal naším spoločným jazykom.

galipoli00001.jpg

GALIPOLI

PERLA IÓNSKEHO MORA

Gallipoli leží na západnom pobreží polostrova Salento pri Iónskom mori a patrí medzi najkrajšie prímorské mestá južného Talianska. Jeho názov pochádza z gréckeho výrazu Kallipolis – „krásne mesto“, čo dokonale vystihuje jeho polohu aj atmosféru. Historické centrum sa rozkladá na malom ostrove, ktorý je s pevninou spojený kamenným mostom. V priebehu stáročí bolo mesto významným obchodným prístavom a dôležitým centrom vývozu olivového oleja do celej Európy.

Dominantou Gallipoli je mohutný Aragonský hrad zo 13. storočia, ktorý strážil vstup do prístavu. Za návštevu stojí aj baroková Katedrála svätej Agáty s bohato zdobeným interiérom. Z mestských hradieb sa otvárajú krásne výhľady na prístav, rybárske lode i nekonečnú hladinu Iónskeho mora.

Charakteristickou súčasťou mesta je aj tradičný rybí trh, ktorý pripomína jeho stáročnú rybársku tradíciu.

galipoli00002.jpg
galipoli00004.jpg
galipoli00003.jpg
kuchyna00001.jpg

GASTRONÓMIA

TALIANSKA A APÚLSKA KUCHYŇA – TRADÍCIA JEDNODUCHOSTI A CHUTI

Apúlia patrí medzi najvýznamnejšie gastronomické oblasti Talianska. Je najväčším producentom olivového oleja v krajine a preslávila sa aj pestovaním tvrdej pšenice, z ktorej sa vyrábajú kvalitné cestoviny. Najznámejšou špecialitou sú orecchiette – malé cestoviny v tvare ušiek. Tradične sa podávajú s brokolicou (cime di rapa), cesnakom, olivovým olejom a syrom Pecorino alebo s paradajkovou omáčkou. Veľmi obľúbené sú aj focaccia barese, krémový syr burrata, čerstvá mozzarella, ryby a morské plody.

Jednoduchý recept na orecchiette: cestoviny uvaríme al dente. Na olivovom oleji krátko opečieme cesnak, pridáme uvarenú brokolicu alebo paradajkovú omáčku, premiešame s cestovinami a posypeme syrom Pecorino alebo Parmigiano. Hotové jedlo pokvapkáme kvalitným apúlskym olivovým olejom.

Trisole – tradícia olivového oleja v srdci Apúlie

Olivovníky patria k neodmysliteľnej súčasti apúlskej krajiny a mnohé z nich majú niekoľko storočí.

Najkvalitnejší extra panenský olivový olej sa získava lisovaním za studena, čím si zachováva svoju prirodzenú chuť, vôňu aj cenné výživové vlastnosti.

Ochutnávka viacerých druhov oleja ukázala, aké výrazné rozdiely môžu vzniknúť podľa odrody olív, pôdy či spôsobu spracovania.

kuchyna00002.jpg
kuchyna00004.jpg
kuchyna00003.jpg
kuchyna00005.jpg
kuchyna00006.jpg
kuchyna00007.jpg
ja-ostumi.png

OSTUNI

BIELE MESTO APÚLIE

Ostuni patrí medzi najkrajšie a najfotografovanejšie mestá Apúlie. Rozprestiera sa na troch kopcoch približne osem kilometrov od pobrežia Jadranského mora a už z diaľky upúta žiarivo bielymi domami, ktoré mu vyslúžili prezývku „Biele mesto“. Tradícia bielenia domov vápnom siaha do stredoveku. Vápno chránilo obyvateľov pred šírením chorôb a zároveň odrážalo slnečné lúče počas horúcich letných dní. Vďaka tomu si Ostuni dodnes zachovalo svoj jedinečný vzhľad.

Korene mesta siahajú až do obdobia pred príchodom Rimanov. Počas stáročí sa tu vystriedali Byzantínci, Normani, Aragónci i ďalší panovníci, ktorí zanechali množstvo architektonických pamiatok. Dominantou historického centra je gotická Katedrála Santa Maria Assunta z 15. storočia s nádhernou ružicovou fasádou. Za návštevu stojí aj Námestie Piazza della Libertà s vysokým stĺpom svätého Oronza, Biskupský palác, bývalé mestské hradby a množstvo úzkych uličiek, schodísk a oblúkov.

Z vyhliadok na okraji historického centra sa otvára panoramatický pohľad na nekonečné olivové háje a modrú hladinu Jadranského mora. Ostuni je zároveň živým mestom plným malých obchodov, galérií, kaviarní a .

ostumi00001.jpg
ostumi00009.jpg
ostumi00003.jpg
ostumi00005.jpg
ostumi00002.jpg
ostumi00004.jpg

Toto nádherné biele mesto bolo poslednou zastávkou nášho putovania po Apúlii. Prehliadku mesta sme už mali za sebou. Z každého výletu si zvykneme priniesť domov keramickú kachličku s motívom navštíveného mesta, a tak sa manželka vybrala hľadať obchodík, kde by takúto kachličku našla aj v Ostuni. Ja som si zatiaľ sadol a čakal. Hlavou sa mi začali premietať zážitky z celého nášho putovania po Apúlii – mestá, ľudia, more, olivovníky, jedlo, víno a všetko, čo sme počas tých niekoľkých dní zažili. A zrazu mi začali napadať verše. Vytiahol som mobil a začal som ich diktovať. A tak, priamo v Ostuni, vznikla moja báseň „Na hostine v Ostuni“.

ja-a-basen.png

NA HOSTINE V OSŤUNI

20.6.2025

Keď som tak sedel na lavičke v Ostumi

Stal som sa svedkom krásne zvláštnej hostiny

A všetko bolo zaodeté do Biela,

ako by stále svätila sa nedeľa

Obďaleč zneli tony gitary a blues

Akoby práve prebiehall festival múz

A potom Satchmo, jeho zlatátrumpeta

Akoby posielali správu do sveta

Pridal sa Paul, čo Spieval svoje Yesterday

Skúšali zahnať smútok, žiaľ a beznádej

Zrazu mi bolo depresívne a clivo

Tá všetká beloba mi siahla na život

A ľudia sa len trúsili a trúsili

Ako by sa tej Beloby priam napili

V tých uličkách tej bielo bielej Ostumi

Tiež boli súčasťou tej zvláštnej hostiny~

Vnorený bol som v podpätku čížmy v Bari

Apúliu vidím prestretú na oltári

Počuvam chuťrajskej šťavy s orechiette,

to útle ženy vtláčali uši v ceste

Sníval som sen o Polignano A Mare,

hľadel na všetky usmiate ľudské tváre

Zablúdil som aj do mesta Monopoli

Aby som prebrázdil všetky biele dvory

A potom som savydal do Altamura

Tam čakala ma tiež biela avantúra

Potom po strmých schodoch mesta Matera

pokúšal som sa k bielym hviezdam vyštverať

Až k domčekom tam v mesteAlberobello

čo zrazu na obzore sa zabelelo

Bolo to však len biele Lucorotondo

uprostred olív a viníc. Znelo jak ronto

A tak som zašiel ochutnávať v Trisole,

kde bolo víno s orechiette na stole

A v meste s menom Borgo Santori

Pokúšal som sa v bilelom mori ponoriť

Námahou znožený , telu sa už nechce

Túlať sa len tak sám v bielom meste Lecce

Tak skončilsom tú púť v bielom Gallipoli

S pohárom vína, s chlebom a štipkou soli

čo vzal som si z tej zvláštne bielej hostiny

v tom krásne bielom meste s vanom Ostuni

 

Fotoalbum

Archív

Kalendár
11 / 2026

Kontakt

Štatistiky

Online: 5
Celkom: 649895
Mesiac: 26857
Deň: 848