Úvodná časč materiálo o zásadných zmenách vyučovania dejepisu po roku 1989.

Príspevok s možno trochu čudným názvom hovorí o mojich stretnutiach s dvoma generačnými výpoveďami o období dospievania. Ide o romány Kto chytá v žite a Román Nórske drevo.

Počas Mečiarovej vlády aj zásluhou Slovenskej národnej strany prebiehala pomerne intenzívna antimaďarská kampaň, namierená nielen proti Maďarsku, ale aj proti požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Pod tlakom Európskej únie a NATO musela vláda aj ministerka školstva Eva Slakovská na upokojenie zahraničných partnerov niečo vymyslieť. Vymysleli vtedy akciu ako hrom. Pod patronátom NATO sa malo na Slovensku konať medzinárodné sympózium zamerané na postavenie a práva národnostných menšín v jednotlivých krajinách stredoeurópskeho priestoru. Jednou z tém malo byť vzdelávanie príslušníkov menšín. Túto problematiku mal mať v gescii Štátny pedagogický ústav. Pracovná skupina ako základný dokument mala vytvoriť materiál – akúsi kauzuistickú štúdiu - „Vzdelávanie národnostných menšín v Slovenskej republike“. Ja som mal napísať kapitolu „Historické východiská“. Materiály sme vytvorili, ale štúdia nebola nikdy nikde publikovaná. Tak isto sa nekonalo ani sympózium.  Keďže to zahraniční partneri začali brať vážne, vláda podujatie stopla. Hoci sme už s kolegami našli aj vhodný priestor v jednom zariadení na Zemplínskej šírave. (Pri hľadaní priestorov sme okrem iného navštívili aj známe zariadenie v Zlatej Idke, v ktorom vznikol Mečiarov parný valec. Bolo to zariadenia maximálne štvrtej cenovej skupiny, kde bol ešte výrazne evidentný socialistický štýl a architektúra.)

Keďže moja časť spomínanej štúdie bola spracovaná na základe pomerne podrobného štúdia prameňov, rozhodol som sa ju zverejniť na stránke v troch pokračovaniach.

A pokladám ju za zaujímavú ešte z jedného dôvodu: keďže súčasťou analyzovaného obdobia sú aj roky 1945-48, musel som sa zákonite dostať k téme Benešových dekrétov. Problematiku dekrétov som sa pokúsil zhrnúť v prehľadnej tabuľke. Súčasťou materiálu je aj poznámkový aparát.

Celý materiál  bude možné získať po zverejnení poslednej časti vo formáte PDF.

V modernej demokratickej spoločnosti je existencia nezávislých médií nutnosťou a nevyhnutnou podmienkou pre slobodné šírenie myšlienok, pre zabezpečenie slobody prejavu. Osobitný vplyv médií vyplýva z ich schopnosti meniť prostredie spoločnosti a ovplyvňovať ho. 

V druhej časti série príspevkov o postavení menšín v bývalom Československu, resp. na Slovensku prinášam pohľad na situáciu v rokoch druhej svetovej vojny a po nej - až do roku 1948.

Súčasťou riešenia problémov s menšinami po skončení druhej svetovej vojny boli aj dekréty prezidenta Československej republiky Eduarda Beneša.Problematika dekrétov bola aktuálna najmä v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Prehľadnú tabuľku dekrétov prinášam ako súčasť série článkov o postavení menšín.

Posledná časť zo série príspevkov o postavení menšín v Slovenskej republike je venovaná obdobiu rokov 1948-1989, kedy sa vtedajší komunistický režim snažil niektorými opatreniami retušovať nerovnoprávne postavenie menšín v Československu. Aj tak Rómovia štatút menšiny nemali. Boli to "občania cigánskeho pôvodu". 

V prvej časti série príspevkov, ktoré prostredníctvom projektov MEMO 98 informujú o spôsobe mediálneho zobrazovania menšín všeobecne a Rómov zvlášť sa hovorilo o médiách a ich úlohe v demokratickej spoločnosti. Funkciou médií sa zaoberajú aj medzinárodné inštitúcie,ako Rada Európy, aj špecializované medzinárodné novinárske inštitúcie. Tie prijali viacero odporúčaní aj smerok k zobrazovaniu menšín v médiách. Základné informácie o tom prináša druhý príspevok.

V tomto príspevku prinášam prehľad metód, akými sa zabezpečoval zber údajov pre analýzu  informácií médií o menšinách.

V tejto časti príspevkov zo série momitorov MEMO 98 o zobrazovaní menšín v médiach sa ohovorí o prvých analýzach mediálnych informácií o Rómoch.